Terorizmus

Terorizmus je definovaný ako súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania politických odporcov hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. Vedľa individuálneho terorizmu existuje terorizmus skupín, niektoré koordinujú svoju činnosť na medzinárodnej úrovni (medzinárodný terorizmus).

Rozdelenie terorizmu

Vnútorný terorizmus možno rozdeliť na terorizmus štátny (teror) a na terorizmus revolučný, to podľa toho, či jeho cieľom je posilniť moc štátu, alebo ju rozložiť. Štát sa môže uchýliť k štátnemu terorizmu - podpore destabilizujúcich teroristických akcií za účelom posilnenia centrálnej autority. Ten môže byť tiež protagonistom vojenských obdôb terorizmu, keď sa vo vojne uchýli ku kobercovému bombardovaniu s mimoriadne zničujúcim efektom, alebo k bombardovaniu, ktoré má nepriateľa definitívne zastrašiť.

Medzinárodný terorizmus má rôzne podoby. Poznáme predovšetkým terorizmus vedený s cieľom získať nezávislosť, prípadne terorizmus separatistický (ak sa jedná o hnutia, ktoré sa týmto spôsobom pokúšajú oslobodiť z koloniálneho útlaku, vytvoriť nezávislý štát, alebo sa pripojiť k štátu inému, než je ten, ku ktorému patrí). Protikladom k tomu môže byť koloniálny teror vytváraný mocnosťami, ktoré nechcú pustiť kolónie. Terorizmus vedený snahou o nezávislosť je svojou povahou vždy aj medzinárodný, pretože svoje akcie prenáša aj mimo hranice územia, ktoré je predmetom stretnutí (to je prípad palestínskeho terorizmu, aj keď je tento status sporný).

Typy terorizmu

Podľa ideologickej príslušnosti - čo sa stalo veľmi komplikované a zavádzajúce: 

1. nacionalistický

Nacionalizmus ako politická veličina sa zosilňoval v priebehu 19. storočia. Národný štát je výsledkom ľudí túžiacich po sebaurčení, respektíve po možnosti určiť svoju vlastnú formu vládu. Ak nejaký národ začne veriť, že jeho vládci sú inej národnosti, potom môže tlak na sebaurčenie dohnať ľudí k použitiu akýchkoľvek prostriedkov, aby dosiahli svojho cieľa - včítane terorizmu. Skupiny využívajúce terorizmus na dosiahnutie nacionalistických cieľov, chcú väčšinou zvrhnúť vládnucu elitu prostredníctvom vyvolávania paniky, naháňaním hrôzy a zastrašovaním širokej verejnosti. K vedeniu nacionalistickej teroristickej kampane stačí niekoľko jednotlivcov. Motiváciou je nenávisť voči vládnucemu režimu. V záujme dosiahnutia úspechu sa teroristi snažia dosiahnuť značnej obľúbenosti u národa, za ktorého reprezentantov sa prehlasujú. Terorizmus považujú za jediný prostriedok ochrany pred úpadkom vlastnej kultúry. Využívajú ho tiež na obmedzenie cudzích vplyvov vo vlastnej zemi. Zameriavajú svoje akcie proti autoritám, ktoré stoja v ceste ich snáh. Stále však zostáva terčom najmä civilná populácia. Okrem ľudí priamo spojených s vládnymi autoritami, napádajú teroristi aj obchodníkov a turistov.

2. revolučný

- extrémizmus krajnej pravice
- náboženský extrémizmus
- jednoúčelové teroristické skupiny

Podľa povahy cieľov, ktoré chcú teroristi dosiahnuť - do istej miery sa prekrývajú s ideológiou hnutia:

1. štátom podporovaný terorizmus
2. protištátny terorizmus

Podľa výberu cieľov:

1. útoky na veľmi špecificky vybrané ciele
2. útoky na náhodne zvolený cieľ,

Podľa oblasti pôsobenia:

1. mestský
2. dedinský,

Podľa zamerania násilia - termín zamerania predstavuje v tomto prípade výber cieľov a prostredia, v ktorom teroristi operujú

1. vnútroštátny
2. medzinárodný
3. celoplošný (prevádzaný napr. nacistami)
4. drobný (prevádzaný povstalcami)
5. vynútený
6. agitačný
7. Separatistický
8. Planetárny

Veľa vecí naznačuje, že teroristi nechcú, aby po ich činoch bolo veľa obetí, pretože by tým mohli prísť o širšiu podporu verejnosti, a o tu im ide predovšetkým. Cieľom teroristov teda nie je vysoký počet obetí, ale vzbudiť vo verejnosti pocit strachu, alebo zažehnať vzburu. Posledné teroristické útoky však majú cieľ trocha odlišný - usmrtiť čo najviac obetí a v konečnom dôsledku vyvolať pocit strachu.

Významnú úlohu tu hrajú, predovšetkým v posledných rokoch, aj všetky druhy médií, pretože venujú týmto správam značnú pozornosť, často so snahou urobiť z vlastného aktu terorizmu senzáciu, čím vlastne „istým spôsobom" teroristické požiadavky alebo dokonca aj program zverejňujú. Práve tým sa preslávila v posledných rokoch katarská televízna stanica Al-Džazíra.

Ciele terorizmu

K teroristickým akciám môže dochádzať z rôznych dôvodov. Všeobecne existuje niekoľko hlavných cieľov terorizmu:

Reklamný cieľ - ide o upútanie pozornosti pomocou masmédií. Násilnou akciou je prejavená snaha o zverejnenie programu teroristickej organizácie. Tomu významnou mierou napomáhajú aj dnešné svetové mediálne prostriedky, ktoré vyhľadávajú takéto drastické exkluzívne správy.

Jednorazový násilný akt - ide o dosiahnutie cieľov ako je likvidácia osoby alebo osôb, ničenie konkrétneho objektu alebo objektov. Pri snahe vynútiť si vyjednávanie, slúžia teroristické akcie na zastrašovanie politickej moci alebo ako nátlak na politickú moc. Pri tomto taktickom použití násilia sa obeťami útokov stávajú často nevinní ľudia, ktorí nemajú nič spoločné s prípravou alebo výkonom vládnej politiky.

Strategický cieľ - terorizmus predstavuje destabilizačný nástroj daného režimu. Vychádza z predpokladu, že teroristické akcie vyprovokujú štátnu moc k takým represiám a násiliu, ktorého výsledkom má byť revolučná vzbura. Toto predpokladajú predovšetkým anarchistické doktrinálne koncepcie.

Terorizmus, ktorý sa stal novou hrozbou, zmenil charakter 20. marca 1995. Vtedy po prvý raz teroristi použili chemické bojové látky proti civilnému obyvateľstvu. V tokijskom metre bola vypustená nervová látka sarin. V dôsledku tohto činu muselo viac ako 550 ľudí vyhľadať lekársku pomoc. Momentálne je na svete mnoho skupín aktívnych v tomto spôsobe útokov, prakticky každá teroristická skupina však má možnosť spáchať samovražedný teroristický útok.

Rizikové miesta súčasného sveta

Irak postúpil z minuloročného piateho miesta na priečku prvú a za ním je hneď Pakistan, India, Izrael, palestínske územia, Saudská Arábia, Kolumbia, Nepál a Somálsko. Nemecko, Belgicko, Holandsko, Austrália, Egypt a Pobrežie Slonoviny, ktoré boli kedysi v skupine krajín s miernym rizikom sa presunuli teraz do sféry ohrozenejších krajín. Aj keď do tejto, teda tretej, kategórie patrí tiež Británia, Londýn podobne ako Bagdad, Jeruzalem či Kábul. Navzdory tejto pochmúrnej štatistike „spadlo" niekoľko štátov do menej rizikových kategórií. Týka sa to napríklad Cyprusu, Východného Timoru, Burkiny Faso či Stredoafrickej republiky.

Teroristické skupiny a podpora terorizmu

Teroristické organizácie súčasnosti

V súčasnosti sú v správe za zahraničné teroristické organizácie označené:

- Al-Džamája al-Islamíja (Islamská skupina) - Egypt
- Al-Džihád (Egyptský islamský džihád)
- Al-Kajdá - Afganistan
- Asbat al-Ansar - Libanon
- Baskická vlasť a sloboda (ETA) - Španielsko
- Brigáda martýrov al-Aksa - Palestína
- Džamája Islamíja - teroristická sieť v juhovýchodnej Ázii napojená na al-Kajdú
- Front oslobodenia Palestíny
- Hamás (Islamské hnutie odporu) - Palestína
- Harakat al-Mudžahedin (Hnutie svätých bojovníkov) - Pakistan (Kašmír)
- Hizballáh (Strana boha) - Libanon
- Jaiš-e-Mohammed (Mohamedova armáda) - Pakistan (Kašmír)
- Kahane Chai (Kach) - Izrael
- Komunistická strana Filipín/Nová ľudová armáda
- Laškar-e-Tajíba (Armáda spravodlivých) - Pakistan (Kašmír)
- Laškar I Džangvi - Džvangská armáda - Pakistan
- Ľudový front oslobodenia Palestíny
- Ľudový front oslobodenia Palestíny - Hlavné velenie
- Organizácia Mudžahedin-e-Chalk - Irán
- Organizácia Abú Nidála - Irak
- Ozbrojená islamská skupina (GIA) - Alžírsko
- Najvyššia pravda Aumu (Óm šinrikjó, Aleph) - Japonsko
- Národná oslobodzovacia armáda - Kolumbia
- Palestínsky islamský džihád
- Pravá IRA (Real IRA - RIRA) - Severné Írsko
- Revolučné ozbrojené sily Kolumbie
- Revolučné bunky - Grécko
- Revolučná organizácia 17. novembra - Grécko
- Revolučná ľudová oslobodzovacia strana - Turecko
- Salafistická skupina výzvy a boja - Alžírsko
- Skupina Abú Sajáfa - Filipíny
- Spojené sebaobranné sily Kolumbie
- Strana kurdských pracujúcich (PKK) - Turecko
- Jasný chodník (Sendero Luminoso) - Peru
- Tigre oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE) - Srí Lanka
- Uzbekistanské islamské hnutie

Štátmi podporovaný terorizmus

Niektoré štáty poskytujú finančnú pomoc teroristickým organizáciám v cudzích krajinách (prípadne pomoc rodinám samovražedných teroristov). Tieto štáty sú označované ako štáty sponzorujúce terorizmus. Ďalšie štáty môžu poskytnúť výcvik, útočisko, organizovať útoky vedené teroristickými spôsobmi atď. Vtedy hovoríme o štátnom terorizme.

- Irak - teroristické akcie, ktoré podnikal režim Saddáma Husajna najmä proti Iránu a Spojeným štátom americkým.
- Irán - akcie na Blízkom a Strednom Východe a akcií zameraných proti Izraelu.
- Kuba - bola obvinená USA z poskytovania bezpečného útočiska pre niekoľkých teroristov. Kuba podporuje najmä skupiny z krajín Latinskej Ameriky, najmä Kolumbie a baskickú organizáciu ETA. Revolučné ozborejné sily Kolumbie (Revolutionary Armed Forces of Colombia) a Národná oslobodzovacia armáda (National Liberation Army) boli na ostrove trvalo prítomné.
- Líbya - európske teroristické skupiny v Európe (IRA), Afrike a podpora protiizraelských organizácií.
- Sýria - teroristické akcie zamerané proti Izraelu a Turecku (podpora PKK)
- Sudán - podpora svätej vojny islamu (džihád)
- Kórejská ľudovodemokratická republika - vlastné teroristické akcie, podpora ázijských skupín
- USA - boli obvinené ako štátny sponzor terorizmu viacerými skupinami a štátmi, ako napríklad Venezuela, Kuba (podľa ktorej USA chránia Luisa Posada Carrilesa) a Severná Kórea. Vláda USA bola obvinená z niekoľkých zásahov a aktivít, vrátane intervencií a pomoci povstaniam, ako napríklad výcvik a vyzbrojenie protisovietskych afgánskych mudžahedínov počas 80. rokov, podpora protivládnych skupín v Iraku po vojne v roku 1991 (Druhá vojna v Perzskom zálive). Kubánska vláda obvinila USA za prichýlenie a podporovanie proti-castrovských teroristických skupín. [2] Napríklad Operácia Mongoose (známa aj ako Kubánsky projekt), bola 6 fázová teroristická operácia nariadená americkým prezidentom Johnom Kennedym v roku 1961. Rovnako, USA finančne podporovali a vyzbrojovali niektoré skupiny Contras počas niekoľkých rokov, ktorých aktivity ministerstvo zahraničných vecí označilo ako teroristické (Aféra Irán-Contra).

Boj proti terorizmu

Medzinárodná spolupráca boja proti terorizmu

Medzinárodný terorizmus v posledných desaťročiach dosiahol kvalitatívneho posunu vo vytváraní medzinárodne prepojených štruktúr. Medzinárodné spoločenstvo sa už niekoľko desaťročí viac-menej úspešne snaží spojiť svoje sily v boji proti tomuto fenoménu. To bol tiež hlavný dôvod, prečo OSN od 60-tych rokov prijala radu zmlúv, ktoré umožnili podstatne zdokonaliť medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti tým, že určili jej legislatívny rámec. Až dosiaľ bolo prijatých 11 hlavných medzinárodných konvencií, ktoré vymedzili zodpovednosť a záväzky jednotlivých štátov a prispeli tak k vyššej koordinácii spolupráce. Väčšina týchto konvencií bola podpísaná a následne ratifikovaná aj vládami Slovenskej republiky. Slovenská republika nie je zmluvnou stranou len v prípade Medzinárodnej zmluvy o potlačovaní teroristických bombových útokov. Nasledujúci prehľad základných zmlúv a ich stručného obsahu nasvedčuje, že medzinárodné spoločenstvo dokázalo presadiť spoločný záujem na potlačenie najzávažnejších prejavov medzinárodného terorizmu.Niektoré medzinárodné zmluvy, podporujúce boj proti terorizmu

Zmluva o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube civilných lietadiel (Tokio, 14. september 1963). Táto zmluva sa týka výhradne bezpečnosti leteckej dopravy. Podľa nej je veliteľovi lietadla umožnené prijať primerané opatrenia voči akejkoľvek osobe, ktorá pripravuje čin proti bezpečnosti letu. Zároveň táto zmluva zaväzuje štáty, ktoré ju podpísali, zaistiť prípadného útočníka a vydať lietadlo späť pod kontrolu oprávnenej osoby.

Zmluva o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel (Haag, 16. december 1970). Podľa zmluvy je každá osoba na palube lietadla, ktorá nezákonne a s použitím sily, vyhrážaním alebo inou formou zastrašovania prevezme kontrolu nad lietadlom alebo sa o to aspoň pokúsi, obvinená z trestného činu. Všetky strany zmluvy sú zaviazané k tomu, aby takéto činy trestali čo najprísnejšie.

Zmluva o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti civilného letectva (Montreal, 23. september 1971). Podľa zmluvy je považovaný za trestný čin akýkoľvek čin, ktorý je spáchaný ako akt násilia proti osobám na palube lietadla, pokiaľ tento akt ohrozuje bezpečnosť na palube lietadla, teda vrátane uloženia výbušniny na jeho palube, pokusu taký čin spáchať alebo spoluúčasti pri takom čine.

Zmluva o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám požívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov (New York, 14. december 1973). Zmluva definuje medzinárodne chránené osoby ako sú hlavy štátu, minister zahraničných vecí, reprezentanti štátu alebo medzinárodných organizácií, ktoré majú právo zvláštnej ochrany pred útokmi podľa medzinárodného práva. Každý štát má podľa zmluvy povinnosť primerane trestať vraždy, únosy alebo útoky proti medzinárodne chráneným osobám, násilné útoky na úradné budovy, súkromné objekty alebo dopravné prostriedky takých osôb. Zároveň má byť podľa zmluvy potrestaný aj pokus spáchať taký trestný čin alebo spoluúčasť na ňom.

Medzinárodná zmluva proti braniu rukojemníkov (New York, 17. december 1979). Zmluva stanoví, že „každá osoba, ktorá zajme alebo násilím drží a hrozí smrťou, zranením alebo pokračuje v násilnom držaní inej osoby s tým cieľom, aby si vynútila zo strany štátu, medzinárodných organizácií, fyzických alebo právnických osôb alebo skupín osôb určitý krok alebo zdržanie sa nejakej činnosti ako explicitnú alebo implicitnú podmienku na prepustenie rukojemníkov, sa dopúšťa podľa tejto zmluvy trestného činu brania rukojemníkov."

Protokol pre potlačovanie nezákonných aktov násilia na letiskách slúžiacich medzinárodnej civilnej doprave (Montreal, 24. február 1988 - dodatok a rozšírení Montrealskej zmluvy z roku 1971). Protokol rozširuje opatrenia Montrealskej zmluvy o potlačovaní teroristických aktov na letiskách slúžiacich medzinárodnej civilnej doprave.

Medzinárodná zmluva o potlačovaní teroristických bombových útokov (New York, 15. december 1997). Táto zmluva vytvára režim univerzálnej jurisdikcie nad nezákonným a úmyselným použitím výbušnín a ďalších smrtiacich prostriedkov proti rôznym verejným objektom so zámerom zabiť alebo zraniť, alebo spôsobiť rozsiahle poškodenie verejného zariadenia.Spolupráca na úrovni štátov G8

Štáty skupiny G8 sa zameriavajú na spoluprácu proti teroristickým aktivitám od roku 1978. Experti z týchto krajín si vymieňajú informácie, diskutujú o slabých miestach medzinárodných teroristických dohôd a zvažujú možné spôsoby zdokonalenia spolupráce na obmedzenie vyzbrojovania teroristov a ich voľného pohybu. V júni 1995 na summite v Halifaxe sa predstavitelia štátov G8 dohodli na posilnení protiteroristickej spolupráce v oblasti výskumu a využití nových technológií. Na nasledujúcom stretnutí ministrov vnútra štátov G8 v decembri 1995 v Ottawe bol prijatý Akčný plán, založený na odporúčaniach expertov na terorizmus zo krajín G8.

Tento plán predpokladá prijatie opatrení zameraných na prevenciu a vyšetrovanie teroristických aktivít. Tento plán okrem iného obsahuje požiadavky:

- aby všetky štáty pristúpili na protiteroristické zmluvy OSN do roku 2000
- uplatňovať extradíciu a zdokonaliť vzájomnú legislatívnu spoluprácu
- kvalitnejšiu výmenu spravodajských informácií
- zabrániť teroristom zneužiť jadrové, chemické a biologické zbrane
- zabrániť falšovaniu cestovných dokladov a tým sťažiť pohyb teroristov
- ďalšie skvalitnenie ochrany leteckej dopravy, námornej plavby a ďalších dopravných systémov proti teroristickým útokom
- zdokonaliť výcvik a spoluprácu v spoločných protiteroristických aktivitách 

Špeciálne protiteroristické jednotky

K najznámejším protiteroristickým jednotkám patria:

Britská jednotka SAS (Special Air Service) - pôvodne bola výsadkovým práporom. Vznikla počas druhej svetovej vojny ako jednotka pre diverzné a špeciálne spravodajské operácie. Koncom 60. rokov sa začala nasadzovať aj v protiteroristických akciách, najmä v Severnom Írsku. V polovici 70. rokov bol vytvorený špeciálny 22. oddiel SAS, ktorého úlohou je výhradne boj s terorizmom. Dostal názov Counter Revolutionary Warfare Squadron, ale známejšie je jeho neoficiálne pomenovanie - Special Projects Team. V máji 1980 v Londýne oslobodili rukojemníkov na iránskom veľvyslanectve. K ďalším jednotkám vo Veľkej Británii patrí SBS (Special Boat Squadron), Comacchio Group, protiteroristická brigáda Scotland Yardu, policajné jednotky C 13 a D 11.

Nemecká GSG-9 (Grenzschutzengruppe 9 - Hraničná ochranná skupina) - vytvorená bola v septembri 1972 po tom, ako nemecká polícia neúspešne zasiahla pri oslobodzovaní rukojemníkov - izraelských športovcov - zajatých príslušníkmi skupiny Čierny september na Olympijských hrách v Mníchove. K najznámejším akciám GSG-9 patrí oslobodenie rukojemníkov v Mogadiši. Považuje sa za jednu z najkvalitnejších protiteroristických jednotiek na svete. Ďalšou nemeckou policajnou jednotkou je Speziale Einsatz Kommando - SEK (Špeciálna zásahová jednotka).

V Taliansku existujú popri rôznych zložkách polície aj karabinieri. V roku 1978 bola zriadená špeciálna karabinierska jednotka GIS ( Gruppo Intevento Speciale), prezývaná aj Kožené hlavy. Bola reakciou na narastajúci terorizmus a existencia jednotky bola tak prísne utajovaná, že verejnosť sa o nej dozvedela až po dvoch rokoch, keď úspešne zasiahla pri potlačení väzenskej vzbury v Trapanii. V rámci polície pôsobí NOCS (Nucleo Operative Centrale di Sicurezza - Operatívne jadro bezpečnostnej centrály). Ide o protiteroristickú jednotku rímskej polície, ktorá vznikla po únose Alda Mora. Úspešne zasiahla pri únose generála Doziera.

Ruská Alfa je špeciálnou protiteroristickou jednotkou pôsobiacou v rámci FSB (Federaľnaja služba bezopasnosti). Zohrala dosiaľ bližšie neobjasnenú úlohu pri pokuse o prevrat v Rusku v auguste 1991, keď s postavila na stranu prezidenta B. Jeľcina. Viackrát bola nasadená do operácií proti čečenským teroristom.

V polícii Českej republiky pôsobí URNA (Útvar rýchleho nasadenia). Jednotka vznikla v roku 1981 v rámci vtedajšieho československého Zboru národnej bezpečnosti ako reakcia na vlnu únosov lietadiel vo svete i doma a na iné prejavy terorizmu. jej činnosť je zameraná na zákroky pri zadržiavaní rukojemníkov, únosoch osôb a dopravných prostriedkov a proti zvlášť nebezpečným páchateľom prevažne z oblasti organizovanej zločinnosti.

V USA v rámci FBI pôsobí úderná mobilná jednotka HRT (Hostage Rescue Team). V americkej armáde vyvíjajú činnosť dve špeciálne jednotky pre boj mimo územia USA - Delta Forces a NSWDG známa aj pod názvami SEAL's Team či Tulene. Delta bola viackrát nasadená pri operáciách proti únoscom lietadiel, ale aj pri rôznych ozbrojených konfliktoch. NSDWG sa zúčastnila na záchrane unesenej lode Achille Lauro. V roku 1991 sa špeciálnemu tímu jednotky nepodarilo zrealizovať akciu na zostrelenie vrtuľníka, v ktorom sa prevážal Saddám Husajn.

Protiteroristické jednotky majú menší počet členov - spravidla niekoľko desiatok mužov, ktorí sa vyberajú na základe veľmi prísnych kritérií po niekoľkoročnej službe v polícii alebo armáde. Vybavené sú špeciálnymi zbraňami a inou vojenskou technikou a majú aj zvláštny výcvik. Jednotky sa často nasadzujú aj pri zákrokoch proti ťažkým a nebezpečným zločincom, najmä z oblasti organizovaného zločinu, čo čiastočne prispieva k tomu, že v laických kruhoch sa terorizmus často prirovnáva k organizovanej zločinnosti. Dôležitú úlohu v boji s terorizmom, ako i pri jednotlivých protiteroristických akciách zohráva aj ich spravodajské zabezpečenie. Za jednu z najefektívnejšie pôsobiacich služieb v tejto oblasti sa považuje nemecká rozviedka Bundesnachrichtendienst. Udalosti z 11. septembra boli často charakterizované ako zlyhanie amerických spravodajských služieb, najmä FBI, ale aj CIA. Okrem nich v USA existuje vyše 20 spravodajských služieb.