1.1 Poloha a vymedzenie územia
Ipeľská kotlina patrí do sústavy nízko položených kotlín, ktorá je označovaná ako sústava juhoslovenských kotlín. Na naše územie zasahuje len jej severná časť, zvyšok leží na území Maďarska. Úzkym pruhom územia, ktorý predstavuje niva Ipľa, susedí na západe s Podunajskou nížinou, na východe s Lučeneckou kotlinou a na severe s Krupinskou planinou.
Mierne pretiahnutá kotlina v smere Z-V dosahuje na našom území dlžku 50km a max. šírku20 km. Maximálna nadmorská výška 327 m dosahuje Olovársky vrch, minimálna na nive Ipľa 128m.
Fytogeografické členenie- oblasť panónskej flóry (Pannonicum)- obvod pramatranskej xerotermnej flóry.
Geomorfologická členenie- Lučenecko- košická zníženina (oblasť), Juhoslovenská kotlina (celok), Ipeľská kotlina (podcelok 1), Hontianske terasy, Čebovská pahorkatina, Pôtorská pahorkatina.
1.2 Charakteristika územia
Kotlina má tektonicko-erozny pôvod a je založená v mäkkých, málo odolných neogénnych sedimentoch. Ostrovčekovite tu vystupujú aj vrstvy paleogénu. Tektonické pohyby v tortone a v období po ňom ju rozčlenili na množstvo hrastí a priekopových prepadlín.
Nerastné suroviny sú zastúpené najme hnedým uhlím, ktoré sa ťažílo v Bani Dolina pri Veľkom Krtíši.
V rámci kotliny možno rozlíšiť dva stupne: ploché územia pozdĺž Ipľa a jeho väčších prítokov. Ploché územia reprezentujú nivy týchto tokov. Osobitne široká je niva Ipľa, ktorý na nej meandruje, nachádzajú staré početné mŕtve ramená. Doliny niektorých tokov, ako Ipľa medzi Muľou a Bušincami, medzi Veľkou Čalomijou a Ipeľským Predmostím i Starej rieky, Krtíša a Čebovského potoka, lemujú po pravých stranách terasy, ktoré v pleistocéne pokrývala spraš. Ďalší stupeň je pahorkatinný, ktorý vystupuje 70-100 m nad dná dolín. Pahorkatinný stupeň je členený hustou sieťou dolín, založených na priečnych poruchách smeru SZ- JV, a bezodtokových úvalín do širokých nízkych chrbtov, pokrytých sprašami alebo sprašovými hlinami. Pahorkatinný stupeň predstavuje staré dno kotliny- poriečnu roveň.
Ipeľská kotlina je podľa priemerných ročných teplôt 9°C teplou oblasťou. Najchladnejším mesiacom je január. Najteplejším mesiacom je júl. Ročné množstvo zrážok sa pohybuje okolo 600mm.
1.3 Charakteristika potencionálnej vegetácie
Potencionálna prirodzená vegetácia:
- dubové a cerovo- dubové lesy (Quercion pubescentipetraeae Braun- Blanquet)
- dubovo- hrabové lesy (Carpinion betuli)- v povodí potokov
- vrbovo- topoľové lužné lesy (Salicion albae)
-jaseňovo- brestovo- dubové a jelšové lužné lesy (Ulmion Oberdorfer) – v povodí riek Krtíš, Ipeľ
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie