referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cyril a Metod
Utorok, 5. júla 2022
Severné Írsko
Dátum pridania: 26.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gabecc
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 867
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 
1, Prírodná charakteristika

1.1 POLOHA

Írska republika zaberá päť šestín druhého najväčšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Veľkej Británie. Predeľujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vďaka čomu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40m.n.m., ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami. Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800m.n.m. Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry (Carrauntoohill, 1041 m).

1.2 POVRCH

Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu. Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov.

Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Najväčší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaľadnenie. Pri prvom veľkom zaľadnení pokryl pevninský ľadovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ľadovce objavili len na okrajových vrchoch. Ľadovcová činnosť sa tu prejavila výraznejšie ako vo Veľkej Británii, čo potvrdzujú početné morény, ľadovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m.n.m. Západné pobrežie je mierne skalnaté a veľmi členité, umožňuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovčeky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj početné ostrovy, najväčší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.

1.3 PODNEBIE

Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatočné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.


1.4 VODSTVO

Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väčšiny riek nachádzame značné výkyvy vodného stavu. Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväčšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Ďalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekoľkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vypĺňajú veľké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Časté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovčeky, rozlievanie sa do jazier a močiarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väčšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájať prieplavmi (napr. prieplav Midhe). Na juhu sú väčšie rieky Suir a Blackwater; ďalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne dažďovou vodou a len v horách sa nie veľmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokiaľ sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celoročného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými veľa riek preteká.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Severné Írsko 2.9696 291 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.