Pod zemským povrchom sa nachádza množstvo dutých priestorov, najdôležitejšie z nich sú jaskyne a podzemné chodby, ktoré vytvárajú rozsiahlu sieť. Tieto útvary sa zväčša nachádzajú vo vápencových oblastiach, vznikli účinkom erózie vody, ktorá prenikala do trhlín zemskej kôry a rozpúšťala vápenec. V horninách sa nachádzajú rôzne trhliny, postupne do nich preniká voda, zväčšuje ich a pomaly vytvára dutiny. Takto vznikajú jaskyne. Niekedy sa stane, že strop jaskyne spadne, vznikne priepasť.
Najhlbšia jaskyňa
Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká
Najväčšia jaskyňa
Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov široká, 70 metrov vysoká
Najrozsiahlejšia sústava jaskýň
Sústava jaskýň Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýň a priechodov
Typy jaskýň:
1. Abrázna jaskyňa- V pobrežných zruboch sa vytvárajú malé jaskyne. Vlny vyháňajú vodu do puklín skál, rozrušujú a postupne rozpúšťajú horninu.
2. Puklinová jaskyňa- Pri pohyboch v zemskej kôre spôsobených zemetrasením vznikajú hlboké pukliny, dlhé zvislé otovory a jaskyne.
3. Ľadová jaskyňa- Vody topiaceho sa ľadu vymieľajú v spodnej časti ľadovca zelenomodré chodby.
4. Vápencová jaskyňa- Väčšina jaskýň leží vo vápencoch.Tieto horniny sú silné rozpukané a vápniky sa dobre rozpúšťa v kyslej dažďovej vode.
5. Lávová jaskyňa- V láve sa vyvárajú tunelové jaskyne. Pod stuhnitými povrchovými vrstvami preteká láva.
Jaskynná výzdoba
Stalaktity a stalagmity
Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity visia zo stropu ako tenké kamenné stĺpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné piliere. Občas sa spoja a vytvoria skalný stĺp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po podlahu.
Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa nazýva “ kvapeľ ”. Toto pomenovanie naznačuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúčeniny, ktorá sa nazýva uhličitan vápenatý. Dažďová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a rozpúšťa časť uhličitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne, obsahuje značné množstvo tejto chemicke zlúčeniny.
Keď sa vytvorí kvapka, časť vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenučká vrstva uhličitanu vápenatého. Táto vrstva veľmi, veľmi pomaly rastie a vytvára stalaktit. Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhličitan vápenatý, ktorý sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyňa tisícky rokov nedotknutá, môžu v nej vyrásť obrovské a zaujímavé útvary.
Jaskynné priestory, ktoré dosahujú veľké rozmery, sa nazývajú dómy. Veľmi tenké stalaktity sú brčká. Kvaple často vytvárajú zvláštne útvary- nariasenú záclonu, orgánové píšťaly. Väčšinou sú biele, ale môžu byť aj žlté alebo oranžové.
Najdlhší stalaktit bez opory: Dĺžka 7 m, County Clare, Írska republika
Najvyšší stalagmit: Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven vo Francúzsku, dosahuje výšku 29 m
Najväčší stalagnát sa nachádza v Krásnohorskej jaskyni na Slovensku, meria 32,706 m.
Život Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú
rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.
Využitie Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu.
Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre iných sa premenila časť najkrajších
podzemných priestorov na
sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest tvz.
speleoterapiou.
Slovensko a jaskyne
Aj Slovensko je krajina bohatá na jaskyne s nádhernou výzdobou. Na malom území Slovenska sa nachádza takmer 3950 objavených jaskýň. Veľkých, malých, ľadovcových, krasových...Dve jaskyne na Slovensku sú ľadové, tretiu mimoriadne vzácnu tvoria aragonity, ktoré môžeme uzrieť v Ochtinskej Aragonitovej jaskyni.
Na Slovensku je 12 sprístupnených jaskýň. Toto sú niektoré z nich:
DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY
Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nízke Tatry a je súčasťou rozsiahleho systému Demänovských jaskýň. Vytvorená je v tmavých strednotriasových vápencoch, prevažne činnosťou riečky Demänovky. Objavená bola v roku 1921. Vyniká prekrásnou výzdobou. Vyskytuje sa tu vzácny netopier obyčajný a netopier fúzatý. Dĺžka jaskyne je približne 6450 metrov.
OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA
Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbočí vrchu Hrádok. Objavili ju náhodne banským spôsobom v roku 1954. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozličné formy aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dĺžky jaskyne 300 metrov je pre verejnosť sprístupnených 235 metrov.
DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Dosahuje dĺžku 1232 m. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Jaskyňu objavili v roku 1870. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou
jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku.
BYSTRIANSKA JASKYŇA
Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko - Valaštianskom krase. Jaskyňa je vymodelovaná v čistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti, nové časti objavili roku 1926. V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvapľovej výzdoby. Vyskytuje sa tu netopier obyčajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dĺžky jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnosť sprístupnených 700 metrov. Jaskyňa sa využíva na speleoterapiu.
