referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Piatok, 6. decembra 2019
Chorvátsko
Dátum pridania: 13.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Alyssa89
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 676
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.8
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 13m 0s
Pomalé čítanie: 19m 30s
 
Chorvátsko na glóbuse hľadáme na severnej východnej pologuli. Tento štát leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom poloostrove. Niekedy sa tejto časti Európy hovorí aj Západný Balkán. Jeho územie sa rozkladá od Álp cez Panónsku nížinu až po pobrežie Jadranského mora. Jadran leží medzi Balkánskym a Apeninským polostrovom. Chorvátskej republike pripadá východné pobrežie, ktoré predstavuje oblasť od Prevlake na juhu do mysu Savudrije na západe, vrátane všetkých ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov pozdĺž pobrežia, plus súostrovie Palagruža.

Rozloha Chorvátska činí 56 538km2 čím sa zaraďuje na 124. priečku v rebríčku najrozľahlejších krajín sveta. K tejto rozlohe sa pridáva aj 31 067km2 teritoriálnych vôd pripadajúcich Chorvátsku. Pobrežie je veľmi členité, dĺžka morského pobrežia činí 5 835km vrátane pobrežia ostrovov, ostrovčekov a hrebeňov. Ostrovy z toho tvoria 4 058km. Tých sa k Chorvátsku priraďuje 1185, z toho najväčšími ostrovmi sú Krk, Cres, Brač a Hvar. Najväčšími polostrovmi sú Istria a Pelješac.

Hranice Chorvátska majú celkovú dĺžku 2 028km. Susednými štátmi sú Slovinsko, Maďarsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna hora.

Nerastné bohatstvo nie je najsilnejšou stránkou Chorvátska. Najvýznamnejšou nerastnou surovinou je jednoznačne bauxit. Táto suroviny využívaná na výrobu hliníka má ložiská v celom pásme dinárskej horskej sústavy. Bauxity väčšinou vyplňujú krasové prehĺbeniny vo vápencoch na starších vápencových úrovniach a sú pokryté mladšími sedimentmi. Ďalšou významnou surovinou je uhlie. Ťaží sa v Labinskej panve na Istrii, kde nachádzame aj čierne aj hnedé uhlie. Ropa sa nachádza len v malom množstve východne od mesta Sisak. Z ďalších nerastných surovín to je kamenná soľ, ktorá sa ťaží prevažne na pobreží z morskej vody; a vápenec.

Reliéf je pomerne členitý. Približne 60% územia tvoria nížiny a 40% povrchu sú vysočiny. Popri pobreží Jadranu sa tiahne najvyššie chorvátske pohorie Dináre s najvyšším vrchom Troglav vysokým 1913 m. Na pohorie Dináre sa severnejšie napájajú pohoria Velebit ( najvyššie vrchy Vaganski vrh–1757 m a Sveto brdo–1753 m) a Kapela. Na južnom pobreží sa nad Makarskou riviérou vypína pohorie Biokovo. Pobrežné vrchy sú prevažne skalnaté a vyprahnuté. Medzi významnejšie prírodné javy tiež patrí pahorkatina Papuk, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí štátu. V podstate celé ostatné vnútrozemie je vyplnené úrodnou Panónskou nížinou, ktorá má veľmi priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. Nížinatý povrch prevláda aj priamo na pobreží, no tieto územia sú suché a menej úrodné.

Pobrežie jadranského mora je veľmi členité. Časťami pobrežného pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú celé pobrežie ako napr. Krk, Cres, Brač, Hvar a i. V pobrežných vodách Chorvátska je 1185 ostrovov, útesov a hrebeňov, z toho 50 obývaných.

Územie Chorvátska má dva typy podnebia. Pohorie na pobreží tvorí totiž akoby bariéru medzi nimi. Na pobreží je to typické subtropické podnebie, vo vnútrozemí môžeme hovoriť o miernom pásme. Pre pobrežie Jadranu sú charakteristické dlhé, horúce letá bez dažďov, len niekedy sa vyskytujú búrky; teplé jesene s teplotami okolo 15°C a mierne zimy. Typický je aj počet slnečných dní v roku, až 2600 hodín, čo je približne 108 dní. Pre vnútrozemie je charakteristické miernejšie podnebie. Letá nie sú také horúce ako na pobreží a zimy sú chladnejšie. Je to dobré podnebie hlavne pre poľnohospodárstvo.

Najvýznamnejšími riekami sú Dráva a Sáva. Obe sú pravými prítokmi Dunaja a tak vnútrozemie patrí do úmoria Čierneho mora. Dráva leží prevažne na hraniciach s Maďarskom a tak tvorí prirodzenú hranicu medzi týmito štátmi.Sáva má takisto prameň v Alpách a vysokohorský snehovo-dažďový režim odtoku. V rámci Chorvátska tečie 610 km. Vlievajú sa do nej významnejšie rieky Česna, Kupa a Una. Pravý prítok Kupy- rieka Korana je skôr podobná riekam na pobreží, má totiž rýchlejší spád a využíva sa na výrobu elektrickej energie. Sáva tvorí prirodzenú severnú hranicu s Bosnou a Hercegovinou. V jej okolí sa vytvorili početné močariská. Podobne ako Dráva sa využíva na zavlažovanie.Do Jadranského mora sa vlievajú pobrežné rieky prameniace v blízkych vrchoch. Majú prudký spád a sú pomerne vodnaté. Sú to hlavne rieky Krka, Cetina a Neretva. Využívajú sa preto na výrobu elektrickej energie.

Najväčším jazerom Chorvátska je Vransko jazero, nachádzajúce sa neďaleko mesta Biograd na moru. Je morského pôvodu- kedysi to bol morský záliv, ktorý sa s poklesom morskej hladiny stal jazerom. Preto má zmiešaný charakter a nájdeme v ňom aj sladkovodné aj morské druhy živočíchov. Je to chránené územie, no jazero sa využíva na rybolov a zavlažovanie okolitých polí. Druhé najväčšie jazero- Kruščicko jazero sa nachádza medzi pohoriami Velebit a mala Kapela pri meste Gospič. Je to slané jazero zmiešaného tektonicko-ľadovcového pôvodu, tvorí bezodtokovú oblasť. Vodou ho zásobujú rieky Lika a Ladova. Tretím najväčším je už spomínané Peručko jazero ľadovcového pôvodu. Ďalšie významnejšie jazerá sa nachádzajú vo vnútrozemí, no sú využívané len zriedka na rybolov, skôr na zavlažovanie.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Chorvatsko SOŠ 2.9960 1362 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9339 1928 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9704 490 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9568 220 slov
Chorvátsko 2.9755 836 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9682 5197 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9533 712 slov
Chorvátsko SOŠ 2.9526 657 slov
Chorvátsko 3.0000 632 slov
Chorvátsko GYM 2.9756 103 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.