Taktiež tvrdenie, že ide o žartovný podpis pokrývača, ktorý sa údajne volal Siebenhaas – Sedmozajac.


Spitz

Vinohradnícke mestečko sa v dokumentoch spomína už r. 865. Až do roku 1504 patrilo bavorskému kláštoru Niederltaich. Chránili ho hneď dva hrady, ktoré sú čiastočne zachované. Malebnému námestíčku so starými domami a fontánami dominuje neskoro gotický farský kostol sv. Maurícia. Slávne Tisícdverová vinica nad Spitzom (podľa úrody hrozna, ktorú dáva v dobrom roku, 1 vedro = 56 litrov) údajne rodí víno, ktoré aj menej kvalitné moky zmení na pravé tokajské.. môžete preveriť v niektorej miestnej vinárničke. Nachádza sa tu aj múzeum Dunajskej plavby.


Willendorf

Nachádza sa tu 20 tisíc rokov stará Willendorfská Venuša. Túto pravekú plastiku z mamutoviny tu našli pri výstavbe železničnej trate v roku 1908. Dnes je vystavená v Naturhistorisches Museum. Na mieste jej nálezu sa nachádza pomník Venuše v skutočnej nadživotnej veľkosti.


Aggsbasch markt

Typická dedinka rozložená pozdĺž potoka vlievajúceho sa do Dunaja. Nachádza sa tu neskororománska bazilika z konca 13. storočia, vrch Jauerling, ktorý je najvyšším bodom Wachau. Taktiež ruiny hradu Aggstein, ktorý postavili Kueringovci – silný kniežací rod vládnuci nad Wachau a priľahlými oblasťami. Hrad slúžil na vyberanie mýta, ktoré museli platiť lode zastavované mohutnou reťazou natiahnutou cez tok rieky. S týmito ilegálnymi praktikami skoncovali až okolití šľachtici , ktorí prezlečení za kupcov prilákali loď hradného pána, zajali ho a odviezli do Viedne pred cisárksy súd. V 15. storočí bol vlastníkom hradu iný vydarený lúpežnícky rytier – Scheck von Walde, ktorý rád unášal vznešených cestujúcich a väznil ich na svojom hrade, zakiaľ mu príbuzní nezaplatili výkupné. Na hrade dodnes ukazujú malú „rajskú záhradu“ na výčnelku skalného brala, kde údajne zajatci mohli voliť medzi pomalou smrťou hladom a skokom z hradnej skaly.


Emmersdorf

Dedinka leží na západnej strane Dunaja. Nachádza sa tu ruina hradného kostola v Gossam, neskorogotický kostol, hrad Luberegg a Magdalénska kaplnka.


Melk

Prístavné mestečko s mohutným benediktínskym kláštorom. Miesto bolo osídlené už v rímskej dobe, kedy tu bol opevnený tábor Namare. V roku 900 sa spomínaná pevnosť Maďarov, ktorá sa stala v roku 955 majetkom Leopolda I. O meste je zmienka aj v Piesni o Nibelungoch. V roku 9176-1106 bol Melk správnym strediskom Východnej marky. Za vlády Leopolda II. sem prišli Benedikta a vybudovali kláštor. V roku 1113 sem boli prinesené aj ostatky sv. Kolomana. Nástupci Leopolda III. začali Melk zanedbávať na úkor nimi preferovaných kláštorov v Klosterneuburgu a Heilegenkreuzu.