Litva
Svetadiel:Európa
Štátne zriadenie:parlamentná demokracia
Oficiálny názov štátu: Litovská republika
miestny názov Lietuvos Respublikos
miestny názov v latinke Lietuvos Respublikos
anglicky Lithuanian Republic
Rozloha:65.300 km2
Počet obyvateľov:3,454,000 (údaj z roku 2005)
Hlavné mesto: Vilňus (Vilnius, Vilnius)
Počet obyvateľov hlavného mesta:542,300 (údaj z roku 2005)
Ďalšie dôležité mestá:Kaunas, Šauliai, Kaunas, Palanga
Hustota obyvateľstva:55 obyv. / km2 obyv. / km2 (údaj z roku 2005)
Úradný jazyk:litovský
Jazyky:litovský, ruský, poľský
Mena:Lit (LTL)
Dĺžka hraníc so susednými štátmi:
Bieloruská republika502 km
Lotyšská republika453 km
Poľská republika91 km
Ruská federácia227 km
Dĺžka pobrežia:99 km
Administratívne územné členenie:LT má 10 VÚC: Telšiai, Taurage, Kaunas, Klaipeda, Panevezys, Vilnius, Utena, Sauiliai, Alytus, Marijampole
Podiel na tvorbe HDP:poľnohospodárstvo priemysel služby
6,1 % 33,4 % 60,5 %
Miera nezamestnanosti:8 % (údaj z roku 2004)
Národnostné zloženie: Litovci 83,4%, Poliaci 6,7%, Rusi 6,3%, Bielorusi 1,2%, iní 2,4%
Etnické skupiny:Rómovia, Židia
Náboženstvá: rímskokatolíci 79%, pravoslávne 4,1%, protestanti 1,9%, iné 5,5%, bez vyznania 9,5%
Štátny sviatok: 16. februára - Deň nezávislosti /1918/
Vznik štátu:11. marca 1990
Hlava štátu:Valdas Adamkus , prezident od 12. júla 2004, spôsob voľby: občania, dĺžka volebného obdobia: 5 rokov rokov
Predseda vlády:Algirdas Mykolas Brazauskas, od 29. novembra 2004
Minister zahraničných vecí:Antanas Valionis, od 15. decembra 2004
Členstvo: EU, NATO, OSN, CE, OBSE
História
2000 - pr.Kr.Litovskí predkovia sa uzadzujú na pobreží Baltického mora.
1009 - po Kr.Litva sa po prvýkrát spomína v kronikách. Litovci už majú povesť odvážnych bojovníkov.
1200 - kým väčšina Európy už konvertovala na kresťanstvo, Litva je stále pohanským štátom a zostane ním po niekoľko ďalších desaťročí.
1236 - Litvu zjednocuje Mindaugas, ktorý je neskôr korunovaný za kráľa. Zjednotenie pomáha obyvateľom brániť sa proti nemsckým križiakom.
1323 - veľkovojvoda Gediminas zakladá mesto Vilnius.
1386 - na udržanie Nemcov v odstupe sa litovský veľkovojvoda a poľská kráľovná zosobášia a tým vytvoria úniu. Toto zároveň vedie aj k definitívnemu prijatiu kresťanstva v Litve. Prvými aktami viery je vyrúbanie posvätných stromov a sôch pohanských bohov.
1392-1430 - Litva zaberá územie až po Čierne more. V roku 1410 Litva spolu so spojencami poráža rád Teutonických rytierov (bitka pri Žalgiris), čím úplne skončí ich vojenskú nadvládu v regióne.
1569 - oslabená Litva uzatvára formálne úniu s Poľskom - Rzeczpospolita (Lublinská únia).
1675 - Vilnius zasiahne epidémia moru a polovica jeho obyvateľov zomiera.
1795 - po troch deleniach Rezeczipospolitej sa Litva dostáva pod nadvládu Ruska.
Hospodárske a prírodné pomery
Tvorba HDP: 57% služby, 33% priemysel, 10% poľnohospodárstvo
HDP :40,17 mld. USD
HDP na 1 obyv.:11 600 USD
Inflácia (2003): -1%
Nezamestnanosť (2003): 10,7%
Poľnohospodárstvo - rastlinstvo: pšenice, žito, jačmeň, zemiaky, cukrová repa, zelenina, len
Poľnohospodárstvo - chov dobytka: HD, kone, ošípané, hydina
Priemysel – ťažba: ropa
Priemysel - energetika (podiel elektrární): tepelné 23,89%, jaderné 72,68%, vodní 3,43%
Priemysel - energetika (výroba): 13,567 mld. kWhPriemysel - energetika (spotreba): 9,817 mld. kWh
Vývoz: stroje, chemikálie, textil, potraviny
Dovoz: stroje, chemikálie, textil, dopravní prostriedky
Odberateľské zeme: VB, Lotyšsko, Rusko, Nemecko
Dodávateľské zeme: Rusko, Nemecko, Itálie
Doprava: 2 002 km železnice, 44 000 km dialnice
Zamestnanosť: 50% služby, 30% priemysel, 20% poľnohospodárstvo
Hospodársky rast: 7,1%
Dlh (2003): 6,5 mld. USD
Povrch: Povrch celej Litvy tvorí Baltská nížina a preteká rieka Nemunas .
Zaujímavosti:
Symbol:
Štátny erb Litovskej republiky je Vytis (biely rytier). Na heraldickom štíte s červenej farby je zobrazený obrnený jazdec (rytier) na bielom (striebornom) koni, držiaci strieborný meč nad hlavou vo svojej pravej ruke. Na ľavom pleci má zavesený modrý štít so zlatým (žltým) dvojramenným krížom. Sedlo a postroj sú tiež modrej farby. Rukoväť meča a vrch pošvy, rytierove ostrohy, zubadlo, podkovy, ako aj dekoračné časti postroja sú zlatej farby.
Prvé zmienky o použití erbu ako štátneho symbolu sú z roku 1366. Erb je použitý (v podobe jazdca so zdvihnutým mečom) na pečati veľkovojvodu Litvy, Algirdasa, ktorá označuje dokument pochádzajúci z tohoto roku. V 14. a 15. storočí sa objavujú aj rôzne variácie erbu (rytier a kôň sú otočení opačným smerom, jazdec drží v ruke kopiju) ale od prvej polovice 15. storočia je zobrazovaný v podobe, ako ho poznáme dnes.
Spočiatku bol rytier interpretovaný ako vládca krajiny, neskôr ako bojovník vyháňajúci nepriateľa z vlasti. Takéto ponímanie bolo populárne najmä v 19. a prvej polovici 20. storočia a má aj opodstatnenie v historických udalostiach. Je známe, že v bitke pri Žalgiris (Grünwald), kde spojené Poľsko-Litovské vojská rozdrvili armádu Nemeckého rádu, čím zastavili jeho expanziu ďalej na východ, tridsať z celkového počtu päťdesiatich litovských regimentov bojovalo pod vlajkou, na ktorej bol vyobrazený Vytis.
S menšími zmenami bol Vytis štátnym symbolom Litovského veľkovojvodstva až do roku 1795, keď bol po anexii Ruskom začlenený do imperiálneho štátneho emblému. Tiež po vytvorení Litovsko-Poľského spoločenstva bol Vytis vyobrazený na štátnom embléme spolu s poľským orlom. Rovnako ako Litovčania, aj Bielorusi pokladajú Vytis za ich národný emblém.
Po obnovení nezávislého štátu v rokoch 1918 - 1919 bola ustanovená špeciálna komisia na výber najlepších variácií erbu Vytis zo 16. storočia a vytvorenie štátneho emblému. Vytis bol štátnym emblémom do roku 1940. Pre používanie erbu platili od tohoto roku také isté pravidlá ako pre vlajku - väzenie alebo deportácia. Vytis bol ako štátny symbol legalizovaný znovu 11. marca 1990 respektíve 10. apríla 1990 (staré farby boli znovu obnovené 4. septembra 1991).
Hymna: Tautiška giesmė
Lietuva, Tėvyne mūsų,
Tu didvyrių žeme,
Iš praeities Tavo sūnūs
Te stiprybę semia.
Tegul Tavo vaikai eina
Vien takais dorybės,
Tegul dirba Tavo naudai
Ir žmonių gėrybei.
Tegul saulė Lietuvoj
Tamsumas prašalina,
Ir šviesta, ir tiesa
Mūs žingsnius telydi.
Tegul meilė Lietuvos
Dega mūsų širdyse,
Vardan tos Lietuvos
Vienybė težydi!Národná pieseň
Litva, domovina naša,
Ty hrdinská krajina,
Z minulosti tvoji synovia
Nech naberajú silu.
Nech tvoje deti idú
iba chodníkmi čestnými,
Nech pracujú pre tvoje blaho
A ľudí dobro.
Nech slnko v Litve
Temnotu zaženie,
A svetlo, a pravda
Naše kroky nech sprevádza.
Nech láska Litvy
Horí v našich srdciach,
V mene tej Litvy
Jednota nech kvitne
Autorom hudby a textu je Dr. Vincas Kudirka
|
