Devín

Hrad nad sútokom Moravy a Dunaja, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Pre výhodnú strategickú polohu bola hradná vyvýšenina osídlená od neolitu, najmä v dobe keltskej. Za rímskeho cisára Trajána a Valeriána bola na Devine rímska posádka, po ktorej sa zachovalo veľa pamiatok. V dobe Veľkomoravskej ríše bol hrad jedným z najvýznamnejších fortifikačných zariadení na hranici štátu. R. 864 sa tu bránil Rastislav proti vojskám Ľudovíta Nemca. Fuldskí anály hradisko spomínajú pod názvom Dowina, glosátor z 10.stor.pripísal ,,id est puella“(to jest deva, dievča),čím vysvetli i pôvod jeho názvu. Názory, podľa ktorých Devín bol ústredným hradom veľkomoravských panovníkov sa zatiaľ nepotvrdili. Mal dôležitú úlohu v bojoch Moravanov s franskými panovníkmi, strážil križovatku ciest a brod cez rieku Moravu. Po vzniku uhorského štátu stratil majetky na území dnešného Rakúska a stal sa pohraničnou pevnosťou. Na skalnatom brale bol pred 13. stor. vybudovaný kamenný hrad. V r. 1233 ho vypálil Fridrich ll. Babenberský, 1271 dobyl Premysl Otakar ll. A 1273 spustošil. Pre svoju strategickú polohu bol takmer cele 14.stor. kráľovským majetkom. Ferdinand l. daroval hrad a panstvo palatínovi Štefanovi Báthorymu, ktorý ho opevnil a vytvoril podmienky pre rozvoj poddanského mestečka. R. 1529 hrad obliehali Turci a mestečko vypálili. R. 1635 Devin získal do trvalého vlastníctva Pavol Pálfy spolu s Pajštúnom, Plaveckým hradom a Marcheggom. V rukách Pálfyovcov zostal Devín až do 1718, keď hrad prešiel do rúk mesta. Po vytlačení Turkov z Uhorska stratil svoj strategický význam a pustol. R. 1809 ho dobyli napoleonské vojská a pri odchode vybudovaná 6-hranná kamenná obytná veža s malým nádvorím z východnej strany uzavretá kamennou priekopou s padacím mostom. V 15.stor. Gorjanskovci hrad prestavali a rozšírili aj jeho obytné priestory. Vznikol tzv. strený hrad zaberajúci hrad skoro celé slovanské hradné návršie ako aj rozsiahle opevnenie so systémom výstupných brán a obranných bášt. Noví majitelia opevnili aj starý rom.-got.hrad. V rozširovaní a opevňovaní pokračovali grofi z jura a Pezinka, a to najmä na východnej časti hradného návršia, kde okrem devínskej a bratislavskej braný s polkruhovými baštami a predbráním vznikli aj veľké hospodárske priestory v tzv. druhom predhradí. Poslednú veľkú prestavbe starého horného a stredného hradu. Vznikli aj nové opevnenia od rieky Moravy. Hainburg(Hainburg an der Donau).

Bývalá hraničná pevnosť, ktorá v r.