LUXOR

21.3.2000 Je to tu. Moje hodinky ukazujú 8 hod. a 45 minút a my sme už ubytovaní. Chceli sme sa ubytovať v hoteli HAPPYLAND za garantovanú cenu 7,5 LE. Pred vlakom nás však "zbalil" vlastník hotela OASIS a ponúkol nám jednu izbu pre všetkých za 6 LE. Keďže sme mu povedali o našom hoteli HAPPY LAND, stiahol cenu na 5 LE. Teraz však máme samostatné izby a stojí nás to 6 LE/1 os., v tom sú zahrnuté aj raňajky.

Raňajkujeme slovenský guláš, a pritom si prezeráme našu izbu so štyrmi posteľami a balkónom. Je tu celkom fajn a čisto. Zdá sa mi to lepšie ako v Dahabe. Už nám bol ponúknutý aj zájazd do údolia Kráľov a kráľovien, ale zatiaľ sme ho odmietli. Dnes máme naplánovaný Karnak.

Je 22 hod. a 7 min. Sedím na posteli v hoteli OSASIS. Dnešný deň bol náročný. Po raňajkách sme si oddýchli, osprchovali sa a šli do mesta, ktoré je pomerne veľké, hoci má "len" 40 tis. obyvateľov. Hlavná cesta pri Níle je perfektne udržiavaná, plná rastlín a turistických ľodí. Náš smer bol však Karnak. Vstupné bolo 10LE/1os. Čo sme vo vnútri videli, to sa nedá popísať. Tá veľkoleposť bola neskutočná. Ako vždy, najvýraznejší bol RAMZES II a jeho stavebné práce, ale aj kráľovná Hatšepsovet. Cestou späť do mesta sme si rezervovali drošku, čo stálo 2,50 LE na 1 os. až k Luxorskému chrámu, ktorý hlavne za nočného osvetlenia pôsobí fascinujúco. Medzi tým nás stiahli na čln a nahovorili na výlet do Théb, Údolia mŕtvych na somároch. Ponuku sme akceptovali (samozrejme, že po miernom vyjednávaní). Celodenný výlet do krajiny mŕtvych na somároch nás stál 25LE/1os. Vedel som, že raz nejaké zviera určite chcem vyskúšať, takže nás dlho prehovárať nemuseli. Potom sme šli na stanicu, kde si naši spolucestujúci museli kúpiť lístok do prvej triedy na sobotu, lebo všetko už bolo rozpredané. My sme si kúpili lístok z Asuánu do Káhiry za 33 LE/1 os., čo je veľmi dobrá cena. Takže lístok sa dá kúpiť aj v inom meste, čo nám vyhovovalo lebo sme mohli spiatočný lístok kúpiť v predstihu.

Ako som predpokladal, mám teplotu a veľmi ma bolí hrdlo. Urobili sme si na izbe teplý čaj a zapili tabletky Orofar - proti bolesti hrdla, ktoré som kúpil v jednej z miestnych lekární.

MEMPHIS

Je 15 hod. Sme v Memfise. Dostali sme sa sem celkom lacno. Najskôr sme nastúpili na autobus č. 997, ktorý má zástavku za Egyptským múzeom. Tento autobus ide až k pyramídam. Potom sme prestúpili na zberný special taxi až do Menoferu. Je tu super. Pekné, otvorené múzeum pod holým nebom, kde sa nachádzajú sochy Ramzesa II, sfinga, sarkofág Amenhotepa a pod. Vstupné do Memfisu bolo 7 LE pre študenta + 5 LE za fotenie. My sme síce fotili, ale fotoaparát sme neprihlásili - fotenie zdarma. Memfis bolo kedysi hlavné mesto Egypta. Jeho krása pominula hlavne vplyvom záplav Nílu. Mesto a jeho hranice už nie sú celkom zrejmé, ale je jasné, že sa nachádzalo práve tu. Za plotom, ktorý ohraničuje areál, sú ďalšie vykopávky, kde vidieť zaujímavé hrobky. Tam však prístup nebol umožnený, takže nasleduje cesta späť do centra Káhiry...

Je 19.17 hod., vrátili sme sa už z Memfisu. Cesta bola prekvapivo lacná. Prepeškovali sme cez jednu dedinu, a potom sme zohnali zberný taxi za 50 piastrov, čo sa nám zdalo neuveriteľné. Z centra mesta sme šli na večeru - obľúbené Kosherey falfela za 2 LE/1porcia, a potom na trh s ovocím a zeleninou, ktorý stojí nedaleko nášho hotela (stačí prejsť na druhú stranu známej 26´th Street. Nachádza sa tu aj hotel Sultán, ktorý však ani z vonku nepôsobí prívetivo. Kúpili sme dve papriky a mandarinky. Potom začalo pršať. Došli sme späť do nášho hotela, kde nám už dobrý priateľ poskytol izbu zadarmo dokedy chceme, pretože vedel, že o 22 hod. odchádzame do Luxoru. Takže nás čaká dlhá cesta naprieč Egyptom po celú noc...

Je 21 hod. a 47 min., necelých 15 min. do odchodu a my sedíme, aspoň dúfam, vo vlaku do Luxoru, ktorý ide z 8 nástupišťa. My máme 9 vozeň, sedadlá 15 a 16. Mám pocit, že sedím v lietadle. Všetko je ladené do modra a opierky na hlavu sú zelené. Sú dosť od seba vzdialené, asi 30 cm od kolena a to je už čo povedať. Okrem toho, sedí sa nám veľmi pohodlne - aspoň prvých 10 minút. Pravda je však taká, že cesta nebude krátka. Ináč je zaujímavé, že vo vlaku neexistuje kupé. Sedí sa tu ako v lietadle, alebo v našom Intercity. Čo sa týka tretej triedy (my cestujeme druhou), tá mi pripadá na úrovni s našimi "malinami" - staršími osobnými vlakmi. Myslím si však, že tunajšej druhej triede sa nevyrovná ani naša prvá trieda. Značenie v železničnej stanici je prehľadné. Dobré je, ak si pri kúpe lístka necháte vysvetliť, kde vlastne máte sedieť, kedy odchádzate, z ktorého nástupišťa a pod. Po týchto informáciach by už nemal byť problém so správnym výberom vlaku.

22.28 hod. - po 25 minútach cestovania sme došli na prvú zastávku - GÍZA, odkiaľ je odchod o 22.50 hod. Momentálne ma mrzí to, že ma ešte bolí hrdlo a strácam hlas. Dúfam, že sa to zlepší. Práve som zapil acylpirín ... Keď však už píšem o Gíze je dobré pripomenúť, že cestovné lístky je možné kúpiť nielen na Ramzes station (hlavná stanica), ale aj tu. Ide totiž o menšiu stanicu, čím vzniká možnosť ľahšieho obstarania si lístkov do Luxoru, či Asuánu.

Jazda zatiaľ bola pomalá, asi preto, že sme doteraz cestovali po Káhire. Mierne nás otravuje skutočnosť, že do vozňa pravidelne nabiehajú predavači novín, suvenírov a pod. Pritom strašne nahlas vykrikujú arabské "hatlaniny". Za mnou ešte k tomu spieva nejaký arab modlitby. Momentálne je 22 hod. a 35 min. a konečne sme sa pohli. Potom by to ale znamenalo, že ešte sme neboli v Gíze. No, nechajme sa prekvapiť...

6. Použitá literatúra