referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Sobota, 10. apríla 2021
Údolie rieky Labe
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kent
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 294
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
ÚDOLIE LABE

Na nemecko-českej hranici lemujú údoli rieky Labe prekrásne pieskovcove skalné mestá.
Labe je najdlhšia česká rieka a svojou dĺžkou aj dvanásta najdlhšia v Európe.
Je jedna z najvýznamnejších dopravných tepien v Európe, preto voda nieje najčistejšia. V časoch pred rozvojom priemyslu však určite vynikala čistotou. Odtiaľ pochádza aj jej staeý názov: Alba- Biela rieka. Odtiaľ vznikol aj jej nemecký názov Elbe a český názov Labe. Labské údolie je okrem výnimiek jednotvárne ploché. Na českých a nemeckých nížinach šasto meandruje.
Začína sa v Krkonošiach a končí ako široká rieka v Severnom mori. V Krkonošiach má Labe podobu horského potoku, najkrajšie je však na oboch stranách česko-nemeckej hranice. Táto oblasť sa volá Česko-Saské Švajčiarsko. Pieskovcové skalné mestá striedajúce sa s kompaktnými plošinami, stržmi a osamotenými skalnými stenami sa tiahnu od českého Dečína k nemeckému Königsteinu v dĺžke 30 km. Skalné mestá na českej strane sa nazývajú steny a k najznámejším patria Tiské, Jetrichovské a Dečínske. Najkrajší geologický a najcennejší prírodný výtvor celej oblasti je ukrytý asi štyri kilometre na východ od Hřenska medzi Stříbornými stenami a Křídelnou stenou. Je to Pavčitská brána, ktorá je najväčšia skalná brána v Európe. Vznik pieskovcových útvarou je pomerne jednoduchý. V druhohorách bola táto oblasť plytkým dnom mora. Bol to vlastne záliv. Do neho ústili rieky a na jeho dne sa usadzoval štrk a jemný piesok. Keď more ustúpilo, vrstva usadenín hrubá až 700m sa pieskovce a tie vytvorili hrubú tabulu. Keď sa v treťohorách začali vrásniť Alpy, silné tlaky dosiahli aj české severné pohraničie. Zlo, stien a celých skalných miest mom sa zdvihli aj Krušné hory a Krkonoše medzi ktorými zostala vklinená medzihorská pieskovcová tabula. Tá sa lámala v krkonošskom aj krušnohorskom smere. Navyše celá popraskala a tvorili sa v nej trhliny. Vietor a dážď formovali pieskovce do veží. .
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.