Poloha

Záhorská nížina leží na juhozápade Slovenska a vypĺňa oblasť medzi pásmom Malých Karpát a riekou Moravou. Na severe susedí s pohorím Biele Karpaty, na východe s pásmom Malých Karpát, na juhu tvorí hranicu s Rakúskom a na západe je riekou Moravou oddelená od Českej republiky.

Rastlinstvo

Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihličnaté a 15 000 ha listnaté lesy. Územie Malých Karpát určujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných tokov. Napriek zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi najzachovalejšie na Slovensku. V inundačnom území Moravy sú rozšírené vŕbovo-topoľové lužné lesy, ktorých zloženie závisí hlavne od pôdnych pomerov a stavu podzemnej vody. Na naviatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali dubovo-hrabové lesy.

Pôdy

Do oblasti Záhorskej nížiny vietor v ľadových dobách navial piesočnaté násypy – duny. Piesočnaté pôdy sú málo úrodné, lebo majú málo výživných látok, porastené sú zväčša borovicovými lesmi. V Chvojnickej pahorkatine sú naviate spraše, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Úrodné pôdy sú aj pozdĺž rieky Moravy.

Vodstvo

Územím pretekajú rieky Morava s prítokmi Myjava a Rudava. Územie patrí k povodiu Moravy a k úmoriu Čierneho mora.

Morava

Tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom.
Dĺžka toku:329 km
Dĺžka toku na Slovensku:114 km
Priemerný prietok:120m3/s
Minimálny prietok:7,7m³/s
Maximálny prietok: 1 500 m³/s

Smrdáky

Kraj:Trnavský
Okres:Senica
Nadmorská výška:241 m
Počet obyvateľov: 603
Obec leží na úpätí Bielych Karpát, v doline otvorenej na juh. Od okresného mesta Senica je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta Bratislavy asi 80 km. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina z Tours z roku 1680 a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1831. Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch 1833. Neskôr v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.

Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.
Ich špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna. Pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (vyše 400 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu strednej Európy.