Život

Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú
rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.

Využitie

Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre iných sa premenila časť najkrajších
podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest tvz. speleoterapiou.

Slovensko a jaskyne

Aj Slovensko je krajina bohatá na jaskyne s nádhernou výzdobou. Na malom území Slovenska sa nachádza takmer 3950 objavených jaskýň. Veľkých, malých, ľadovcových, krasových...Dve jaskyne na Slovensku sú ľadové, tretiu mimoriadne vzácnu tvoria aragonity, ktoré môžeme uzrieť v Ochtinskej Aragonitovej jaskyni.

Na Slovensku je 12 sprístupnených jaskýň. Toto sú niektoré z nich:

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY

Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nízke Tatry a je súčasťou rozsiahleho systému Demänovských jaskýň. Vytvorená je v tmavých strednotriasových vápencoch, prevažne činnosťou riečky Demänovky. Objavená bola v roku 1921. Vyniká prekrásnou výzdobou. Vyskytuje sa tu vzácny netopier obyčajný a netopier fúzatý. Dĺžka jaskyne je približne 6450 metrov. 

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbočí vrchu Hrádok. Objavili ju náhodne banským spôsobom v roku 1954. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozličné formy aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dĺžky jaskyne 300 metrov je pre verejnosť sprístupnených 235 metrov. 

DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Dosahuje dĺžku 1232 m. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Jaskyňu objavili v roku 1870. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou
jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. 

BYSTRIANSKA JASKYŇA

Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko - Valaštianskom krase. Jaskyňa je vymodelovaná v čistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti, nové časti objavili roku 1926. V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvapľovej výzdoby. Vyskytuje sa tu netopier obyčajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dĺžky jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnosť sprístupnených 700 metrov. Jaskyňa sa využíva na speleoterapiu.