SOPEČNÉ POHORIA A KOTLINY
Sopečné pohoria vznikli na južnom okraji Karpát, na konci treťohôr, keď sa Karpaty dvíhali a na južnom okraji vznikli hlboké zlomy. Pozdĺž nich sa láva dostávala s kameňmi na povrch (chŕlili ich sopky) a vznikaly sopečné pohoria, budované zo sopečných hornín (andezity, ryolity, čadiče, tufy). Kremnické a Štiavnické vrchy - ložiská vzácnych a farebných kovov. V minulosti bola známa ťažba (zlato, striebro) v Banskej Štiavnici a Kremnici. Sopečné pohoria -ložiská olova, zinku, antimonu… Andezit, čadič - stavba ciest a budov.
Sopečná činnosť a pohyb zemskej kôry => zemetrasenia. Naše územie teraz mimo pásma zemetrasení. Niekedy sú slabšie zemetrasenia v okolí Komárna , Tatier. Vznikajú vyrovnávaním tlakov v zemskej kôre.
Pozdĺž dunaja vznikli kotliny v mladších treťohorách. Dvíhali sa kryštalické pohoria, na juhu územie poklesávalo, zalialo ich more alebo jazerá. V nich morské a jazerné usadeniny (štrky, piesky, íly). Tvoria Záhorskú, Podunajskú, Východoslovenskú nížinu a dná niektorých kotlín vo vnútri Karpát (Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina…)
Usadeniny mladších treťohôr pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom Krtíši - ložiská hnedého uhlia a lignitu. Záhorská nížina - zemný plyn, ropa. Solivar (při Prešove), Zbudňa (Východoslovenská nížina) - soľ. Záhorská nížina - náveje piesku a prachu (duny). Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina - prachové častice vo forme sprašových pokrovov (černozeme, hnedozeme).