Afrika je druhý najväčší a druhý najľudnatejší svetadiel - v oboch prípadoch po Ázii. S približne 30 370 000 km² (vrátane okolitých ostrovov) zaberá 6,0% zemského povrchu a 20,4% zemskej súše. 900 miliónov obyvateľov (2005) v 61 štátoch a závislých územiach tvorí viac ako 12 % svetovej populácie, takže priemerná hustota zaľudnenia nepresahuje 16 obyvateľov na km2. Africký svetadiel sa rozkladá na západnej a východnej pologuli a po oboch stranách rovníka. Na južnej pologuli sa nachádza plná tretina afrického kontinentu. Afrika zostala dlho neznámou pevninou pre svoju neprístupnosť, tropické klíma, pralesy, pustiny a iné prekážky.
Geografia
Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode a Atlantický oceán na západe. Približne v strede Afriku pretína rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km[1] a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Ras Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km[2]. Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km[2]. Najväčším štátom Afriky je Sudán a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia.
Podnebie, flóra a fauna
Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subarktické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná polovička je prevažne suchá až púštna, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblastiami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskutuje každé z týhto vegetačných pásiem. Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri - mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver, slony a žirafy), obyvatelia pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) - voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.
Vodstvo:
Väčšina afrických riek je charakteristická nepravidelnými odtokovými pomermi a tvarmi riečnej siete. Vodný režim ovplyvňujú hlavne rozdiely medzi zrážkovými úhrnmi tropických oblastí a suchými púšťami. Viac ako tretina Afriky odovzdáva svoje vody atlantickému oceánu. Kongo je druhá na vodu najbohatšia rieka sveta so 41 400 m3. Niger na svojom rozsiahlom povodí a 4 160 km dlhom toku zbiera vody omnoho menej, lebo jeho stredný tok zasahuje hlboko do suchej saharskej oblasti. Veletokom pobrežia Indického oceánu je predovšetkým mocná Zambezi s Viktóriinými vodopádmi (až 130 m vysokými) a mohutnými vodnými dielami. Jediný africký veletok, ktorý odovzdáva svoje vody Stredozemnému moru je Níl. S Kagerou je to druhý najdlhší tok sveta.
Povrch:
Púšt tvorí viac ako 1/4 povrchu afrického kontinentu. Nebolo to tak vždy. Skameneliny dokazujú, že v dávnej minulosti tu bola krajina plná rastlín a živočíchov. Dnes sa vedci zaoberajú problémom, ako zastaviť neustále rozširovanie púšte. Bujný a vždy zelený dažďový les pokrýva ešte miestami východné a severné svahy pohorí afrického ostrova Madagaskar. Je domovom mnohých vzácnych druhov zvierat, ktoré nikde inde nežijú. Je to napríklad lemur katta, patriaci medzi poloopice. Na pohľad je stred najväčšieho mesta Juhoafrickej repbliky - Johannesburgu čistý, upravený a plný života. Mesto bolo založené európskymi bielymi prisťahovalcami v roku 1886 a dnes sústreďuje najväčší priemyselný potenciál štátu.
Nerastné bohatstvo:
Nerastné bohatstvo Afriky je značné. Afrika dodáva zo svetovej kapitalistickej ťažby takmer 99% kolumbitu (výroba nióbu a tantalu), 80% kobaltu, 30% chrómovej rudy, 56% zlata a najviac diamantov na svete. V ťažbe nerastov je na prvom mieste Juhoafrická únia. V južnej a strednej Afrike ťažia najmä zlato, diamanty, meď, mangán, kobalt, chróm a urán. V Belgickom Kongu na území Katagy sú najvýznamnejšie ložiská uránovej rudy. Ďalej má Afrika značný podiel na ťažbe zinku, hliníka, vanádia a volfrámu, z nekovových nerastov ťažia najmä fosfáty, sódu, soľ, sľudu a naftu. Veľkú budúcnosť má nerastné bohatstvo Sahry, hlavne nafta a uhlie. S ťažbou sa začalo len v roku 1958.
