Kláštor postavili na starom keltskom mieste, kde neskôr stál aj rímsky chrám, ktorý v roku 1008 vystriedala kresťanská svätyňa. Pri zrode svätyne bol Leoplod III. Babenberský, ktorý tu vybudoval aj vladárske sídlo, odkiaľ Babenbergovci spravovali zverené územie až do čias, keď sa presťahovali do Viedne. Novozaložený kláštor rýchlo získaval na sláve a udržal si priazeň panovníkov i v časoch, keď Babenbergovcov vystriedali Habsburgovci. A práve tým mu dali dnešnú podobu. Napriek tu rozľahlosti a výstavnostiu je to iba torzo zamýšľaného objektu. Cisár Karol VI. totiž uzatvoril zmluvu so známym staviteľom J. M. Fisherom, z Erlachu na výstavbu kláštora, ktorý mal reprezentovať moc habsburgovcov. Autor projektu sa inšpiroval španielským kláštorom Escorial a predložil panovníkovi plány, ktoré sa však v plnom rozsahu nerealizovali. Vlastné práce zverili inému známemu staviteľovi D. F. D´Alliovi, ktorému sa podarilo postaviť len dve krídla. Ani Frnatišek Štefan Lotrinský, ktorý dielo prevzal po svojom predchodcovi, nebol shopný ho dokončiť, vyrástlo však tzv. sídelné krídlo, ktorý je dnes jednou z najreprezentitávnejších barokových stavieb Rakúska. O jeho určení jasne hovorí cisárska koruna a dolnorakúsky klobú ka vežiach kláštorných budov. Na kláštorných objektoch sa pracovalo i v 19. stor., keď práce v roku 1836 – 1842 viedol staviteľ J. Kornhäusel. Dnes stojí asi štvrtina z celého pôvodného plánovaného komplexu. Návštevníka upúta predovšetkým kláštorný kostol z roku 1114 – 1136 na tzv. Kláštornom námestí. Je to trojloďová bazilika do ktorej sa vychádza portálom. Po jeho stranách stoja gotické sochy sv. Leopolda a Agnesy. Z roku 1460 ostatné vonkajšie úpravy pochádzajú až z 19. storočia (novogotické), nno predchádzala im úprava baroková. Novogotickú podobu majú obe veže. V interiéry zajmú najmä štuky. V hlavne lodi ich vytvoril D. Piazzola, freska je dielom J. G. Greinara. Štuková výzdoba presbytára je od S. Bussyho, fresku maľoval J. M. Rottmazer a G. Fanti. Freska priečnej lode je zasa dielom S. de Rosu, mimoriadne bohatá je sochárska výzdoba, ktorá v presbytáriu je dielom J. F. Caspara, v ostatných častiach bratov Spätzovcov. Tento rámec interiéru, ktorý je výsledkom prestavieb uskutočňovaných v roku 1686 – 1701 a neskôr v roku 1723 až - 1730, dopĺňajú významné barokové práce porpedných umelcov. Na hlavno oltári, ktorý je dielom M Steinla, je veľmi cenný obraz od J. G. Schmidta. Hodnotné sú i umelecky zdobené chórové sedadlá s 24 znakmi Habsburgovcov a orátorium. Veľký organ kostola patrí k najlepším prácam tohto druhu v Rakúsku. Zaujímavé sú i bočné oltáre a kaplnky.