V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.

Slovinsko je stredomorský štát na rozhraní Balkánu a strednej Európy. Jeho rozloha je 20 253 km2. Severná časť krajiny zasahuje do južnej časti Álp, východná oblasť Prekmurje do Panónskej nížiny a juhozápadná pobrežná časť zahŕňa i časť Istrie.
Slovinsko hraničí s Rakúskom (324 km) na severe, s Maďarskom (102 km) na východe, s Chorvátskom (546 km) na juhu a s Talianskom (235 km) na západe. Na juhozápade má prístup k Jadranskému moru (47 km).

Najväčšia zemepisná šírka je 1o28´, t.j. 163 km. Najväčšia zemepisná dĺžka je 3o13´, t.j. 248 km. V Slovinsku sa stretávajú štyri hlavné európské geografické regióny: Alpy, Dinárska oblasť, Panónská nížina a Stredomorie. Podnebie Slovinska je stredozemné na pobreží, alpské v severných pohoriach a kontinentálne na východe. Priemerná teplota je -2oC v januári a 21oC v júli Priemerné zrážky dosahujú 1000 mm na pobreží, až 3500 mm v Alpách, 800 mm na juhovýchode zeme a 1400 mm v strednom Slovinsku.

Skoro polovica Slovinska (10 124 km2) je pokryté lesným porastom (po Fínsku a Švédsku tretí najzalesnenejší štát Európy). V niektorých oblastiach sa zachovali pôvodné lesy, najväčší v Kočevje. Trávnaté porasty pokrývajú 5 593 km 2 zemi, polia a záhrady 2 471 km2, sady 363km 2a vinohrady 216km 2


Administrátívne členenie

V súčasnosti neexistujú väčšie správne regióny a Slovinsko je rozdelené do 210 obcí. Jedenásť z nich sú mestá. Pre štatistické účely sú združené do dvanástich regiónov NUTS. Tradičné regióny – Slovinsko sa člení do ôsmych regiónov:

A Gorenjska
A Štajerska
A Prekmurje
A Koroška
A Notrajska
A Dolenjska
A Primorska
A Bela krajina


Pohoria

Najvyšší Slovinský vrch je Triglav. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí už z diaľky. ,,Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo,’’ napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvesté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom partizánov. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. Alpynistom táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa ,,vyšplhalo” až do výšky 1 999 metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. Fotografi a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.