Z vedeckého hľadiska sa problematike využitia krasovo podzmených vôd v horských oblastiach napriek jej dôležitosti nevenuje primeraná pozornosť i keď vzhľadom na veľké rozkyvy výdatnosti väčšiny prameňov má veľký, hlavne praktický a ekonomický význam. Najväčšou brzdou rozvoja tejto problematiky a hlavne jej konkrétnych riešení je odborná a finančná náročnosť a ako to potvrdzujú i doterajšie výsledky v zahraničí, aj veľké riziko neúspešnosti.

Existuje viacero foriem využívania krasovo podzemných vôd. Z nich možno uviesť:
-využívanie krasovo podzemných vôd kombináciou čerpania využiteľných zdrojov a akumulovaných zásob podzemných vôd (zo záchytných objektov tvorených kombináciou šachiet a štôlní, úpadnicami a hydrogeologickými vrtmi)
-budovanie povrchových a podzemných priehrad umožňujúcich zvýšenie akumulácie podzemných vôd vo vhodných krasovo podzemných hydrogeologických štruktúrach
-exploatáciou podzemných vôd krasových prameňov so sezónnym využívaním akumulovaných zásob podzemných vôd z hydrogeologickej štruktúry priľahlej k prameňu

Uvedené riešenia na našom území ešte neboli realizované, avšak v zahraničí už boli zaznamenané pozitívne výsledky.
Prvá forma riešenia bola úspešne realizovaná v Chorvátsku hydrogeológom B. Mijatovičom v roku 1972 a 1984. Avšak realizácia šachtami, štôlňami a úpadnicami je veľmi nákladná a nie vždy úspešná ako to dokumentujú výsledky z oblasti Švajčiarskej jury pod vedením A. Burgera v roku 1983.

Druhá forma riešenie pomocou povrchových a podzemných priehrad je zatiaľ teoreticky rozpracovaná v Chorvátsku J. Peričom.
Tretej forme riešenia je venovaná zvýšená pozornosť vo svete aj u nás, lebo sa javí ako najoptimálnejšia. V tomto smere boli už urobených niekoľko pokusov, z ktorých za úspešné možno považovať výsledky G. Durozoya (1957) na krasovom prameni Ain Bou Merzoung v Alžírsku. Na tieto výsledky nadviazalo málo úspešných pokusov vo Francúzsku. Výnimku tvorí úspešné využitie významného krasového prameňa ,,LEZ´´ zásobujúce mesto Montpelliér vo Francúzsku. Hlavnými problémami sú výber vhodného krasového prameňa a k nemu priľahlej hydrogeologickej štruktúry, ako aj možnosť sústredenia podzemných vôd do vrtov a vyčíslenie akumulovaných zásob podzemných vôd pre sezónne nadlepšovanie odberu.

Na Slovensku sa riešením tejto problematiky začalo v spolupráci E. Kullmana s Vodnými zdrojmi Bratislava v roku 1968 na krasovom prameni pri Maníne v Strážovských vrchoch. Na tieto poznatky nadviazal rad terénnych výskumov na viacerých lokalitách v Západných Karpatoch.