Raraku Veľkonočný ostrov .Je ostrov na juhu Tichého oceánu patriaci krajine Čile. Leží asi 3300 km od pobrežia Južnej Ameriky. Rozloha: 180 km2. Je to najvýchodnejší ostrov Polynézie a súčasť Východomorského podmorského chrbta. Povrch pozostáva z 20 sopečných kužeľov. Najvyšší bod je 615 m n.m. Počet obyvateľov 3 791 (2002), rozloha 163,6 km².

Pôvodní polynézski obyvatelia do značnej miery vyhynuli pre choroby, dnešní obyvatelia sú zmiešaní s belochmi a Tahiťanmi. Objavený bol roku 1722 Holanďanom Roggeveenom. Ostrov je známy veľkými kamennými ľudskými hlavami ako zvyškami megalitickej kultúry. Na ostrove stoja (alebo ležia) stovky (700 - 1000) obrovských sôch zo sopečných vyvrelín. domorodci ich nazývali moai. Ide o hlavy ľudí, ktoré majú na hlavách akési turbany (vyrobené z červeného tufu). Rysy tvárí nezodpovedajú polynézskej rase. Väčšinou sú 6 m vysoké, niektoré ale aj 12 m. Jedna z nich má 22 metrov a hmotnosť asi 50-100 ton. Ich účel a spôsob vzniku sú predmetom dohadov. Veľkonočný ostrov

Povráva sa, že Veľkonočný ostrov patrí k najopustenejším miestam sveta. Tento ostrovček, vzdialený 2 000 kilometrov od ďalšieho najbližšieho ostrova a vyše 4 000 km od pevniny, meria na dĺžku len 25 km a podnecuje k mnohým takmer neriešiteľným otázkam. Odkiaľ pochádzali prví obyvatelia ostrova? Ako ho vôbec našli? Prečo a ako vztýčili viac ako šesť stovák obrovských kamenných sôch, keď väčšinu z nich nakoniec strhli?

Ako prví Európania na ostrov vkročili na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 holandskí námorníci. Zadržali sa dosť dlho na to, aby ostrov stihli pomenovať a aby si ich admirál poznačil, že miesto obývajú ľudia dvoch rôznych rás. Tiež si zapísal, že pravdepodobne uctievajú obrovské sochy vytesané z kameňa.