Fínsko

FÍNSKA REPUBLIKA (po fínsky Suomen Tasavalta) – štát v severnej Európe pri Baltskom mori; rozloha: 338145 km2 (z toho 33551 km2 vnútrozemských vodných plôch), 5150000 obyvateľov, hustota zaľudnenia: 15 obyvateľov./km2, Hlavné mesto sú Helsinky (516 000 obyvateľov); úradný jazyk je fínština a švédština, regionálne aj laponština, menová jednotka je 1 markka (FIM) = 100 penni. Administratívne členenie: 6 provincií – Ahvenanmaa, Etelä-Suomi, Itä-Suomi, Länsi-Suomi, Lappi a Oulu. Baltské pobrežie Fínska je členité; výsledok eróznej činnosti ľadovcového štítu, ktorý v štvrtohorách pokrýval celou Škandináviu. Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatinový, s ľadovcovými nánosmi. Celá južná časť štátu je zaujímavá Fínskou jazernou plošinu, v nich vodné plochy tvoria 25% územia. Z jazier, ktoré sú prepojené riekami alebo prielivmi sú najväčšie Saimaa (4377 km2) a Päijänne (1054 km2). Jedine na severe zasahujú výbežky Škandinávskych hôr (Haltiatunturi, 1324 m n.m.). Najdlhšie rieky sú na severe v Laponsku Kemijoki (494 km) a pohraničná rieka Torniojoki (570 km). Podnebie má kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Klíma je mierna na pobreží Baltského mora, ale drsná v Laponsku za polárnym kruhom. Ročné priemerné zrážky sú nízke (350–650 mm). Lesy takmer čisto ihličnaté. Štát dvoch národov: Fínov (93,5%) a Švédov (5,9%).Hrubý domáci produkt činí 24 790 USD/obyvateľ (12.miesto vo svete). Hlavné priemyselné odvetvia: strojársky, papierenský, potravinársky, hutnícky a chemický. Svetovo významná produkcia celulózy, papieru (12100000 t, 6.miesto vo svete). Ťažia sa tu rudy železa a neželezných kovov. Vysoká ťažba dreva (51300000 m3, 10.miesto vo svete). Dve jadrové elektrárne dodávajú necelú tretinu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo sa orientuje na živočíšnu výrobu a produkciu krmovín a obilnín. Na severe prevláda chov sobov (200000 kusov). Dopravná sieť na juhu je hustá. Významnú rolu hrá vodná doprava. Pôvodný obyvatelia - Laponci boli od 2.storočia vytlačovaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, ktoré od 9.storočia čelili nájazdom Vikingov, hlavne zo Švédska. V 12.storočí organizovaná expanzia Švédov (v roku 1157 začiatok švédskej nadvlády). Okrem kolonistov aj časť Fínov prijala jazyk dobyvateľov. V roku 1362 sa fínska šľachta zúčastnila voľby švédskeho kráľa a v rokoch 1374–1399 mala aj samosprávu. Fínsko sa v rámci Švédska ( v rokoch 1397-1523 stalo súčasťou kalmarskej únie. V polovici 16.storočia prebehla reformácia.

Súčasťou Švédska zostalo Fínsko aj po severnej vojne (1700–1721). Za napoleonských vojen v roku 1809 bolo pripojené ako autonómne kniežatstvo k Rusku formou personálnej únie. V roku 1917 bola vyhlásená nezávislosť Fínska a po prechodnom období monarchia. Odmietnutie sovietskych nárokov na Karéliu 1939 viedlo k agresívnosti ZSSR v takzvanej zimnej vojne 1939–1940. V rokoch 1941–1944 sa Karélia za nemeckého vpádu do ZSSR Fínsku vrátila, ale v roku 1945 ju spolu s ďalším územím aj so základňou Porkkala opäť anektoval ZSSR. Až v roku 1948 sa vzťahy so ZSSR normalizovali. V roku 1955 bola Porkkala vrátená Fínsku, kým udržovalo neutralitu a tesné ekonomické väzby na ZSSR. Fínsko za prezidenta Urha Kekkonena zohralo významnou úlohu v helsinskom procese. Počas rokov 1961–1985 sa Fínsko stalo členom Európskeho združenia voľného obchodu. 1.8.1975 bol v Helsinkách podpísaný Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. 21.9.1990 sa Fínsko jednostranne rozhodlo vypovedať povojnové dohody obmedzujúce zvrchovanosť štátu vo vojenských otázkach. 12.6.1991 parlament schválil zmenu systému prezidentských volieb. 16.1.1994 boli prvé priame prezidentské voľby, víťazom sa stal Martti Ahtisaari. 9.5.1994 sa Fínsko pripojilo k programu NATO Partnerstvo pre mier. 16.10.1994 v referende o pripojenie Fínska k Európskej únii podporilo 57% Fínov vstup do EÚ. 19.12.1996 sa Fínsko pripojilo k Schengenskej dohode o voľnom pohybe osôb po Západnej Európe. 1.1.1999 Fínsko pristúpilo k Európskej menovej únii. Fínsko je nezávislý štát (republika). Hlavou štátu je prezident, volený obyvateľstvom v priamych a tajných voľbách na 6 rokov. Stojí v čele výkonnej moci (vlády) a určuje líniu zahraničnej politiky, kým v prvom kole nezíska žiadny z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnej ku zvoleniu. V druhom kole sa stretnú dvaja kandidáti, ktorý v prvom kole získali najviac hlasov. Právo postaviť kandidáta majú všetky politické strany zastúpené v parlamente a organizácie hnutí, ktoré zhromaždia pre svojho kandidáta 20 000 podpisov. Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament EDUSKUNTA (má 200 členov, volených obyvateľstvom podľa systému pomerného zastúpenia na 4 roky). Posledné parlamentné voľby sa konali 21.3.1999. Prezidentka TARJA HALONENOVÁ (Dátum narodenia: 24.12.1943). V marci 2000 vstúpila do platnosti nová ústava.