Slovensko

Rozloha : 49 035km2
Poloha: v strede mierneho pásma
Rovnobežky: 48˚,49˚
Poludníky: ,17˚,18,19˚,20˚,21˚,22˚

S bod: Oravská Polhora
J bod: Patince
Z bod: Záhorská Ves
V bod: Nová Sedlica

Najvyšší bod: Gerlachovský štít
Najnižší bod: rieka Bodrog na hranicich - 94m/nm

Dĺžka hraníc :1672 km, 75 % prir. hranice, (Ukrajina 98km, Maďarsko 669km)

Tvar územia: S-J- 197 km, V-Z- 429km

POLOHA:

matematickogeografická,

- k oceánom a moriam - vnútrozemský štát- prieplav Rýn-Dunaj-Mohan
-  rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom,

vzhľadom na nadmorskú výšku:

- níž.do 300m m.n.m. 40,6%
- nízka vysoč.:od 300-750 m.n.m. 40,9%
- stredná vysoč.: od 750- 1 500 m.n.m. 17,6%
- vysoká vysoč.: nad  1 500 m.n.m 0,9%

geopolitická - križovatka významných ciest (Jantárová cesta, Dunajská cesta)

- člen EÚ, NATO

GEOLOG. VÝVOJ

- pestrá geolog. stavba, poh. Karpaty (súčasť Alpsko-himalájskej sústavy- vrásnenie v 2horách a v 3horách)
- hlavné etapy vrásnenia Álp:

1.: starohory a 1hory- niekoľkokrát zvrásnené usadené horniny, magmatická činnosť
2.: koniec 1hôr,várijské vrásnenie- vznik magmatických telies granodiority, žuly- základ jadrových pohorí
3.: 2hory, krieda. Alpínske vrásnenie- vrásnenie usadených hornín, vznik príkrovov,- utvára sa centrálna časť  Západných Karpát.

- dôsledok vývoja spôsobeného viacerými fázami vrásnenia vznik- pásmovitej geolog. stavby- smer S- J, vyčleň.geolog. pásma, kt.sa líšia vlastnosťami, vekom hornín:

1.Čelná karpat.priehlbenina - Morava, Sliezsko- do Poľska
2.Flyšové pás.- SZ a S Slovenska,poh.: Myjavská pahork., Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko,Čergov, Bukovské vrchy
 
- Horn.: pieskovce, ílovce, zlepence
- využ.- stavebníctvo

3.Bradlové pás.- oddeľuje Vonk. a Vnút. Karpaty, poh.:Myjavská pahork., Biele Karpaty ( Vršatecké bradlá),  Kysucká a Oravská vrchov., Pieniny

- horn.: vápence, sliene
- využ.- výroba cementu

4.Jadrové poh. - poh.: Malé Karpaty, Veľká a Malá Fatra, Vysoké a Nízke Tatry, Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie,

- horn.: žuly, granodiority,ruly, svory, fylity

Slovenké rudohorie-rudy železa, antimónu, medi,

5.Sopečné poh.- poh.: Burda, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Slanské vrchy, Vihorlat,

- horniny: andezity, ryolity,bazalty, tufy, sopečné brekcie v Krupinskej planine
- využitie- andezity abazalty- stavba domov aciest

6.Neogénne kotl.

- pokles v mladších 3horách- zaliate morom- usadz.štrky, piesky, íly
- rozklad morských organiz.-ložiská ropy-Gbely, zemn.plynu- Láb
-ložiská hned.uhlia a lignitu- Kúty, Handlová, Nováky, Veľký Krtíš
- ložiská soli- Solivar pri Prešove, Zbudza
- íly- výroba tehál a keramic.výrobkovRELIÉF

- pôsobenie vnútorných (endogénnych) síl
- pôsobenie vonkajších (exogénnych) síl

Ľadovcový reliéf:- utváral sa v 4horách- ľadovc. doliny- trógy U, ľadovcové kotly- kary plesá, morény,

Veterný:

- činnosť vetra- odnášanie zvetraných čiastočiek hornín a ukladaniev nížinách
- pieskové presypy- Záhorská nížina, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina

Riečny:

- najrozšírenejší,zarezávanie riek- doliny V, terasy, nivy, náplavové kužele - tiesňavy, kaňony,
- Váh - Malá Fatra, Dunajec- Pieniny,

Krasový:

- Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina,
- kras. útvary -povrchové:krasové jamy, škrapy
- podpovrch.: jaskyne-Domica, Driny,

Antropogénny:- činnosť človeka: spracovanie surovín- haldy, násypy

Pôsobením exogénnych a endogénnych činiteľov- vznik rôznych reliéfu- základ geomorfologického členenia nášho územia.

-celé územia Slovenska patrí do Alpsko -himalájskej sústavy
-všetky pohoria a kotliny sú súčasťou Karpát
-z juhu slovenské Karpaty lemuje Panónska panva, ktorá zahŕňa všetky naše nížiny

PANÓNSKA P.:

Viedenská kotl.- Záhorská nížina: Chvojnícka pahorkatina, Borská nížina
Malá dunaj.kotl.- Podunajská nížina : Podunajská rovina,Podunajská pahorkatina, Východoslovenská rovina
Veľká dunaj.kotl.- Východoslovenská nížina: Východoslovenská rovina, Východoslovenská pahorkatina

KARPATY: 

Záp.: Vonkajšie: Myjavská pahorkatina, Javorníky, Oravské Beskydy, Spišská Magura, Pieniny, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina,
         Vnútorné: Malé Karpaty, Považský Inovec, Veľká a Malá Fatra,Tatry

Vých.: Vonkajšie: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy
           Vnútorné: Vihorlatské vrchy,PODN. A POČ. SR.

- podnebné činitele: : nadmorská výška- (94m - 2655m)
- poloha: stred Európy, severné mierne podnebné pásmo
- vzdialenosť od oceánov : vnútrozemský štát
- tvar územia : Z/V smer- 429 km

S mierne pod.pásmo:

- striedanie 4 roč.období,
- vplyv Atlant.oc.- záp.vetry
- polárny front ( medzi trop.apolár.vzduš.hmotou): putujúce cyklóny aanticyklóny, stacion.cyklóny ( Islandská, Iránska) aanticyklóny ( Azorská, Sibírska),
- cyklóna -oblačné počasie svýdatnými dažďami vlete asnežením vzime,
- anticyklóna- jasné slnečné počasie, vlete slnečné počasie svysokými teplotami avzime so silnými mrazmi,

Teplota vzduchu: 

- teplotný gradient: na 100m klesá teplota od 0,3˚C- 0,7˚C
- teplotné inverzie: studený vzduch klesne do dolín- nižšie teplota vrcholy hôr vyššia teplota
- rekordy: - 41˚C- Zvolenská kotlina ( Vígľašská Pstruž) v roku 1929
                 + 39,8˚C- Komárno v roku 1950
- najtepl.mesiac: júl -priem.tepl.-nížiny: + 20˚C, Tatry: + 4˚C
- najchlad.mesiac : jan.- priem.tepl.-nížiny: -1˚C, Tatry: - 11˚C
- priem.roč.tepl.: nížiny- Štúrovo: + 10,4˚C, pohoria: - 3˚C
- mraz.dni (tepl.klesne pod 0˚C): Bratislava 90 dní, Lomnický štít 285 dní - letné dni (teplota vystúpi nad 25˚C): Podunajská nížina: 70 dni, pohoria nad 100m: len vniekt.rokoch priem.roč.tepl.stúpla na Slovensku o 1˚C v20. storočí
- slneč.svit- bez oblakov- 4450 hodín, Bratislava: 2250 hodín

Zrážky:

- vo forme dažďa i snehu (20% úhrnu zrážok),
- prichádzajú zo záp. (záp. náveterné svahy sú vlhkejšie),
- stúp. snadm.výškou, najviac zrážok pohoria: 2000mm
                                     najmenej zrážok- Podunajská nížina: 500mm
- nerovnom.rozlož.zrážok: najviac jar, leto (jún, júl)- Medardova kvapka
- snehová pokrývka: Podun.níž.: 40 dní, výška 40cm (január) pohoria: 100-200 dní, výška 200cm (jar)

Klimat.obl. : - priestorové rozdiely podnebia na našon území,

- najdôlež.klimat.prvky ( teplota, zrážky) závisia od nadmor.výšky
- tri klimat.oblasti:

Teplá KO :

-územia do 400m nadmorskej výšky,
-slnečný svit: viac ako 1500 hodín,
- letné dni: 50 dní a viac
- teplota: priemerná ročná : + 8˚C - + 10˚C,
              priemerná teplota-  júl: +20˚C,
              priemerná teplota - január: -1˚C,
-zrážky : 550 - 750 mm
- využitie: kukurica, pšenica, cukrová repa, paprika, vinič, marhule,broskyne,

Mierne teplá KO:

-územia od 400m do 800 nadmorskej výšky,
- teplota: priemerná ročná : + 4˚C - + 8˚C,
              priemerná teplota-  júl: +16˚C,
              priemerná teplota - január: -4˚C,
- zrážky : 800 - 1200 mm
- využitie: zemiaky, raž, ovos,jačmeň,

Chladná KO:

-územia nad 800m nadmorskej výšky,
- teplota: priemerná ročná : -4˚C - + 2˚C,
              priemerná teplota-  júl: 0˚C,
              priemerná teplota - január: -10˚C,
-zrážky: 1300 - 2000 mm
- využitie: lúky, pasienkyVODSTVO SR.

-hlavné európske rozvodie medzi Baltským (4% , rieky: Poprad, Dunajec) a Čiernym morom (96%)
-hlavná európska vodná cesta: Rýn- Mohan- Dunaj (spojenie Severného a Čierneho mora)

Dunaj

- najväčšia európska rieka, pramení v Nemecku (Čierny les)
-najviac vody dodávajú prítoky z Álp,
- priemerný prietok v Bratislave: 2000m3/s
-vytvára ramená, najväčšie  z nich Malý Dunaj ohraničuje Žitný ostrov,
-pri Komárne sa vlieva do Dunaja,

Morava

- prirodzená hranica s Českou republikou a Rakúskom,
- priemerný prietok v Moravskom Svätom Jáne: 109m3/s
- prítoky: Myjava, Rudava,

Váh

- najväčšia slovenská rieka, dĺžka 402,5km
- priemerný prietok:  152m3/s
- dva pramene (Biely Váh- Kriváň, Čierny Váh- Kráľova hola)
- pravé prítoky: Orava, Kysuca,
- ľavé prítoky: Nitra (189 km) so Žitavou (99km)

Hron

- dĺžka: 284 km, pramení pod Kráľovou holou,
- perovitá riečna sieť, priemerný prietok v Novej Bani :  49,5 m3/s
- prítoky Slatina, Sikenica,

Ipeľ

- dĺžka 232,5 km, priemerný prietok: 20,6 m3/s,
- prítoky: Krtíš, Krupinica, (pritekajú zo sopečných pohorí - málo vody)

Tisa- dĺžka 5 km,do Dunaja sa vlieva v Srbsku,
Slaná -  vejárovitá riečna sieť, prítoky: Rimava, Blh, Turiec, Muráň,
Bodrog-  sútok Ondavy ( s Topľou ) a Latorice ( Laborec, Cirocha, Uh )

Rozdel.slov.riek podľa režimu odtoku: 3 typy

Vysokohorský typ:

-najvyšší stav vody: začiatk leta (topí sa sneh a ľad)
-najnižší stav vody: zima (zrážky vo forme snehu a ľadu
-Dunaj, tatranské potoky,

Stredohorský typ:

-najvyšší stav vody: jar (topí sa sneh)
-najnižší stav vody: zima
-Váh, Hron,

Vrchovino-nížinný typ:

-najvyšší stav vody: jar,
-podružné maximum: zima (v nízkych polohách sa často topí sneh a je malý výpar)
-koncom leta a začiatku jesene. výpar vody veľký, zrážok málo - v riekach málo vody

Jazerá

-výskyt prevažne v pohoriach- najviac v Tatrách (175)- plesá- vznik ľadovcovou činnosťou (Hincove plesá, Skalnaté pleso, Štrbské pleso, Popradské pleso,)

Umelé vodné nádrže: - zachytávajú vodu narôzne využitie:

rybníky: pri Malackách, Trnave

-tajchy - banská činnosť -Počúvadlo,
-klauzy- splavovanie dreva- horské oblasti,
- depresie vzniknuté ťažbou piesku, štrku- Senecké jazerá, Šaštínske jazerá,

- priehradné vodné nádrže:

- chránia pred povodňami, výroba elektrickej nergie, zásobovanie vodou, šport, rekreácia
- najviac na Váhu (19): Liptovká Mara, Nosice, Madunice, Sĺňava
- Dunaj : Hrušovská zdrž pri Gabčíkove,
- Orava: Oravská priehrada
- Hnilec : Palcmanská Maša,
- Hornád: Ružín,
- Laborec: Zemplínska šírava

Podzemná voda:

- nerovnomerné rozdelenie- ovplyvňuje:geologická stavba územia, zrážky,riečna sieť,
- rozdelenie podzemnej vody:

a) podzemná voda s plytkým obehom: nestačí sa mineralizovať,
b) podzemná voda s hlbokým obehom: na povrch vystupuje ako minerálna a termálna voda

- 1200 prameňov minerálnych vôd: Santovka,Slatina, Fatra, Salvador, Cígeľka
- termálne liečivé pramene: kúpele: Piešťany, Sliač, Bardejov, Dudince
                                         rekreačné strediská: Štúrovo, Veľký Meder, PatincePÔDY SLOVENSKA

- vznik pôdy- pôdotvorný proces-pôdotvorné činitele,( všetky zložky prírodného prostredia, človek )
- pôdne typy (pôdny profil), pôdne druhy (veľkosť čiastočiek pôdy- zrnitosť)

Pôdne typy:

-rozmiestnenie- výšková zonálnosť, geologické a hydrologické pomery,

-černozeme: najsuchšie, najteplejšie podnebie, spraš, Podunajská pahorkatina, Východoslovenská nížina,Košická kotlina,
-hnedozeme: bližšie k pohoriam- viac zrážok, Podunajská pahorkatina,Trenčianska kotlina,Východoslovenská nížina,Košická kotlina,
-luvizeme (ilimerizované pôdy): vlhkejšie a chladnejšie podnebie, styk pohorí a nížin,
-pseudogleje (oglejené pôdy): viažu sa na nepriepustné horniny,
-kambizeme (hnedé lesné pôdy): najrozšírenejší pôdny typ u nás,
-fluvizeme (nivné pôdy): tesná blízkosť vodných tokov, ich vlastnosti ovplyvňujú riečne sedimenty,
-čiernice (lužné pôdy): ďalej od riečneho toku, záplavy neprerušujú tvorbu pôdy,
-solončaky, slance: najteplejšie oblasti s veľkým výparom a prísun solí so vzínajúcou podzemnou vodou,
-glejové pôdy: - záplavové územia riek vo Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa,

-výšková zonálnosť- zákonité menenie pôdnych druhov s nadmorskou výškou,

- kambizeme, podzoly, rankre, alpínske mačinové pôdy

- azonálne typy: nivné pôdy, rendziny (vznik na vápencoch a dolomitoch)- Slovenský kras

Pôdne druhy:

- zrnitosť pôd závisí od materských hornín,
- druhy pôd:

- piesčité (ľahké p.): - vznik na pieskovcoch, zlepencoch (Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina)
- hlinité (stredne ťažké pôdy)- Juhoslovenská kotlina, Kremnické vrchy, Podunajská a Východoslovenská nížina
- ílovité (ťažké pôdy)-za mokra sú lepivé za sucha tvrdnú, vytvárajú pukliny,

- najdôležitejšia vlastnosť pôdy: úrodnosť  - erózia pôdyRAST. A ŽIVOČ. SLOVENSKA

-vplyv prírodných zložiek a človeka na rozšírenie rastlín a živočíchov,
-zmena podnebia- glaciálne relikty: limba, dryádka osemlístková, horec Clusiov, kamzík, svišť, tetrov,
-celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma,
-s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie,

Vegetačné stupne:

-Dub: 100 metrov nadmorskej výšky
-Buk: 550 - 1 100 metrov nadmorskej výšky
-Smrek: 1 100 - 1 600 metrov nadmorskej výšky

HRANICA LESA

-1600 metrov nadmorskej výšky
-Kosodrevina 1 600 - 1 800metrov nadmorskej výšky
-Alpínske lúky  nad1 800 metrov nadmorskej výšky
-výrazná zmena zloženia lesa v nižších nadmorských výškach- vysádzanie monokultúr> smrek, borovica ( Záhorská nížina,) duby nahradené agátmi,
-lužné lesy: vŕby, topole, jelše, bresty,

Živočíšstvo

-stepí : jarabica, bažant, králik, hraboš, drop,
-listnatých lesov: diviak, srnec, líška,
-ihličnatých lesov: diviak, jeleň, tetrov,
-vysokohorských polôh: kamzík, svišť,
-vôd, močiarov a ich brehov: pstruh, kapor, ropucha, skokan, volavka

Ochrana prírody a krajiny:

- Zákon o ochrane prírody a krajiny(1.1.1995)
-9 národných parkov: Tatranský NP, Pieninský NP, NP Nízke Tatry, NP Slovenský raj, NP Malá Fatra, NP Poloniny, NP Muránska planina, NP Slovenský kras, NP Veľká Fatra
-chránené krajinné oblasti (14), - Malé Karpaty, Poľana, Dunajské luhy
-národné prírodné rezervácie (372),
-národné prírodné pamiatky (60),
-prírodné pamiatky (228)
-chránené prírodné areály (182)