referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Typy krajín na svete
Dátum pridania: 10.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nahodov
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 647
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 
Dažďové pralesy:

Dažďové pralesy hoci nepatria ešte medzi stránky červenej knihy, takýchto pralesov čoraz väčšmi ubúda. Husté a vlhké lesy sa vyskytujú najmä v okolí rovníka, kde nikdy nie je zima a tak rastlinám nič nebráni v bujnom raste. Dažďové pralesy pomáhajú regulovať podnebie a zrážky na Zemi.

Savany:

Po savane sa potulujú stáda žiráf, slonov, antilop i zebier a hľadajú pastviny a vodu. Zblízka ich pozorujú gepardy, levy a leopardy, ktoré čakajú na slabšie jedince a zabíjajú ich. Zvyšky mrcín odstraňujú šakaly a supy. SAVANU pokrývajú zlatisté trávy dorastajúce až do výšky 4 m. Ďažde prichádzajú iba raz za rok, takže trávy sa snažia zužitkovať všetku dostupnú vodu svojimi koreňmi, ktoré rozprestrú do veľkej hĺbky.

Polárne krajiny:

Neustála tma a teploty v zime hlboko pod nulou vytvárajú z polárných oblastí najmenej hostinnejšie miesta na Zemi. Avšak priaznivejšie podmienky, ktoré prichádzajú s letom, prinútili podivuhodné množstvo rastlín a živočíchov nájsť si rôzne spôsoby ako prežíť. okolie okolo severného pólu sa nazýva Arktída a oblast okolo južného pólu Antarktída.

V lete vystúpi teplota "až" na – 21°C a v zime môže klesnúť až na –68°C alebo –88°C. Niekde je ľad hrubý až 2 km.

Suptrópy:

Po celý rok sa opakuje cyklus teplých a vlhkých liet a miernych zím. Priemerná teplota je okolo 20 stupňov Celzia a priemerné rozpatie teplot je 22stupnov Celzia. V zime teplota klesá na hodnotu okolo 0 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú asi 4 cm. Najväčšie zrážky sú na konci leta a zimy.

Oceány:

Našu Zem pokrývajú viac ako dve tretiny vody oceánov zvanými Atlantický,Tichý, Indický a Severný ľadový oceán. Oceány sú štyri. Všetky oceány sú navzájom pospájané, preto ich niekedy voláme Svetový oceán. Najväčší je Tichý oceán ktorý má 181 340 000 kilometrov štvorcových. Druhým najväčším oceánom je Atlantický oceán ktorý má 94 310 000 kilometrov štvorcových. Tretí je Indický oceán má 74 120 000 kilometrov štvorcových. A nakoniec štvrtý najväčším oceánom a zároveň najmenším oceánom je Severný ľadový oceán ktorý má 12 260 000 kilometrov štvorcových.

Vysoké pohoria:

Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutočnosti sú už 4,6 miliardy rokov v ustavičnom pohybe. Počas svojej existencie prechádza hornina mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané čiastočky odnášajú do morí a oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké pohoria.

Púšte:

Púšte pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Na niektorých miestach vystúpi počas dňa teplota nad 48 °C a sú také suché, že tam živé organizmy môžu len ťažko prežiť. Ale aj v najsuchšej púšti sa hlboko v podzemí nachádza voda. Oáza je miesto, kde je povrch zeme blízko hladiny spodnej vody, ktorá sa tak môže dostať na povrch. Pretože sa v oázach nachádza voda, sú oázy dôležitým miestom pre púštne živočíchy. V najteplejšej časti roka vydržia ťavy týždeň bez vody, pretože sa môžu naraz napiť až 50 litrov, aj keď je to slaná voda. Niektoré púštne živočíchy, ako tarbíkomyš nepijú vôbec. Všetku vodu, ktorú potrebujú, získavajú z potravy.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.