Súčasťou Švédska zostalo Fínsko aj po severnej vojne (1700–1721). Za napoleonských vojen v roku 1809 bolo pripojené ako autonómne kniežatstvo k Rusku formou personálnej únie. V roku 1917 bola vyhlásená nezávislosť Fínska a po prechodnom období monarchia. Odmietnutie sovietskych nárokov na Karéliu 1939 viedlo k agresívnosti ZSSR v takzvanej zimnej vojne 1939–1940. V rokoch 1941–1944 sa Karélia za nemeckého vpádu do ZSSR Fínsku vrátila, ale v roku 1945 ju spolu s ďalším územím aj so základňou Porkkala opäť anektoval ZSSR. Až v roku 1948 sa vzťahy so ZSSR normalizovali. V roku 1955 bola Porkkala vrátená Fínsku, kým udržovalo neutralitu a tesné ekonomické väzby na ZSSR. Fínsko za prezidenta Urha Kekkonena zohralo významnou úlohu v helsinskom procese. Počas rokov 1961–1985 sa Fínsko stalo členom Európskeho združenia voľného obchodu. 1.8.1975 bol v Helsinkách podpísaný Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. 21.9.1990 sa Fínsko jednostranne rozhodlo vypovedať povojnové dohody obmedzujúce zvrchovanosť štátu vo vojenských otázkach. 12.6.1991 parlament schválil zmenu systému prezidentských volieb. 16.1.1994 boli prvé priame prezidentské voľby, víťazom sa stal Martti Ahtisaari. 9.5.1994 sa Fínsko pripojilo k programu NATO Partnerstvo pre mier. 16.10.1994 v referende o pripojenie Fínska k Európskej únii podporilo 57% Fínov vstup do EÚ. 19.12.1996 sa Fínsko pripojilo k Schengenskej dohode o voľnom pohybe osôb po Západnej Európe. 1.1.1999 Fínsko pristúpilo k Európskej menovej únii. Fínsko je nezávislý štát (republika). Hlavou štátu je prezident, volený obyvateľstvom v priamych a tajných voľbách na 6 rokov. Stojí v čele výkonnej moci (vlády) a určuje líniu zahraničnej politiky, kým v prvom kole nezíska žiadny z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnej ku zvoleniu. V druhom kole sa stretnú dvaja kandidáti, ktorý v prvom kole získali najviac hlasov. Právo postaviť kandidáta majú všetky politické strany zastúpené v parlamente a organizácie hnutí, ktoré zhromaždia pre svojho kandidáta 20 000 podpisov. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament EDUSKUNTA (má 200 členov, volených obyvateľstvom podľa systému pomerného zastúpenia na 4 roky). Posledné parlamentné voľby sa konali 21.3.1999. Prezidentka TARJA HALONENOVÁ (Dátum narodenia: 24.12.1943). V marci 2000 vstúpila do platnosti nová ústava.