Záhorská nížina

Poloha

Záhorská nížina leží na juhozápade Slovenska a vypĺňa oblasť medzi pásmom Malých Karpát a riekou Moravou. Na severe susedí s pohorím Biele Karpaty, na východe s pásmom Malých Karpát, na juhu tvorí hranicu s Rakúskom a na západe je riekou Moravou oddelená od Českej republiky.

Rastlinstvo

Lesné hospodárstvo spravuje asi 25 000 ha lesov, z toho asi 10 000 ha tvoria ihličnaté a 15 000 ha listnaté lesy. Územie Malých Karpát určujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných tokov. Napriek zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi najzachovalejšie na Slovensku. V inundačnom území Moravy sú rozšírené vŕbovo-topoľové lužné lesy, ktorých zloženie závisí hlavne od pôdnych pomerov a stavu podzemnej vody. Na naviatych pieskoch Borskej nížiny rastú borovicovo-dubové a borovicové lesy. V rastlinnej pokrývke Malých Karpát prevažuje buk, v nižších polohách sa zachovali dubovo-hrabové lesy.

Pôdy

Do oblasti Záhorskej nížiny vietor v ľadových dobách navial piesočnaté násypy – duny. Piesočnaté pôdy sú málo úrodné, lebo majú málo výživných látok, porastené sú zväčša borovicovými lesmi. V Chvojnickej pahorkatine sú naviate spraše, ktoré sú poľnohospodársky využívané. Úrodné pôdy sú aj pozdĺž rieky Moravy.

Vodstvo

Územím pretekajú rieky Morava s prítokmi Myjava a Rudava. Územie patrí k povodiu Moravy a k úmoriu Čierneho mora.

Morava

Tvorí prirodzenú hranicu medzi Českom a Slovenskom a medzi Rakúskom a Slovenskom.
Dĺžka toku:329 km
Dĺžka toku na Slovensku:114 km
Priemerný prietok:120m3/s
Minimálny prietok:7,7m³/s
Maximálny prietok: 1 500 m³/s

Smrdáky

Kraj:Trnavský
Okres:Senica
Nadmorská výška:241 m
Počet obyvateľov: 603
Obec leží na úpätí Bielych Karpát, v doline otvorenej na juh. Od okresného mesta Senica je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta Bratislavy asi 80 km. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina z Tours z roku 1680 a kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1831. Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch 1833. Neskôr v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.

Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.
Ich špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna. Pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (vyše 400 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu strednej Európy.
Chránené oblasti

Zdravotný stav lesných porastov sa za posledných desať rokov výrazne zhoršil. Na ich zdravotnom stave sa uplatňuje pôsobenie extrémnych teplôt, sucha, vplyvu emisií, prejavujúcich sa aj vo forme kontaminácie lesnej pôdy a v zmene jej chemizmu. Na stave lesného fondu sa podieľa aj pokles hladiny spodnej vody. Z fyzických poškodení sú to najmä požiare a víchrice. Záhorská nížina je oblasť s veľmi početným zastúpením chránených vzácnych druhov. V roku 1988 bolo vybrané územie s rozlohou 275 km2 a bolo vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Záhorie. Okrem tejto chránenej krajinnej oblasti zasahuje do Záhorskej nížiny na severe veľmi malou časťou Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty a na východe CHKO Malé Karpaty.

Ďalšie cenné prírodné zaujímavosti sú sústredené do početných štátnych prírodných rezervácií. Jedna z najstarších, zriadená v roku 1964, je Štátna prírodná rezervácia Bezedné. Nachádza sa v zníženine medzi pieskovými dunami. Nachádzajú sa tu vodné vtáky a rastú tu aj vzácne chránené rastliny. Štátna prírodná rezervácia Bezedné je evidovaná v medzinárodnej sieti chránených území. Ďalšie rezervácie sú napríklad Abrod, Červený rybník, Dolný les, Horný les, Zelienka, Vysoká... K chráneným oblastiam patrí aj študijná plocha Starý rybník. K raritám patrí výskyt bobra európskeho v okolí Senice.

CHKO Malé Karpaty

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.

Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.

CHKO Biele Karpaty

Na juhovýchode predhoria Bielych Karpát vystupuje bradlové pásmo. Flyš charakterizuje striedanie pieskovcov, ílovitých bridlíc, slieňov a ílovcov. Významným fenoménom Bielych Karpát sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých. Na viacerých súkromných políčkach rastú ohrozené druhy, ako kúkoľ poľný, iskerník roľný, černuška roľná a mnohé iné. Zo živočíchov sa tu vyskytuje napríklad modlivka, zelená, fúzač alpský, roháč obyčajný, jasoň červenooký, mlok
veľký, bocian čierny, sokol rároh, výr skalný, rys, mačka divá. Osobitný pôvab v krajinnom obraze dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.

CHKO Záhorie

Chránená krajinná oblasť Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Pozostáva z dvoch častí - severovýchodnej a západnej. Severovýchodná časť je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Záhorská nížina tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Je tu bohatá druhová pestrosť rastlín, pretože sa tu striedajú horské druhy s druhmi typickými pre teplé a suché prostredie. Sú tu borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov, ktoré sú yákladnou potravou pre lelka, škovránika stromového a netopiere. Západná časť CHKO predstavuje krajinu modelovanú činnosťou veľkej rieky s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom. Hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Sú tu vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov. Z rastlinstva veľmi pôsobivo vyznieva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého. Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva.
Nerastné bohatstvo

V Záhorskej nížine sa nachádzajú náleziská zemného plynu pri Vysokej pri Morave, ropy a lignitu pri Gbeloch.

Mestá

Malacky
Kraj:Bratislavský
Okres:Malcky
Región:Záhorie
Poloha: 48° 26' 09" s. š. 17° 01' 04" v. d.
Nadmorská výška: 159 m n.m.
Rozloha: 26,777 km²
Počet obyvateľov: 17 858
Hustota zaľudnenia: 667 obyv./km2

Mesto Malacky leží v centre južnej časti Záhorskej nížiny. Mesto má svoje ochotnícke divadlo-Divalo na hambálku. Založil ho jej režisér Vlado Zetek v roku 2002. V meste je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice zo 17. storočia a kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1653. Kaplnka sv. Anny je z roku 1880. Na starom cintoríne možno nájsť pomník spisovateľa Ľuda Zúbka a taktiež sa tu dá nájsť aj pomník Michala Tillnera. V centre mesta nájdete zrekonštruovanú sochu M.R.Štefánika.


Gbely
Kraj:Trnavský
Okres:Skalica
Poloha: 48° 42' 58" s. š. 17° 07' 20" v. d.
Nadmorská výška: 190 m n.m.
Rozloha: 59,93 km²
Počet obyvateľov: 5 223
Hustota zaľudnenia: 87 obyv./km2


Skalica
Kraj:Trnavský
Okres:Skalica
Poloha: 48° 50' 32" s. š. 17° 13' 36" v. d.
Nadmorská výška: 186 m n.m.
Rozloha: 59,78 km²
Počet obyvateľov: 15 013
Hustota zaľudnenia: 251 obyv./km2
Skalica je najzápadnejší cíp Slovenska a z dôvodu blízkosti českých hraníc veľa obyvateľov v okolí Skalice aj v samotnom meste rozpráva Českým jazykom.


Senica
Kraj:Trnavský
Okres:Senica
Poloha: 48° 40' 50" s. š. 17° 22' 00" v. d.
Nadmorská výška: 208 m n.m.
Rozloha: 50,31 km²
Počet obyvateľov: 23 700
Hustota zaľudnenia: 471 obyv. /km2
Senica sa nachádza v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny, na jej rozhraní s Myjavskou pahorkatinou v povodí potoka. V roku 1996 si Senica pripomenula 600. výročie udelenia mestských výsad a 250 rokov Senice ako okresného mesta. V senickom okrese žije asi 67 tisíc obyvateľov.


Cestovný ruch

Záhorská nížina nemá dobré podmienky pre zimné športy. Lyžiarsky vlek je neďaleko Skalice v Zlatníckej doline, za ďalšími musíte vyraziť do okolitých hôr. Ak sú ale dobré snehové podmienky, nájdu sa tu aj úseky, ktoré sú vhodné pre beh na lyžiach. Z týchto dôvodov tu nie sú ani žiadne významné strediská zimných športov. Zimná krajina však láka k peším prechádzkam po okolí. V letnom období je táto oblasť vyhľadávaná mnohými návštevníkmi. Sú tu takmer ideálne podmienky pre letnú rekreáciu zameranú na pobyt pri vode. Mnoho prírodných vodných plôch a kúpalísk ponúka návštevníkom služby v dobre vybavených a zariadených rekreačných strediskách, veľmi dobré podmienky na vodné športy, ale tiež výborné podmienky na rodinnú rekreáciu a pobyt s deťmi.

K veľmi často vyhľadávaným patria prírodné štrkové jazerá neďaleko obce Malé Leváre Ponúka kúpanie, vodné športy a ubytovanie v autokempingu. Ďalšou vyhľadávanou vodnou plochou je Kunovská priehrada alebo kúpalisko Šašín - Stráže. Mnohé vodné plochy v tejto oblasti sú vhodné i pre rybolov. Pri osade Malá Vápenná a na hradných stenách Plaveckého hradu sú zriadené cvičné horolezecké terény. Pre vyznávačov cykloturistiky je pripravené v oblasti Záhorskej nížiny viac ako 750 km označených cykloturistických trás. Trasy vedú väčšinou rovinatými terény a k najdlhším patrí Záhorská cyklomagistrála, Malokarpatská cyklomagistrála a Cyklotrasa okolo rieky Morava.