V subpolárnych pásmach prevláda aleutská a antarktická tlaková níž s chladnou klímou. Naproti tomu pre obratníkové pásma sú príznačné tlakové výše priľahlých subtropických oblastí, ktoré v miernych podnebných pásmach Tichého oceán spôsobujú búrkové situácie s veľkým množstvom zrážok a prevahou silných západných vetrov. V obratníkových pásmach je väčšinou bezveterné slnečné počasie. V medziobratníkovej zóne dujú v smere rovníka stále vetry – pasáty. V oblasti Japonského až Juhočínskeho mora vznikajú veľmi silné vetry tajfúny. Teplota vzduchu nad Beringovým morom dosahuje priemerne v januári -16 až -20ºC, v júli 5 až 6ºC, v subantarktickej oblasti v januári -10°C a v júli –25°C. Teploty vzduchu v rovníkovom pásme sú dosť vyrovnané a v priebehu roka dosahujú priemerne 26 až 28°C, ročné zrážkové úhrny 100-200 mm charakterizujú obratníkové pásma. V miernom podnebnom pásme ročné zrážky dosahujú 1 000-3 000 mm. Teplota morskej vody výrazne súvisí s morskými prúdmi a pohybuje sa v rozpätí 25 až 29°C (Beringovo more) a –1°C v pobrežných antarktických vodách. K studeným morským prúdom patria Kalifornský a Humboldtov prúd v blízkosti pobrežia amerických kontinentov, Západný príhon medzi 40 až 60° južnej šírky. Slanosť oceánskej vody je najväčšia v obratníkových pásmach, kde dosahuje 35,3‰ (sever) až 36,5‰ (juh). Následkom prevahy množstva zrážok nad výparom v rovníkovom pásme predstavuje iba 34,5‰, v miernom podnebnom pásme sa salinita znižuje na 31 až 30‰. Ľadové kryhy, unášané z Beringovho a Ochotského mora studeným prúdom Oja-šio, priplávajú až k 40° severnej šírky. Ľadovcové vrchy (icebergy) vznikajú v menších zátokách pri pobreží Aljašky. Plávajúce ľadové kryhy i ľadovcové vrchy sa z antarktických vôd priblížia v otvorenom oceáne až 61-64°južnej šírky (zima) a 70°južnej šírky (leto). Ojedinelé ľadovcové vrchy dosiahnu 46-48° južnej šírky.
Z riek ústiacich do Tichého oceánu sú významnejšie Mekong, Jang-c´-ťiang, Chuang-che a Amur (ázijský kontinent), Yukon, Columbia a Colorado (Severná Amerika).
Flóra oceánskeho dna je veľmi pestrá. Predstavuje ju 20 druhov kvitnúcich rastlín a takmer 4000 druhov nižších rastlín (riasy a i.). Druhy fytobentosu sú rozšírené do hĺbok 40-60 m, vo veľmi priezračných vodách až do hĺbky 100 m. Pri pobrežiach medziobratníkového pásma sa darí mangrovovým porastom. Vzhľadom na oceánsku faunu je medziobratníkové pásmo (okrem východopacifickej časti) pomerne chudobné na mikroorganizmy. Žije tu však veľké množstvo morských cicavcov a z rýb najmä slede, sardinky a tuniaky.