Je náhle uvoľnenie energie, ktoré sa prejavuje chvením a otrasmi. Vzniká, keď sa dve časti zemskej kôry náhle začnú pohybovať proti sebe po pukline zvanej zlom. Horniny rozložené pozdĺž zlomu by sa kĺzali popri sebe, ale im v tom bráni trenie. Tým sa hromadí energia v podobe pružného napätia. Keď napätie prekročí kritický bod, prekoná odpor trenia a horniny na zlome sa pohnú, prasknú. Nahromadená energia sa uvoľní a vyvolá zemetrasenie. Pružné napätie môže prekročiť kritický bod aj v horninových vrstvách, takže sa pretrhnú a vznikne zlom. Bod, v ktorom sa pohyb rodí, sa nazýva ohnisko – hypocentrum, bod na povrchu priamo nad ohniskom – epicentrum. Z ohniska sa všetkými smermi šíria zemetrasné vlny, ktoré postupne slabnú. Zemetrasenia môžu byť: 1.rútivé (3%), vyvolané prepadnutím stropov podzemných dutín, 2.sopečné (7%), vznikajúce pri výbuchoch sopiek a 3.tektonické (90%), ku ktorým patria všetky katastrofické otrasy. Veľkosť zemetrasenia sa meria Richterovou stupnicou, v ktorej každá jednotka zodpovedá 30-násobku zemetrasnej energie predchádzajúcej jednotky. Otrasy 2.stupňa človek prakticky nepocíti, kým 7.stupeň je spodnou hranicou zemetrasení s ničivými následkami. Počas roka sa odohrá na Zemi asi milión zemetrasení, ale väčšina je taká slabá, že prebehne nepozorovane. Naozaj silné a pustošivé zemetrasenia sa uskutočnia raz za dva týždne, väčšina našťastie na dne oceánov, takže nezapríčinia nijaké škody. Najničivejšie zemetrasenie bolo v roku 1201, keď na Blízkom východe a na východnom Stredomorí zahynulo 1 100 000 obetí.