Rusko, Ukrajina, Slovensko
Rusko – Moskva
-je cca 1,5 krát väčšia ako Európa
-najviac obyvateľov sa sústreďuje na Str. a J.
Povrch
-Stredoeurópska rovina, Ural – pohorie, Západoeurópska nížina, Stredosibírska plošina, Sibír
Podnebie
-striedajú sa tu takmer všetky pásma od suchého arktického pásma až po subtropické oblasti ( Kaspické more)
-prevažnú časť celého územia tvorí mierne podnebie
Vodstvo
-Volga, Don, Irtiš, Ob, Jenisie, Lena
-veľká časť obyvateľstva sa sťahuje z dedín do miest
Poľnohospodárstvo
-sústreďuje sa na Západosibírskej nížine
-v Európskej časti – medzi riekami Volga a Don
-pšenica: exportná plodina, zemiaky, jačmeň, raž, ovos, cukrová repa, ľan, slnečnica
-v povodí riek: zelenina, ovocie, cukrová repa
Živočíšna výroba
-ovce – Tundra
-hovädzí dobytok – nížiny, oblasť pestovania krmív
-ošípané – pri väčších mestách
-rybolov – pomerne dobre rozvinutý
-lov a chov kožušinovej zveri – S
Prírodné zdroje
-veľké zásoby nerastných surovín – Ázijská časť Ruska
-ropa, železná ruda, farebné kovy
ROPA – Východoeurópska nížina, Stredosibírska plošina, Kaukaz, Sachalin
ZEMNÝ PLYN – polostrov Jamal, Západosibírska nížina
ŽELEZNÁ RUDA – Ural, Kaukaz
Rieky
-veľmi vysoký energetický potenciál
-slúžia na výrobu elektrickej energie
KAUKAZ
-vrásové pohorie
KAMČATKA
-vrásové tichooceánsky systém
-veľa sopiek
URAL
-kryhové pohorie
-veľké množstvo zlata – diamanty
bauxit – Ural, V sibír
farebné rudy – Ural, ťažký priemysel
potr.priem – dovoz potravín, nie sú schopný pokryť spotrebu
Doprava
-spojenie medzi Str. a ZE Ruskom je Bielorusko ( na saniach)
-veľmi dobre rozvinutá železničná nákladná doprava
-potrubná doprava – preprava nerastných surovín od V na Z Transibírska magistrála
-lodný priemysel
-drevársky priemysel
Ukrajina – Kyjev
- priemyselne najrozvinutejšia oblasť – oblasť Daneckej panvy, Kyjev, Karkov, Odesa, Sevastopor – priemys., prístavné
-polostrov Krym, Jalta – centrum Moskva
-veľkú časť územia naberá úrodná poľnohospodárska pôda
-obilie, cukrová repa, tabak, ovocie, citrusové plody
-dobre rozvinutý rybolov
-nerastné suroviny: železná ruda: Podneprie, Dovnbas
-rozvinutý chemický priemysel, drevársky priemysel, lodný priemysel
Ural, Východoeurópska nížina, Bajkal, Kamčatka, Str. – Sib. Plošina, Kaukaz, Lena, Volga, Krym, Donecká panva, Odesa.
Slovensko
-v stredných šírkach severnej pologule
-prevažná časť územia S 48 – 49 SG šírky
-S – Oravská polhora
-J – Patince
-Z – Záhorská Ves
-V – Nová Sedlica
-východoeurópsky čas, v lete stredoeurópsky čas – letný čas
-Slovensko je vnútrozemský štát a jeho územím prechádza rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom
-najväčšia rieka : Dunaj
-naj. bod : Gerlachovský štít
-najnižší bod: výtok rieky Bodrog
-priemerná výška: 390 m n.v.
-cca 42% územia tvoria nížiny, nízke vysočiny
-geopolitika: územím Slovenska v dávnej minulosti viedli viaceré dôležité obchodné cesty
-najdlhšia hranica s Maďarskom 39,4% , Poľsko, Česko, Rakúsko, Ukrajina
Geologický vývoj
-Slovensko patrí do územia Karpát – Alpsko – Him, vrásnenie
-nížiny Slovenska sú súčasťou Panónskej panvy
-územie Slovenska sa začalo formovať už veľmi dávno, kedy počas starohôr a prvohôr sa v moriach usadzovali horniny, kt. boli neskôr premenené na kryštalické bridlice
-vrásnenie však sprevádzalo aj sopečná činnosť
-preto počas Oaríjskeho vrásnenia vznikli rôzne migmality = zmiešané horniny = granodiority, žuly
-prenikali do kryštalických bridlíc
-neskôr tieto horniny dali základ vzniku Slovenského bloku
-tvorí základ pre Západné Karpaty ( veľké územie)
-koncom prvohôr a začiatkom druhohôr územie Karpát = sedimentačná činnosť = usadzovanie = vápence, dolomity
-Malá Fatra – Rozsulec
-V dôsledku silných tlakov smerom od Juhu došlo k posunutiu sed. Karpát = vznikli príkrovy
-centrálna časť Z Karpát
Druhohory
- v kriede sa vytvorila ďalšia priehlbina, do ktorej sa splavoval jemný materiál
-toto územie lemovalo centrálnu časť Z Karpát a tak sa vytvorili pozdĺž tohto celku usadeniny – z lepencov, pieskovcov, ílovcov = flyšové pásmo
-ďalším vrásnením vz. Braalové pásmo, pričom boli také horniny – slieňovce, vápence
-počas Alpského vrásnenia prebiehala sopečná činnosť, ktorej výsledkom je – vznik zlomov
-pozdĺž nich na povrch vystupovala láva = vznik sopečných pohorí
Treťohory
-na konci neogénu sa pod vplyvom eróznej činnosti sa kryhy rozlámali a
povrch sa začal zarovnávať
-vznikli neogénne kotliny
Štvrtohory
-vznik riečnych sietí
-sedimentárna činnosť = štrky, piesky, hlina, ...
1.ČELNÁ KARPATSKÁ PREDHLBEŇ
-neprechádza naším územím
-prechádza územím Poľska, Sliezka, Moravy
2.FLYŠOVÉ PÁSMO
-od Myjavskej pahorkatiny cez Váh až na Kysuce, Oravu, poza Tatry späť
na Spiš, Šariš a cez Us opúšťa Slovensko
-nevyužíva sa na horniny, len veľmi málo ( stavebné účely)
3.BRADLOVÉ PÁSMO
-Myjavská pahorkatina pri Podbrančí oddeľuje vonkajšie aj vnútorné
Flyšové Karpaty
-cez Biele Karpaty pozdĺž Váhu až k Žiline na Oravu a na územie
Slovenska sa vracia pri rieke Dunaj, Humenné, Hanušovce
4.JADROVÉ POHORIA A SLOVENSKÉ RUDOHORIE
-pohorie, ktoré vytvorili tvrdé odolné horniny
-žuly, granodiority, premenené horniny: ruly, svory
-nerastné suroviny: široké uplatnenie v slovenskom priemysle, kamenárstve , antimón, meď, azbest
5.SOPEČNÉ POHORIA
-na US, po oboch stranách rieky Hron až k Burde
-vzácne horniny: B. Štiavnica = olovo, zinok, striebro
Kremnica = zlato
6. NEOGÉNNE KOTLINY
- nížiny a pahorkatiny, ktoré sú súčasťou Viedenskej a Dunajskej kotliny
- Podunajská nížina
- viaceré vzácne nerastné suroviny: uhlie, lignit, ropa
- Solivar pri Prešove
- Nováky, Handlová = hnedé uhlie
- výroba tehál , hlina
Reliéf
1.ĽADOVCOVÝ (GLACIÁLNY)
-v štvrtohorách došlo k ochladeniu územia
-niekoľko tvarov: ľadovcová doliny – U – trógy
ľadovcový kotol - Kary
ľadovcová moréna – plesá
-nivačný reliéf
-erózia - skalné moria
2.VETERNÝ (EDICKÝ)
-najvýraznejší na rovných plochách alebo s nízkym veg. Krytom
-dochádza k vytvoreniu – pieskových pokrovcov a presypov
-záhorská nížina – tzn. sprašivá tabuľa
-takýto reliéf dáva podklad pre formovanie hnedých černozemí
3.ANTROGÉNNY
-činnosť
-veľké mestá
-umelá krajina
-ťažba nerastných surovín: lomy, haldy
-oblasť baní
Podnebie a Počasie
-mierne šírky, 4 – ročné obdobie
-územie Slovenska ovplyvňuje:
1.Oceánske prúdenie – vlhko + zrážky
2.Kontinentálne prúdenie – suchý studený vzduch
-na našom území pod ovplyvnením: 1. nadmorská výška
2. orientácia voči Stranám
- územie miernych šírok výrazne ovplyvňujú:
1.cyklóny: tlaková níž
prichádza v lete ochladenie a zrážky – jún, júl
v zime sneh
2.anticyklóny: tlaková výš
prináša v lete oteplenie – na jeseň
v zime výrazné chladenie, sucho – september
stacionárne – tlakové útvary
pohyblivé - tlakové útvary
INVERZIA
-opačné zvrstvenie teplôt kotliny – hrebeň
-pri nej bola najmenšia teplota – 41 stupňov C
-najteplejšie miesto – nížiny – Štúrovo – priemer 10,4 stupňov C
-najchladnejšie miesto – UT – Lomnický štít - 4 stupne C
-najchladnejší mesiac : december, január, február, marec
-priemer ( -1 , -2 stupne C ) nížiny
-najteplejší mesiac: Júl, zriedka august
-priemer: ( 4 – 20 stupňov C ) – nížiny
-najviac teplých dní : oblasť nížin a kotlín
-najviac chladných dní: vysokohorské oblasti
-viacej teplých dní: Podunajská nížina
-ako na východe – vplyv oceanity
-najdaždivejšie miesto: Zbojnícka chata
Klimatické oblasti
-súvisia s nadmorskou výškou, teplotou, a zrážkami
-rozlišujeme 3 klimatické oblasti:
1.TEPLÁ KLIMATICKÁ OBLASŤ
-nížiny, kotliny s nadmorskou výškou 400 m nad morom
-najväčší počet letných dní
-zimy mierne
-počet zrážok do 750 mm
-pestujú sa najnáročnejšie plodiny
-melóny, zelenina, ovocie, broskyne
2.MIERNE TEPLÁ KLIMATICKÁ OBLASŤ
-nadmorská výška max. 800 m nad morom
-v najteplejšom mesiaci teploty klesajú pod 16 stupňov C
-pestujú sa náročnejšie plodiny: raž, jačmeň, zemiaky
3.CHLADNÁ KLIMATICKÁ OBLASŤ
-nadmorská výška nad 800 m
-patria sem lúky, pasienky
-využíva sa napr. pre chov oviec
Vodstvo
-rozlišujeme niekoľko typov režimu odtoku riek:
1.vysokohorský typ – Dunaj, najvyšší vodný stav: máj, jún
2.stredohorský typ – väčšina riek má na jar vysoký vodný stav
3.vrchovinovo nížinný typ – jar
-jazero : prírodná tektonická zníženina
-plesá: v pohoriach, ľad. Činnosťou
-umelá vodná nádrž: zavlažovanie, zachyt. vody, turistický význam
-podzemné vody: s plytkým a s hlbokým obechom
na S oba typy ( minerálne vody )
-termálne pramene: Turčianske Teplice, Piešťany
-minerálne vody: Santovka, Fatra, Salvator, Slatina
PODZEMNÉ VODY
1. v kryštalinku Karpát
- kryštalické horniny jadrových pohorí
- nevyznačujú sa vysokou výdatnosťou
2. neogénnych sopečných horninách
-Cerová vrchovina, Slanské vrchy, Vihorla
-sopečné pohoria
3. vo vápencéch
- Slovenský raj a kras
- krasové pohoria
- tento typ je na S najviac rozšírený
- vyvieračky – miesto kde vystupuje podzemná voda na povrch
4.vo flyši
-v horúcom lete vysychajú
- dobrá výdatnosť
- dobrá priepustnosť
5.v neogénnych a usadených horninách
-viaže sa na štrky a piesky
-neogénne kotliny
-vyššia teplota
6.v 4 – horných sedimentoch
-sa viažu na vznik riečnych sietí SR
-cca 84% obyvateľstva – využitie: priemysel
poľnohospodárstvo
pitná voda
-čistota vody: dôležitá kvalita
v priemysle pitná voda !
Pôda
-o type pôdy rozoberajú: geologické a hydrologické pomery
1.ČIERNOZEME
-najúrodnejšie
-oblasť nížin a kotlín
-naj ďalej od pohorí
-viazané na spraš
2.HNEDOZEME
-úrodné pôdy
-lemujú okraje černozemí
-prechod do pahorkatín
-na sprašiach a sprašových hlinách
3.ČIERNICE
-lužné pôdy
-menšie zastúpenie
-v blízkosti vodných tokov
-ich prítomnosť ovplyvňuje prítomnosť podzemných vôd
-jaseň, brest, topoľ, vŕba
4.NIVNÉ pôdy
-v blízkosti vodných tokov
-rozsiahle územia v oblasti nížin a kotlín
-pri vodných tokoch = fluvizeme
-prítomnosť pôdy ovplyvňuje podložie ( zrnitosť )
5.ILIMERIZOVANÉ pôdy
-v chladnejších oblastiach
-vyššie položené oblasti
-na sklonku nížin a pahorkatín a vyššie
6.PSEUDOGLEJE
-oglejené pôdy
-vyskytujú sa v oblastiach nepriepustných hornín
7.GLEJOVÉ pôdy
-ovplyvnené prítomnosťou podzemnej vody, ktorá siaha až k povrchu
-sú zamokrené
8.RAŠELINSKÁ
-výskyt pomerne malý
-významné z ekologického hľadiska
-na zamokrené depresie
9.HNEDÉ LESNÉ pôdy
-kambizeme
-oblasť listnatých lesov
-neúrodné pôdy
-vyššie položené oblasti
-málo využívané
-viažu sa na nekarbonátové horniny
10.SLANCE A SOLONČAKY
-lokálne zastúpenie
-v teplých oblastiach s prísunom vody a soli
-neúrodné pôdy
11.PODZOLOVÉ pôdy
-oblasť ihličnatých lesov až po kosodrevinu
-absolútne neúrodné pôdy
12. RANKRE A RENDZINY
- menšie zastúpenie ako podzolové pôdy
- miestne zastúpenie
- viažu sa na prítomnosť vápencov a dolomitov
12.KAMENENÉ MORIA
Zrnitosť
-rozdeľuje pôdy do viacerých skupín:
a)piesočnaté pôdy – nížiny viazané na pôdy, pieskovce, kremence
b)hlinito piesočnaté – piesočnato hlinité pôdy - oblasť vyššie položených území Slovenska, súčasť flyšových pohorí
c)hlinité pôdy – na spraše a andezity, súčasť sopečných pohorí
d)ílovito hlinité – na územiach, kde prevládajú ílovce a pieskovce, vápence a dolomity ( krasové pohoria ), flyšové pohoria
e)ílovité pôdy – oblasť form. v neogéne , nížiny, kotliny
-zrnitosť – úrodnosť – ľahké pôdy- stredne ťažké pôdy – ťažké pôdy – najúrodnejšie
-úrodnosť určuje potenciál krajiny
-pôdu znehodnocuje: 1. ČLOVEK – chemicky – oberá o živiny hnojenie
- obrábanie – podmieňuje eróziu
Rastlinstvo a živočíšstvo
-rozmiestnenie rastlinstva a živočíšstva výrazne ovplyvňuje človek svojou činnosťou, ale taktiež závisí od vlastného prírodného prostredia
-človek svojou činnosťou výrazne pozmenil druhovú biodiverzitu
-obrábanie pôdy, výrub lesov
-skládky
-efektivita
1.NÍŽINY A KOTLINY
-lužné spoločenstvo ( vŕby, topole, jelše )
-bažanty, jarabice, králiky, dropy,
2.DUBOVÝ STUPEŇ
-duby, hrab
3.BUKOVÝ STUPEŇ
-buky, jedle
-prevláda počet zrážok
-v danej nadmorskej výške sa hodne vyskytuje aj lesné bylinné spoločenstvo
-odlesňovanie – poľ. Pôda
-diviaky, srny, líšky
4.SMREKOVÝ STUPEŇ
-v chladných vegetatívnych pásmach
-smrek, čučoriedky
-diviaky, jelene, tetrov
5.KOSODREVINA
-do 1800 m nadmorskej výšky
-chudobné na stromovú oblasť
-prevládajú kry – čučoriedky
-kamzík, svišť, ihličnan
6.ALPÍNSKE LÚKY
-chudobné na vegetáciu
-machy, lišajníky
7.SKALNÉ PÁSMO
-končiare
Obyvateľstvo a osídlenie
-územie Slovenska sa začalo osídľovať už v dobe kamennej, Gánovce – PP
-5.st. slovania začali osídľovať nížiny a kotliny
-dôležitú funkciu má poľnohospodárstvo, roľníctvo, obrábanie pôdy
-neskôr mala dôležitú funkciu Cirkev 12. st. ľuďom prezentovala svoje názory
-podriadenosť spoločnosti
-vnútorná kolonizácia
-13. st. – 14. st. začína prelom osídľovania
-môžu využívať nielen pôdu na rastlinstvo
-baníctvo: uhlie, Ag,
-rozvoj obchodu
-počet obyvateľov začal stúpať
-16. st. – 18. st. obdobie Valašskej kolonizácie
-valasi – ovce, lúky, pasienky – mlieko, mäso, syr
-kopaničiarska kolonizácia – kopanica, lazy
-priemyselná revolúcia
-postavený železný most
-koniec 18. st. rozvoj priemyselnej výroby
-zrušenie nevoľníctva ( 1785 )
-obdobie malých manufaktúr
-sťahovanie obyvateľstva z dedín do miest
-zdvojnásobenie počtu obyvateľstva
-výsledok 1. a 2. svetovej vojny – zníženie počtu obyvateľstva
-sprievodný znak – epidémie, hladomor
-medzi vojnou – snaha zvýšiť počet obyvateľov
-vzrástla pôrodnosť
-vysťahovalectvo do zámorských krajín
Obyvateľstvo
-po 2. sv. vojne – zvýšenie počtu obyvateľstva
-zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva
-cca v 60 rokoch demografická revolúcia - vládna politika štátu
-materská dovolenka – výhodná pre ženy
-prirodzený prírastok obyvateľstva 45% - ženy – 71 priemerná dĺžka muži – 69 života
MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA
-imigrácia, emigrácia
-1.vysťahovanie ľudí za lepšími podmienkami
-po 1. sv. vojne: do Severnej Ameriky
-po 2. sv. vojne: Čechy, Morava, Rakúsko
-vonkajšie vysťahovanie
-2. vnútroštátne vysťahovanie
-sťahovanie z vidieka do miest ( Bratislava , Košice )
1.PRIEMYSEL – 25,4%
2.POĽNOHOSPODÁRSTVO – 12,0 %
3.SLUŽOBNÍCTVO – 11,5%
-zamestnanosť ľudí
-najviac zaľudnené miesta – hustota zaľudnenia Bratislava, Košice
-podiel zamestnanosti súvisí s percentom zloženia obyvateľstva
-nízka nezamestnanosť a úroveň – východné Slovensko
-veľké národnosti SK: Maďari, Poliaci, Ukrajinci, Česi, Rómovia
SÍDLA
-veľké sídla : Bratislava, Košice
-veľké mestá: 50 000 – 100 000 Nitra, TT, PP
-značná časť priemyslu
-stredné mestá: Topoľčany
-malé mestá
-polyfunkčné a monofunkčné mestá
-kresťanstvo – kostol – centrum
-história, vývoj sídiel súvisel s religióznou štruktúrou – pôdorys
-charakter štvorca, obdĺžnika – pôdorys
-veľmi dôležitý význam mali tržnice
-niektoré mestá si zachovali z hľadiska vývoja veľmi dôležitú funkciu, postavenie – banícke mestá – zaujímavá architektúra
-vznikali aj vidiecke sídla a rástol počet kompaktných sídel
-najviac obcí v oblasti nížin a kotlín
-stále menej sídel tak vznikalo v oblasti pohorí
-tieto sídla majú dnes význam z hľadiska centra – agroturistiky
|
