Krajiny V4

KRAJINY V4

Vyšegrádska (Vyšehrádska) štvorka je politické zoskupenie Maďarska, Poľska, Českej republiky a Slovenska. Do rozdelenia ČSFR to bola V3. Vznikla na základe dohody podpísanej 15.2.1991 na zámku Vyšegrád v Maďarsku. Spoločnou deklaráciou sa štáty zaviazali harmonizovať spoločné postupy s cieľom vstúpiť do EÚ a NATO. Neskôr však boli uzatvorené len bilaterálne zmluvy. Ekonomickým fórom V4 je Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode- CEFTA- vznikla v roku 1992 a jej cieľom bolo vytvorenie oblasti voľného obchodu do roku 2001.

Povrch krajín V4 je veľmi pestrý. Na severe sa rozprestierajú nížiny a jazerné pahorkatiny, ktorými pretekejú Labe, Odra a Visla. V strednej a juhovýchodnej časti sa dvíhajú horské systémy rôzneho vek (Česko-nemecká vysočina a Karpaty). Juhovýchodnú časť vypĺňajú nížiny s riekami Dunaj a Tisa. Podnebie v tejto oblasti je prechodné medzi oceánskym a pevninským.
Obyvateľstvo a hospodárstvo: Veľká koncentrácia obyvateľstva je v priemyselných oblastiach a v mestách , kde žije viac než polovica všetkých obyvateľov.
Významným priemyselným odvetvým krajín V4 je strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel.
Najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti sú na nížinách. Poľnohosp. sa orientuje na pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín. V Maďarsku a Poľsku prevláda rastlinná výroba, v Českej republike je rozvinutý chov dobytka a ošípaných.
V celej oblasti je hustá sieť železníc, ciest a potrubia, čo napomáha transportu surovín a tovaru zo severnej a západnej Európy a naopak.

Poľsko

- leží v severovýchodnej časti strednej Európy pri južnom pobreží Baltského mora. Rozlohou a počtom obyvateľov patrí medzi väčšie európske krajiny.
Povrch Poľska tvoria nížiny a pahorkatiny, severnú časť vypĺňajú jazerné pahorkatiny - Pomoranská a Mazurská, s množstvom jazier. V strednej časti Poľska sa rozkladajú rozsiahle nížiny (Veľkopoľská, Sliezska a Mazovská)
a Ľublinská pahorkatina i Malopoľská vrchovina. Najvyššie vrchy sa ťahajú
pri hraniciach s Českou republikou (Česká vysočina) a so Slovenskom (Karpaty). V pásme Tatier dosahujú najväčšiu výšku 2500 m n.m.
Podnebie je prechodné medzi oceánskym a vnútrozemským. Na severozápade sa uplatňuje vplyv oceánu. Juh a východ má kontinentálne
podnebie s teplými daždivými letami a chladnejšími suchými zimami.
Takmer celé územie Poľska patrí do povodia dvoch najväčších riek - Visly
a Odry, ktoré sa vlievajú do Baltského mora, sú splavné a pospájané prieplavmi.

Poľské rieky majú najvyšší vodný stav na jar v období topenia snehu
a v období letných dažďov. V zime rieky zamŕzajú, čím sa obmedzuje ich využitie na plavbu. Ľadovcové jazerá sa vyskytujú v Mazurskej jazernej pahorkatine a v Tatrách.
Pôdy sú na väčšine územia piesočnaté, menej úrodné a pokrývajú ich borovicové lesy (1/4 Poľska). Úrodné pôdy sú na nížinách v južnej a juhovýchodnej časti krajiny. Poľnohospodárstvo využíva asi 2/3 rozlohy štátu.
Obyvateľstvo je nerovnomerne rozmiestnené, najhustejšie je zaľudnený
juh a juhozápad. Väčšina obyvateľov žije v mestách. Najväčšie je hlavné mesto
Varšava, ktorá má 1,5 mil. obyvateľov, je najväčším hospodárskym a kultúrnym strediskom. Druhé najväčšie mesto je Lodž, známe textilným a filmovým
priemyslom, bývalé hlavné mesto Krakov, Wroclaw - strojársky priemysel
a Poznaň známa svojimi veľtrhmi.
Poľsko má bohaté ložiská čierneho (Horné Sliezko) a hnedého uhlia, olovených, zinkových
a medených rúd, kamennej soli a síry. V ťažbe čierneho uhlia je Poľsko na po-
prednom mieste na svete. Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je juhozápadná
a západná časť Poľska. Najdôležitejšiu priemyselnú základňu tvorí Katowická
konurbácia v Hornosliezskej panve (3 mil. obyvateľov). Sústreďuje sa tu ťažba
čierneho uhlia, hutníctvo železa a farebných kovov, chemický a strojársky priemysel. Veľké nahromadenie priemyslu má vplyv na životné prostredie.
Najväčšie odvetvie priemyslu je strojárstvo. Zameriava sa na výrobu námorných lodí (Gdaňsk, Gdyňa, Štetín), lokomotív a železničných vagónov,
obrábacích a poľnohospodárskych strojov i automobilov. Chemický priemysel
spracúva domáce suroviny(ťažká chémia) a dovážanú ropu rafinérie v Plocku.
tradíciu má textilný priemysel (Lodž) a potravinársky, hlavne cukrovarníctvo.
Poľnohospodárstvo zamestnáva asi štvrtinu ekonomicky činného obyvateľstva. Väčšinu pôdy obhospodarujú súkromní roľníci, základ tvoria rodinné farmy
s výmerou 5-10 ha. Poľnohospodárska výroba je najintenzívnejšia v najúrodnejších častiach Mazovskej, Sliezskej a Veľkopoľskej nížiny. Pestujú sa zemiaky
(2.miesto na svete), obilniny , najmä raž, ľan, cukrová repa, významná je produkcia zeleniny, chmeľu a repky. V živočíšnej výrobe dominuje chov ošípaných a dobytka. Dôležitý je i rybolov.
Na prepravu tovarov i osôb sa v Poľsku využívajú hlavne železnice, ktoré sú
spolovice elektrifikované. Nekvalitná cestná sieť sa v súčasnosti modernizuje.
Významná je námorná doprava s prístavmi Štetín, Gdaňsk a Gdyňa, na ktorú
nadväzuje riečna.

Česká republika


-má výhodnú geografickú polohu v strede Európy.

Prevažnú časť územia Českej republiky zaberá Česká vysočina, v ktorej prevládajú pahorkatiny
a vrchoviny. Nížiny a roviny vypĺňajú Českú tabuľu, z ktorej vyčnievajú
pieskovcové skalné mestá a sopečné pohoria (České stredohorie, a Doupov-
ské vrchy.). Územie Českej republiky obklopujú nevysoké horstvá Šumava
a Český les, Krušné, Lužické a Jizerské hory, Krkonoše (Snežka 1 602 m
n.m.), Orlické hory a Jeseníky. Vo vnútrozemí sa rozprestiera rozsiahla
Českomoravská vrchovina. Východnú časť Moravy vypĺňajú Karpaty,
ktoré od Českej vysočiny oddeľujú komunikačne dôležité zníženiny-
-moravské úvaly a úzka Moravská brána. Hranicu so Slovenskom tvoria
Biele Karpaty, Javorníky a Beskydy.
Mierne podnebie Českej republiky podlieha oceánskym i kontinentálnym
vplyvom. Výraznejšie sa prejavuje vplyv Atlantického oceánu. Teplotné pomery a množstvo zrážok sa menia s nadmorskou výškou a polohou. Náveterné
strany hôr majú až 1 500 mm zrážok, oblasti na záveternej strane pohorí majú
najmenej zrážok.(Žatecko menej ako 500 mm). Územím Čiech prechádza hlavné európske rozvodie. Západná časť patrí k povodiu Labe (hlavné prítoky
Vltava a Ohře), východná časť patrí do povodia Dunaja, do ktorého sa vlieva
rieka Morava. Na severovýchode je to povodie Odry, tá sa vlieva do Baltského mora.
Na nížinách prevládajú černozeme a hnedozeme, vo vrchovinách hnedé lesné pôdy, podzolové pôdy a podzoly. Rastlinstvo patrí do oblasti stredoeurópskej kveteny, lesy pokrývajú tretinu rozlohy územia. Pôvodné listnaté
lesy nahradili smrekové a borovicové. K chráneným územiam patrí Krkonošský národný park a chránené krajinné oblasti Šumava, České
stredohorie, Jeseníky ai.
Česká republika patrí k husto zaľudnéným štátom Európy. Prirodzený prírastok je veľmi nízky. Obyvateľstvo je národnostne homogénne - Česi
tvoria 94,7%, Slováci 3%, zvyšok Nemci, Poliaci a ďalšie národnosti.
V mestách žije väčšina obyvateľstva. Najväčšie sídla sú hlavné mesto
Praha (1,2 mil. obyvateľov), Brno, Ostrava, Plzeň, Olomouc, Liberec.
Česká republika patrí k rozvinutým oblastiam Európy s bohatou tradíciou
priemyselnej výroby a vyspelým poľnohospodárstvom. Je to štát s rozvinutým priemyslom. Základ tvorí ťažba nerastných surovín - čierne uhlie,
hnedé uhlie, kaolín, grafit a výroba elektrickej energie (69% v tepelných
elektrárňach). Významným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa
(Ostrava, Třinec, Kladno) a strojárstvo zamerané na výrobu autobusov,
automobilov, motocyklov a priemyselných zariadení. (Praha, Plzeň, Brno).
V chemickom priemysle prevláda petrochémia (Litvínov) a ťažká chémia
(Kralupy, Pardubice).

Významná je výroba plastických hmôt, vlákien a pneumatík. Svetoznáma ja výroba úžitkového a umeleckého skla (severné Čechy),
porcelánu a keramiky (Karlove Vary, Rakovník), bižutérie (Jablonec). Tradičný
textilný, odevný, kožiarsky a potravinársky (pivo, likéry, cukor, mäsové
výrobky) priemysel sa pomaly orientuje na náročnejšie západoeurópske
a svetové trhy.
Poľnohospodárstvo využíva 56% rozlohy štátu, zamestnáva 7,5%
ekonomicky činného obyvateľstva. Najúrodnejšie oblasti sú Polabská nížina
a moravské úvaly. Pestujú sa obilniny - pšenica a sladovnícky jačmeň, cukrová
repa, v suchších oblastiach chmeľ (Žatecko), na menej úrodných pôdach raž,
zemiaky, krmoviny a ľan (hlavne Českomoravská vrchovina). Rozvinutý je chov dobytka, ošípaných a hydiny. Tradičný je i chov rýb (Třeboňsko).
Česká republika má hustú sieť železníc a ciest, ale nezodpovedajú súčasným európskym požiadavkám. Najhustejšia dopravná sieť je v priemyselných
oblastiach, najväčší dopravný železničný, cestný, riečny i letecký uzol je Praha.
Riečna doprava sa sústreďuje na riekach Labe a Vltava. Významná je aj potrubná doprava.
Obrovský potenciál má cestovný ruch, ktorý sa stáva významným zdrojom
finančných príjmov. Praha patrí k najnavštevovanejším mestám na svete.
Významné sú i kúpeľné mestá, najmä Karlove Vary, Mariánske a Františkove
Lázne.
Česká republika dováža hlavne suroviny pre priemysel, potraviny a výrobky
moderného strojárstva. Vyváža priemyselné výrobky i suroviny: koksovateľné
uhlie, sklárske piesky a kaolín. Najvýznamnejší obchodný partner je Nemecko
a Slovensko.


Maďarsko

-je vnútrozemský štát v juhovýchodnej časti strednej Európy. Počtom obyvateľov i rozlohou sa zaraďuje medzi menšie európske štáty.
Povrch tvoria prevažne nížiny, najrozsiahlejšia je Veľká uhorská nížina
na východe, ktorú rieka Tisza delí na dve časti. Severnú časť nížiny lemujú
sopečné vrchy Mátra, Bukové hory, Zemplánske a Tokajské vrchy. Na západ
od Dunaja je povrch členitejší. Na juhu je pohorie Mecsek, od Balatonu
k Dunaju sa tiahne Bakoňský les, Vestešské a Pilišské vrchy, severnú časť
vypĺňa Malá uhorská nížina ohraničené Dunajom. Západnú hranicu s Rakúskom lemujú nevysoké výbežky alpskej sústavy.
Mierne kontinentálne podnebie s dlhým horúcim letom a so zrážkami
500-700 mm umožňuje pestovať teplomilné plodiny. Na severovýchode
sa rozprestiera suchá step - pusta. V suchých oblastiach je vybudovaných
veľa zavlažovacích kanálov, najmä v povodí Tiszy. Časté sú tu povodne- hlavne na jar.

Zvyšky pôvodných rozsiahlych lesov sa zachovali v stredohorských
polohách.
Je národnostne homogénne, 98% obyvateľov tvoria Maďari, veľkou
mierou sa podieľajú na národnostných menšinách susedných štátov.
Vyznačujú sa veľmi nízkou pôrodnosťou, dlhodobým poklesom počtu
obyvateľstva a koncentráciou pätiny populácie v hlavnom meste.
Je priemyselno-poľnohospodársky štát. Takmer 60% plochy zaberá
orná pôda. Prevláda rastlinná výroba, najviac sa pestuje pšenica, kukurica
a cukrová repa. Ďalej sa pestujú zemiaky, slnečnica, významné je pestovanie
teplomilnej zeleniny (paprika, rajčiny), ovocia (marhule, broskyne) a viniča.
Vzhľadom k dostatku krmovín sa chovajú ošípané a hydina, na pastvinách
dobytok a ovce. Maďarsko je významný exportér potravín.
Po 2. svetovej vojne došlo k rozsiahlej industrializácii. Ťaží sa hnedé uhlie,
ale i zemný plyn a menšie množstvo ropy, čierneho uhlia, uránu a mangánovej
rudy. Veľmi významná je ťažba bauxitu. Dôležitá je produkcia oxidu hlinitého
a hliníka, hutníctvo železa a výroba ocele. Najdôležitejším odvetvím je strojárstvo s výrobou presných prístrojov a autobusov, koncentrované v Budapešti,
elektronika, chemický priemysel, farmaceutický a potravinársky (mäsové
konzervy, maďarská saláma, výrobky z ovocia a zeleniny, tokajské víno
i destiláty).
Najvýznamnejším priemyselným strediskom je Budapešť, sú tu zastúpené
všetky priemyselné odvetvia. Ďalšie priemyselné strediská sú Miškovec
(Miskolc), Debrecín (Debrecen), Segedín (Szeged), Pécs.
Dopravná sieť Maďarska je charakteristická radiálnym usporiadaním s cen-
trom v Budapešti. Najväčšie množstvo nákladov sa prepravuje po železnici,
významná medzinárodná dopravná tepna je i Dunaj s riečno-morským prístavom v Budapešti. Cestovný ruch sa sústreďuje do liečivých termálnych
oblastí, do Budapešti a k Balatonu.
Maďarsko uskutočňovalo čiastočné hospodárske reformy už za komunistického režimu, je na trhové hospodárstvo lepšie prispôsobené a získalo i najviac
zahraničných investícií. Dnes už 70% exportu smeruje na západné trhy.