Zvyšky pôvodných rozsiahlych lesov sa zachovali v stredohorských
polohách.
Je národnostne homogénne, 98% obyvateľov tvoria Maďari, veľkou
mierou sa podieľajú na národnostných menšinách susedných štátov.
Vyznačujú sa veľmi nízkou pôrodnosťou, dlhodobým poklesom počtu
obyvateľstva a koncentráciou pätiny populácie v hlavnom meste.
Je priemyselno-poľnohospodársky štát. Takmer 60% plochy zaberá
orná pôda. Prevláda rastlinná výroba, najviac sa pestuje pšenica, kukurica
a cukrová repa. Ďalej sa pestujú zemiaky, slnečnica, významné je pestovanie
teplomilnej zeleniny (paprika, rajčiny), ovocia (marhule, broskyne) a viniča.
Vzhľadom k dostatku krmovín sa chovajú ošípané a hydina, na pastvinách
dobytok a ovce. Maďarsko je významný exportér potravín.
Po 2. svetovej vojne došlo k rozsiahlej industrializácii. Ťaží sa hnedé uhlie,
ale i zemný plyn a menšie množstvo ropy, čierneho uhlia, uránu a mangánovej
rudy. Veľmi významná je ťažba bauxitu. Dôležitá je produkcia oxidu hlinitého
a hliníka, hutníctvo železa a výroba ocele. Najdôležitejším odvetvím je strojárstvo s výrobou presných prístrojov a autobusov, koncentrované v Budapešti,
elektronika, chemický priemysel, farmaceutický a potravinársky (mäsové
konzervy, maďarská saláma, výrobky z ovocia a zeleniny, tokajské víno
i destiláty).
Najvýznamnejším priemyselným strediskom je Budapešť, sú tu zastúpené
všetky priemyselné odvetvia. Ďalšie priemyselné strediská sú Miškovec
(Miskolc), Debrecín (Debrecen), Segedín (Szeged), Pécs.
Dopravná sieť Maďarska je charakteristická radiálnym usporiadaním s cen-
trom v Budapešti. Najväčšie množstvo nákladov sa prepravuje po železnici,
významná medzinárodná dopravná tepna je i Dunaj s riečno-morským prístavom v Budapešti. Cestovný ruch sa sústreďuje do liečivých termálnych
oblastí, do Budapešti a k Balatonu.
Maďarsko uskutočňovalo čiastočné hospodárske reformy už za komunistického režimu, je na trhové hospodárstvo lepšie prispôsobené a získalo i najviac
zahraničných investícií. Dnes už 70% exportu smeruje na západné trhy.