Tichý oceán

Tichá oceán (=Pacifik) je najväčší oceán na svete. Rozprestiera sa medzi kontinentmi Ázie a Austrálie od západu, Severnej a Južnej Ameriky z východu a Antarktídy z juhu. Rozlohou 179,7 mil. km² zaberá polovicu plochy svetového oceánu. Jeho priemerná hĺbka je 4 030 m, maximálna 11 034 m ( v Mariánskej priekope). Poludníková rozľahlosť je 15 800 km, rovnobežková okolo 19 500 km. K Tichému oceánu patria okrajové moria oddelené od otvoreného oceánu súostroviami a reťazami ostrovov. Pre brehoch Ázie je to Beringovo, Ochotské, Japonské, Východočínske, Juhočínske a Filipínske more, v oblasti Malajského súostrovia ležia Jávske, Celebeské, Molucké, Bandské, Floreské a Arafurské more, pri východnom pobreží Austrálie Koralové a Tasmanovo more, v tesnej blízkosti Antarktídy Rossovo more. Tieto okrajové moria zaberajú 8,6% plochy Tichého oceánu. V ňom sa rozkladajú mnohé súostrovia, ako aj početné ostrovy s celkovou plochou 3,6 mil. km². Pozdĺž severovýchodného, východného a juhovýchodného pobrežia ázijského kontinentu sa rozkladajú Aleuty, Sachalín, Kurily, Japonské ostrovy, Rjúkjú, Filipíny, Veľké a Malé Sundy. Šírooceánske súostrovia sa zoskupujú do troch veľkých oblastí. Na severozápade sa rozprestiera Mikronézia, na juhozápade Melanézia, na východe a juhovýchode Polynézia a ostrovy Ellice. V najvýchodnejšej časti sú Galapágy, ostrovy Juana Fernandéza a i., osobitne sa vyčleňujú antarktické ostrovy. Ostrovy pozdĺž pobrežia sú kontinentálneho, v šírom oceáne vulkanického a koralového pôvodu. Reliéf dna oceánu je diferencovaný. Najmä pre Tichý oceán sú príznačné početné a veľmi hlboké priekopy na dolných okrajoch kontinentálnych strání a úpätiach podmorských chrbtov. Priekopy vznikli na veľmi výrazných zlomových líniách, ktoré sledujú pásma s častými a silnými zemetraseniami. Sústava dlhých priekop sa ťahá zväčša v tesnej blízkosti súostroví. Jednotlivé priekopy sú dlhé 1 500 – 5 400 km, široké 100 – 150 km. Systémy podmorských chrbtov a prahov, ako aj podmorských plošín delia oceánske dno na niekoľko panví, ako sú Severná tichomorská (6 584 m), Stredotichomorská (6 555 m), Melanézska ( 5 395 m), Južná tichomorská ( 5 400), Peruánsko-čilská (6 215 m) panva a i. Dno panví má pomerne jednotvárny reliéf, málo diferencovaný vyvýšeninami a zníženinami. Pobrežné pásma oceánskeho dna tvoria pozvoľný prechod do kontinentálnych prahov.
Na obrovskej rozlohe Tichého oceánu sa dajú rozlíšiť viaceré podnebné pásma.

V subpolárnych pásmach prevláda aleutská a antarktická tlaková níž s chladnou klímou. Naproti tomu pre obratníkové pásma sú príznačné tlakové výše priľahlých subtropických oblastí, ktoré v miernych podnebných pásmach Tichého oceán spôsobujú búrkové situácie s veľkým množstvom zrážok a prevahou silných západných vetrov. V obratníkových pásmach je väčšinou bezveterné slnečné počasie. V medziobratníkovej zóne dujú v smere rovníka stále vetry – pasáty. V oblasti Japonského až Juhočínskeho mora vznikajú veľmi silné vetry tajfúny. Teplota vzduchu nad Beringovým morom dosahuje priemerne v januári -16 až -20ºC, v júli 5 až 6ºC, v subantarktickej oblasti v januári -10°C a v júli –25°C. Teploty vzduchu v rovníkovom pásme sú dosť vyrovnané a v priebehu roka dosahujú priemerne 26 až 28°C, ročné zrážkové úhrny 100-200 mm charakterizujú obratníkové pásma. V miernom podnebnom pásme ročné zrážky dosahujú 1 000-3 000 mm. Teplota morskej vody výrazne súvisí s morskými prúdmi a pohybuje sa v rozpätí 25 až 29°C (Beringovo more) a –1°C v pobrežných antarktických vodách. K studeným morským prúdom patria Kalifornský a Humboldtov prúd v blízkosti pobrežia amerických kontinentov, Západný príhon medzi 40 až 60° južnej šírky. Slanosť oceánskej vody je najväčšia v obratníkových pásmach, kde dosahuje 35,3‰ (sever) až 36,5‰ (juh). Následkom prevahy množstva zrážok nad výparom v rovníkovom pásme predstavuje iba 34,5‰, v miernom podnebnom pásme sa salinita znižuje na 31 až 30‰. Ľadové kryhy, unášané z Beringovho a Ochotského mora studeným prúdom Oja-šio, priplávajú až k 40° severnej šírky. Ľadovcové vrchy (icebergy) vznikajú v menších zátokách pri pobreží Aljašky. Plávajúce ľadové kryhy i ľadovcové vrchy sa z antarktických vôd priblížia v otvorenom oceáne až 61-64°južnej šírky (zima) a 70°južnej šírky (leto). Ojedinelé ľadovcové vrchy dosiahnu 46-48° južnej šírky.
Z riek ústiacich do Tichého oceánu sú významnejšie Mekong, Jang-c´-ťiang, Chuang-che a Amur (ázijský kontinent), Yukon, Columbia a Colorado (Severná Amerika).
Flóra oceánskeho dna je veľmi pestrá. Predstavuje ju 20 druhov kvitnúcich rastlín a takmer 4000 druhov nižších rastlín (riasy a i.). Druhy fytobentosu sú rozšírené do hĺbok 40-60 m, vo veľmi priezračných vodách až do hĺbky 100 m. Pri pobrežiach medziobratníkového pásma sa darí mangrovovým porastom. Vzhľadom na oceánsku faunu je medziobratníkové pásmo (okrem východopacifickej časti) pomerne chudobné na mikroorganizmy. Žije tu však veľké množstvo morských cicavcov a z rýb najmä slede, sardinky a tuniaky.

Na planktón sú bohaté mierne a subpolárne pásma, preto sú v nich veľké lovištia rýb (sleď, treska, makrela, sardela, kambala. Losos a i.) a morských cicavcov (veľryby, tulene a mrože). V Beringovom a Ochotskom mori je známych 300 druhov, v Japonskom mori 600 druhov a moriach Sudských ostrovov až 2 000 druhov rýb. Najznámejšími lovišťami sú oblasti stretnutia teplého a studeného morského prúdu. V Tichom oceáne sa ročne uloví vyše 25 mil. ton rýb. Lovia sa aj kraby, krevety a ustrice, zbiera sa morské rastlinstvo (Japonsko, Čína, Indonézia).
Cez Tichý oceán premávajú mnohé letecké a plavebné dopravné linky. Významné prístavy na pevninských pobrežiach sú Singapur, Djakarta, Saigon, Kanton (Kuang-čou), Hongkong, Jokohama, Šang-haj, Tokio, Manila (Ázia – Indonézia), Sydney, Melbourne (Austrália), San Francisco, Los Angeles, Vancouver, Panama, Valparaíso a i. (Severná a Južná Amerika), Honolulu a i. (Oceánia).
Tichý oceán objavil r. 1513 španielsky conquistador V. N. Balboa, ktorý ho ako prvý Európan uvidel na prechode Panamskej šije a nazval ho Južným morom. Názov Tichý oceán pochádza od F. de Magalhãesa, ktorý ho ako prvý preplavil v r. 1520-1521 bez toho, aby ho zastihla búrka.