O Japonsku sa vraví, že je krajinou vychádzajúceho slnka. Je to pravda a červený slnečný kotúč je aj jeho symbolom. Ľudia tu ako jedni z prvých vítajú nový deň. Japonsko spolu s USA tvoria v súčasnosti hospodársky najmocnejšie štáty sveta.

Japonsko je ostrovná, veľmi hornatá krajina. Z východu ju obklopujú vody Tichého oceána, z ostatných strán jeho okrajové moria. Japonsko sa skladá z dvaapoltisíckilometrovej reťaze ostrovov, z ktorých sú najväčšie Honšú, Kjušú, Šikoku a Hokkaidó. Tie pokračujú na juhu súostrovím Rjúkjú a na severe Kurilami, ktoré však od druhej svetovej vojny patria Rusku a ktoré sú stálym predmetom nezhody medzi Ruskom a Japonskom. Všetky tieto ostrovy sú sopečného pôvodu. Na japonskom území je dnes okolo 60 živých sopiek a navyše krajinu sužujú časté zemetrasenia. Rovnako nebezpečné bývajú i podmorské otrasy spôsobujúce mohutné príbrežné vlny zvané tsunami, ktoré dosahujú rýchlosť až 950 km za hodinu, môžu byť dlhé až 100 m a dosahujú výšku 30 m. Okrem vnútorných síl Zeme spôsobujú Japonsku problémy aj atmosferické poruchy, juhovýchodnú časť zasahuje silný ničivý vietor zvaný tajfún. Japonsko je daždivá krajina, veď väčšina jeho územia spadá pod vplyv monzúnového podnebia. Pri brehoch Japonska sa stretávajú dva morská prúdy. Teplý Kurošio prichádza od juhu, studený Ojašio zo severu.

Všetkými ostrovmi sa ťahajú rozsiahle pohoria, ktoré miestami striedajú iba uzučké pobrežné nížiny. Najvyššie k nebu siahajú Japonské Alpy s posvätnou horou Fudžisan (3776 m), ktorá je 300 ročnou vyhasnutou sopkou a jej vrch je stále pokrytý snehovou prikrývkou (Fudžisan spolu s čerešňovým kvetom sú dva hlavné symboly Japonska) potom pohorie Oú na ostrove Honšu. Rieky sú krátke, spadajúce rovno k pobrežiu. Dve tretiny územia krajiny sú zalesnené, v čom Japonsko predstihuje i najlesnatejšiu krajinu Európy Fínsko. Husté lesné porasty poskytujú domov viacerým vzácnym druhom živočíchov. Z nich treba spomenúť aspoň divého psa, opicu makak a viaceré druhy spevavých vtákov.

Národ svoje dejiny začal písať v roku 660 pred n.l. Od tohto momentu sa vytvára silné národné povedomie. Z počiatku bola krajina pod kultúrnym vplyvom Číny, aj písmo prevzali od nej. Koncom 12. storočia sa sformovala silná spoločenská skupina samurajov - bojovníkov - ktorí postupne fakticky ovládli krajinu.

Až v 16. storočí sa Európania po prvýkrát stretli s japonskou spoločnosťou. Avšak Japonci neprechovávali veľké sympatie k cudzincom a v styku s nimi boli opatrní. Iba mesto Nagasaki slúžilo ako miesto výmeny tovaru s nimi. Postupne sa Japonsko pred svetom úplne uzavrelo, a to takmer na dve storočia. V r. 1853 uzavrelo pod nátlakom dohodu s USA a otváralo sa svetu. Zaplietlo sa však do niekoľkých vojen, hlavne s Čínou a Ruskom. V 2. sv. vojne sa pripojilo k Nemecku. Jeho neochota uzavrieť mier sa skončila zhodením prvých amerických atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v auguste roku 1945. Po vojne podali USA Japoncom pri obnove krajiny pomocnú ruku, tak že už v r. 1951 dosiahlo hosp. úroveň spred vojny.

Japonsko je husto osídlené. Na vidieku žije iba 20% obyvateľov, ostatní obývajú mestá. Tie často spolu zrastajú a vytvárajú aglomerácie, konurbácie, či megalopoli. Redšie osídlené sú horské oblasti ostrova Hokkaidó i ostatných ostrovov.

Spôsob hospodárenia

Ryža tvorí hlavnú zložku potravy obyvateľstva. Ďalej sa pestuje zelenina, chmeľ, ovocie - Japonci sú najväčší pestovateľia mandarínok na svete. Japonci chovajú veľmi málo hosp. zvierat. Rybolov výrazne prispieva k výžive obyvateľstva a je najväčší na svete. Úspešne pokračuje i tradičný chov priadky morušovej, takže výrobou surového hodvábu sa Japonsko zaraďuje na 3. miesto vo svete.

Japonské územie je chudobné na nerastné suroviny. Čierne uhlie je nekvalitné a ťaží sa v nevýhodných polohách. Ropy a plynu je minimálne množstvo. Väčší význam majú len stavebné suroviny a rudy olova, medi a zinku. Rozhodujúcu časť nerastných surovín musí Japonsko dovážať. Suroviny sa spracúvajú pri pobreží. Najviac výrobkov pochádza z oblasti Tokio, Nagoja a Osaka.

Z Japoncov vyžaruje úprimný vzťah k práci. Medzi najbohatšie spoločnosti patria Toyota, Hitachi, Matsuschita a Nissan. Japonsko postupne prenecháva výrobu produktov, ako sú rádia, televízory, hračky či kalkulačky novoindustrializovaným ázijským krajinám, hlavne Tchaj-wanu, Južnej Kórei, Malajzii či Singapúru a samo sa zameriava na veľmi úzku špeciálnu jemnú výrobu prinášajúcu najväčšie zisky.