Tichá oceán (=Pacifik) je najväčší oceán na svete. Rozprestiera sa medzi kontinentmi Ázie a Austrálie od západu, Severnej a Južnej Ameriky z východu a Antarktídy z juhu. Rozlohou 179,7 mil. km² zaberá polovicu plochy svetového oceánu. Jeho priemerná hĺbka je 4 030 m, maximálna 11 034 m ( v Mariánskej priekope). Poludníková rozľahlosť je 15 800 km, rovnobežková okolo 19 500 km. K Tichému oceánu patria okrajové moria oddelené od otvoreného oceánu súostroviami a reťazami ostrovov. Pre brehoch Ázie je to Beringovo, Ochotské, Japonské, Východočínske, Juhočínske a Filipínske more, v oblasti Malajského súostrovia ležia Jávske, Celebeské, Molucké, Bandské, Floreské a Arafurské more, pri východnom pobreží Austrálie Koralové a Tasmanovo more, v tesnej blízkosti Antarktídy Rossovo more. Tieto okrajové moria zaberajú 8,6% plochy Tichého oceánu. V ňom sa rozkladajú mnohé súostrovia, ako aj početné ostrovy s celkovou plochou 3,6 mil. km². Pozdĺž severovýchodného, východného a juhovýchodného pobrežia ázijského kontinentu sa rozkladajú Aleuty, Sachalín, Kurily, Japonské ostrovy, Rjúkjú, Filipíny, Veľké a Malé Sundy. Šírooceánske súostrovia sa zoskupujú do troch veľkých oblastí. Na severozápade sa rozprestiera Mikronézia, na juhozápade Melanézia, na východe a juhovýchode Polynézia a ostrovy Ellice. V najvýchodnejšej časti sú Galapágy, ostrovy Juana Fernandéza a i., osobitne sa vyčleňujú antarktické ostrovy. Ostrovy pozdĺž pobrežia sú kontinentálneho, v šírom oceáne vulkanického a koralového pôvodu. Reliéf dna oceánu je diferencovaný. Najmä pre Tichý oceán sú príznačné početné a veľmi hlboké priekopy na dolných okrajoch kontinentálnych strání a úpätiach podmorských chrbtov. Priekopy vznikli na veľmi výrazných zlomových líniách, ktoré sledujú pásma s častými a silnými zemetraseniami. Sústava dlhých priekop sa ťahá zväčša v tesnej blízkosti súostroví. Jednotlivé priekopy sú dlhé 1 500 – 5 400 km, široké 100 – 150 km. Systémy podmorských chrbtov a prahov, ako aj podmorských plošín delia oceánske dno na niekoľko panví, ako sú Severná tichomorská (6 584 m), Stredotichomorská (6 555 m), Melanézska ( 5 395 m), Južná tichomorská ( 5 400), Peruánsko-čilská (6 215 m) panva a i. Dno panví má pomerne jednotvárny reliéf, málo diferencovaný vyvýšeninami a zníženinami. Pobrežné pásma oceánskeho dna tvoria pozvoľný prechod do kontinentálnych prahov.
Na obrovskej rozlohe Tichého oceánu sa dajú rozlíšiť viaceré podnebné pásma.