1945 - Viedeň obsadila sovietska Červená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na štyri okupačné zóny (ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva jednotná správa mesta.
r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a parlament
vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Viedeň opúšťajú okupačné jednotky.
r. 1956 - Viedeň sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu
r. 1967 - Viedeň sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj
r. 1969 - výstavba metra
r. 1985 - pri príležitosti výročia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie
ministrov zahraničných vecí signatárskych krajín
r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná cisárovná Rakúska a kráľovná Maďarska. Za obrovskej účasti obyvateľov bola pochovaná v kapucínskej hrobke. Stručné dejiny architektúry a výtvarného umenia

Ringstrasse

- vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za čias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekoľko častí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.


Burgtheater

- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.


Hofburg

- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol storočia sídlom nemeckých cisárov a v súčasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.






Stephansplatz (námestia sv. Štefana)

- pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín. Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stĺp, v ktorom horel večný oheň na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kameňmi vyznačený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r.