Rakúsko a mestá

Informačná karta

Rakúsko

Rozloha: 83 855 km2
Počet obyvateľov: 7 883 600
Úradná reč: nemčina
Štátne zariadenie: spolková republika
Najvyšší predstaviteľ: prezident Wolfgang Schüssel (od r. 2000)
Správne rozdelenie:
Burgenland, Dolné Rakúsko (Niederösterreich), Horné Rakúsko (Oberösterreich), Korutany (Kärnten)
Salzbursko (Salzburg), Štýrsko (Steiermark), Tyrolsko (Tirol), Viedeň (Wien), Vorarlberg
Hlavné mesto: Viedeň
Menová jednotka: šiling (1 ATS = 100 grošov),1 ATS = cca 3,20 Sk
Štátna vlajka: - je tvorená troma vodorovnými pruhmi - červeným, bielym, červeným
Štátny znak: Jednohlavá čierna orlica, na hlave má korunu, v zlatých nohách, kde sú zbytky okovou drží kladivo a kosák, na prsiach má štít rozdelený na 3 polia(červené, biele, červené)

Keď sa povie ,,Rakúsko", mnohí si predstavia zasnežené vrcholy Alp, zelené rozkvitnuté lúky, krásne zámky a výbornú čokoládu. Rakúsko nie je ani najmenším, ani najväčším štátom Európy. Radíme ho skôr ku štátom s menšou rozlohou. Rakúsko zaberá 84 000 km2. Susedí so Spolkovou republikou Nemecko, Lichtenštajnskom, Švajčiarskom, Talianskom, Juhosláviou, Maďarskom, Slovenskom a Českou Republikou. O Rakúsku sa podobne ako o Slovenskej republike hovorí, že leží v strede Európy. Toto postavenie zaručuje krajine dobré spojenie s ostatnými štátmi. Rakúsko, krajina s dlhou históriou, je veľmi vyspelá stredozápadná európska zem. V tejto malebnej krajine žije asi 8,1 miliónov obyvateľov. Prevažnú časť obyvateľov tvoria Rakúšania. Samozrejme aj tu žijú niektoré národnostné menšiny. Sú to napr. Česi, Taliani, Maďari a Slovinci. Väčšina obyvateľov je rímsko-katolíckej viery (78%) a zvyšok veriacich sú protestanti. Rakúsko je prevážne hornatá krajina. Asi dve tretiny územia pokrývajú Alpy. Tie sú rozdelené do troch hlavných pásiem - Severné vápencové Alpy, Južné vápencové Alpy a Centrálne kryštalické Alpy. Medzi stenami hôr je mnoho údolí a ľadovcové jazerá. Hlavnou časťou Centrálnych kryštalických Alp sú Vysoké Taury. Tu sa nachádza najvyššia hora Rakúska - Großglockner (3797 m). Najviac ľadovcových jazier je v Celoveckom údolí - Ossiacher See, Wörther See, Faaker See atď. Dôležitými turistickými cieľmi sú Salzkammergut a Dachsteinský masív. Najdôležitejšou riekou Rakúska je Dunaj, ktorý odvádza vodu takmer z celého územia. Jeho dĺžka je asi 360 km. Dunaj sa využíva tiež pre lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú - Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns a Dyje.

Nemenej významnú úlohu má tieť rieka Ill, ktorá je prítokom rína.
Rakúsku republiku tvorí deväť spolkových krajín: - Burgenland (Eisenstadt), Kärnten (Klagenfurt), Niederösterreich (St. Pölten), Oberösterreich (Linz), Salzburg (Salzburg), Steiermark (Graz), Tirol (Innsbruck), Vorarlberg (Bregenz), Wien. Na čele štátu spojí spolkový prezident, ktorý vykonáva svoj úrad šesť rokov. V Rakúsku platí ústava z roku 1920. V roku 1955 bola vydaná zmluva o trvalej neutralite Rakúska. Rakúsko je ekonomicky vyspelá krajina. V poľnohospodárstve pracuje len veľmi málo obyvateľov (asi jedna desatina), aj napriek tomu však stačí pokryť požiadavky domáceho trhu. S Rakúskom sú spojené tiež dôležité mená - napr. Signund Freud, Wolgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn a Franz Schubert.


Devín

Hrad nad sútokom Moravy a Dunaja, ktorý patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Pre výhodnú strategickú polohu bola hradná vyvýšenina osídlená od neolitu, najmä v dobe keltskej. Za rímskeho cisára Trajána a Valeriána bola na Devine rímska posádka, po ktorej sa zachovalo veľa pamiatok. V dobe Veľkomoravskej ríše bol hrad jedným z najvýznamnejších fortifikačných zariadení na hranici štátu. R. 864 sa tu bránil Rastislav proti vojskám Ľudovíta Nemca. Fuldskí anály hradisko spomínajú pod názvom Dowina, glosátor z 10.stor.pripísal ,,id est puella“(to jest deva, dievča),čím vysvetli i pôvod jeho názvu. Názory, podľa ktorých Devín bol ústredným hradom veľkomoravských panovníkov sa zatiaľ nepotvrdili. Mal dôležitú úlohu v bojoch Moravanov s franskými panovníkmi, strážil križovatku ciest a brod cez rieku Moravu. Po vzniku uhorského štátu stratil majetky na území dnešného Rakúska a stal sa pohraničnou pevnosťou. Na skalnatom brale bol pred 13. stor. vybudovaný kamenný hrad. V r. 1233 ho vypálil Fridrich ll. Babenberský, 1271 dobyl Premysl Otakar ll. A 1273 spustošil. Pre svoju strategickú polohu bol takmer cele 14.stor. kráľovským majetkom. Ferdinand l. daroval hrad a panstvo palatínovi Štefanovi Báthorymu, ktorý ho opevnil a vytvoril podmienky pre rozvoj poddanského mestečka. R. 1529 hrad obliehali Turci a mestečko vypálili. R. 1635 Devin získal do trvalého vlastníctva Pavol Pálfy spolu s Pajštúnom, Plaveckým hradom a Marcheggom. V rukách Pálfyovcov zostal Devín až do 1718, keď hrad prešiel do rúk mesta. Po vytlačení Turkov z Uhorska stratil svoj strategický význam a pustol. R. 1809 ho dobyli napoleonské vojská a pri odchode vybudovaná 6-hranná kamenná obytná veža s malým nádvorím z východnej strany uzavretá kamennou priekopou s padacím mostom. V 15.stor. Gorjanskovci hrad prestavali a rozšírili aj jeho obytné priestory. Vznikol tzv.

strený hrad zaberajúci hrad skoro celé slovanské hradné návršie ako aj rozsiahle opevnenie so systémom výstupných brán a obranných bášt. Noví majitelia opevnili aj starý rom.-got.hrad. V rozširovaní a opevňovaní pokračovali grofi z jura a Pezinka, a to najmä na východnej časti hradného návršia, kde okrem devínskej a bratislavskej braný s polkruhovými baštami a predbráním vznikli aj veľké hospodárske priestory v tzv. druhom predhradí. Poslednú veľkú prestavbe starého horného a stredného hradu. Vznikli aj nové opevnenia od rieky Moravy. Hainburg(Hainburg an der Donau).

Bývalá hraničná pevnosť, ktorá v r. 1244 získala mestské práva. V r. 1252 tu mal svadbu kráľ
Premysl Otakar 2. s Markétou Babenberskou. Mesto bolo opevnené, pretože bolo nárazníkovým bodom proti vpádom Maďarov .V 19.stor. sa tu začal rozvíjať priemysel. Na kopci sa nachádza zrúcanina hradu , z ktorej sa dochovala časť paláca, obytnej veže a kaplnka z 12.stor.Od hradu k Dunaju sa tiahne opevnenie , ktoré z veľkej časti pochádza z 13.stor. Viedenská brána je z r. 1240 ( najkrajšia mestská brána z tejto doby v Rakúsku), ďalej je tu Maďarská a Rybárska brána (pri Dunaji) z r. 1300. Na uliciach Ungarn Strasse a Wiener
Strasse je hrad starých meštianskych domov , z ktorých naj väčšiu pozornosť si zaslúži dom Haus der Theodora z r.1230. Pekné je námestie Markplatz s mariánskym stĺpom, ktorý je považovaný za najkrajší rokový stĺp v Dolnom Rakúsku. Barokový farský kostol z doby okolo r.1700 a kostnica – románska stavba z 13.stor. Bad Deustsch Altenburg

Kúpele s jódovými a sírnatými prameňmi , teplými až 25°C.Tunajšie liečivé vody poznali už Rimania. Miesto zohralo dôležitú úlohu pri ťažení Marka Aurélia proti germánskym Markomanom. Kostol P. Márie – pôvodne trojlodná bazilika bola v 14. stor. upravená prestavbou chóru. Vedľa stojaca kostnica je románska z prvej pol. 13 .stor. Upúta hlavne románskou výzdobu a portálom. V meste je rad biedermeierovských meštianskych domov. V zámku Ludwigstorff sa nachádza Africké múzeum a v múzeu Carnutinum sú rímske vykopávky.



Petronell – Carnuntum

Jedno z najvýznamnejších rímskych stredísk asi 55km na východ od Viedne. História dnešnej obce siaha do rímskych čias ,keď tu stálo centrum rímskej provincie Pannomia - Carnuntum.Z pôvodne neveľkého vojenského tábora v 4.stor. vyrástlo na mesto s 50 000 obyvateľmi a množstvom honosných stavieb s celým komfortom (rozvod teplej a studenej vody do budov, bohatá umelecká výzdoba).

Zaujímavosťou je ,že už vtedajší obyvatelia dbali o životné prostredie, lebo Carnuntum oddeľoval od okolia 150 m široký pás udržiavanej zelene. Z rímskych cisárov sa o rozvoj zaslúžil Marcus Aurelius a jeho syn Commodus, nazývaný dnes Pohanská braná (Heidentor).Pri vykopávkach sa odkryli i základy mnohých domov, z ktorých niektoré mali mozaikové dlážky (väčšina nálezov je dnes v múzeu Carnuntum v Bad Deustsch - Atenburgu).Z ďalších pamiatok si pozornosť zasluhuje kostol sv. Petronely s románskym chorom. Zaujímavá je aj kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá vznikla spojením dvoch kaplniek z 12.stor. Miestny zámok z r. 1637 postavili podľa planonov D. Carloneho. V interiéri sú priestory s freskovou výzdobou od Tencallu. Eckartsau

Zámok, ktorý patril manželovi Márie Terézie, cisárovi Františkovi Lotrinskému. Bol východiskom pre poľovačky panovníckeho rodu v tunajších revíroch. Aj najznámejší panovník Ferdinand d´Este naplno prepadol svojej vášni okrem iného aj v lesoch okolo zámku.


Orth an der Donau

V obci sa nachádza najstarší neskorogotický zámok na Moravskom poli. Zámok Orth vybudovaný v r.1140 pôvodne ako vodný hrad so štyrmi rohovými vežami (zachovali sa dodnes),bol v priebehu storočí niekoľko kráť prestavovaný. Bol obľúbeným poľovníckym zámkom viedenskej šľachty. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza rybárske a včelárske múzeum a expozícia Donaumuseum, približujúca flóru, fauna a spôsob života na úseku dunajského povodia v minulosti. Viedeň

Viedeň je hlavným mestom a súčasne jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je sídlom prezidenta, spolkovej vlády a najvyšších orgánov republiky a vlády spolkovej krajiny Viedne. Napriek svojej okrajovej polohe je kultúrnym, vedeckým, politickým a duchovným centrom krajiny. Mesto sa rozkladá z väčšej časti na pravom brehu Dunaja a na západe hraničí s Viedenským lesom.
S rozlohou 415 km2 a obvodom 133 km patrí Viedeň k stredne veľkým metropolám. Má približne 1 616 000 obyvateľov. Mesto je rozdelené na 23 okresov a je usporiadané okolo historického jadra vo dvoch kruhoch. Moderné mesto vyrastá od 2 pol. 50 rokoch 19. storočia po odstránení hradieb, ktoré chránili vnútorné mesto a na ich mieste bola vybudovaná 4 km dlhá trieda Ringstrasse. Tu je väčšina dôležitých a zaujímavých budov; nádherná budova opery, cisársky palác Hofburg, neogotická mestská radnica, v gréckom štýle vystavaná budova parlamentu, Burgtheater a Musikverein, sídlo viedenského filharmonického orchestru. V centre mesta je katedrála sv. Štefana (Stephansdom), najznámejší gotický kostol zo 14. a 15.

storočia, ďalej múzem histórie kultúry, múzeum prírodných vied a univerzita. Nápadne starú zástavbu Viedne si všimne aj laik a štatistici to potvrdia: spomedzi miliónových miest sveta má Viedeň najvyššie percento bytov starších ako 70 rokov. Vo Viedni sídli mnoho medzinárodných organizácii: UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj), IAEO (Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu), ICEM (Komisia pre európske vysťahovalectvo), OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu).
Viedeň patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta a je miestom stretnutí zahraničných umelcov, najmä hudobníkov a vedcov. V žiadnom inom meste nežilo toľko skladateľov a nie je toľko komorných orchestrov, súborov a chórov ako vo Viedni. Vo vyše 100 štátnych a súkromných múzeách a približne 120 galériách je vystavené množstvo vzácnych exponátov. Vo Viedni sa nachádza jedna z najvýznamnejších obrazových zbierok Európy - Brueghelova zbierka.
Slávny súbor Wiener Sängerknaben (Viedenský chlapčenský spevácky zbor) založil v r. 1498 Maximilián I. Najväčšiu slávu dosahoval súbor v čase viedenskej klasiky, keď Mozart, Haydn a Beethoven komponovali nenapodobiteľné omše. Členom súboru bol v rokoch 1740-1749 Joseph Haydn a v rokoch 1808-1813 Franz Schubert. V súčasnosti má súbor štyri chóry. Viedeň ako jedna z mála sa môže pochváliť nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, veľkým množstvom palácov z 17. a 18. storočia, rohľahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storočia, ako napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum.

Viedeň sa môže pochváliť približne 360 kilometrami značkovaných cyklistických chodníkov



Stručné dejiny Viedne:

5000 rokov pred n. l. - prvé stopy ľudského osídlenia
2000 rokov pred n. l - Indogermáni sa usadzujú na severozápadných lesnatých pahorkoch
r. 800 pred n. l. - Kelti sa usadili na mieste dnešného námestia Hoher Markt
okolo r. 100 - Rimania zakladajú pohraničné vojenské opevnenie Vindobona na
obranu proti Germánom, ktorí sídlili na severnej strane Dunaja. Okolo vojenskej osady vzniklo civilné mesto. Spočiatku patril tábor provincii Noricum, po r. 103 provincii Panónia superior.
okolo r. 170 - osídlenie bolo v markomanských vojnách zničené a Markom Aureliom znovu vybudované (je tu pravdepodobne aj cisárov hrob.)
r. 213 - povýšenie na Municipum
okolo r. 400 - zničenie sídla Gótmi
r. 881 - prvýkrát sa objavuje pomenovanie Wenia.

- Karolínske hradisko a obchodnícke stredisko (Wik) sa vyvinuli na mestské sídlo
r. 955 - víťazstvo cisára Ota I. nad Maďarmi a znovuzriadenie Východnej marky (Ostmark) ako hraničného územia ríše s východom
r. 976-1246 - Grófmi Ostmarky sa stávajú Babenbergovci (neskôr vojvodovia)
okolo r. 1130 - Viedeň pripadla Babenbergovcom
r. 1137 - Viedeň sa prvýkrát uvádza ako mesto
r. 1141-1177 - vzniká prvý vladársky dvorec na mieste dnešného námestia Am Hof
začiatok 13. storočia - mesto bolo obohnané hradbami
okolo r. 1220 - rozšírenie mesta. Vojvodov dvorec sa sťahuje do nového zámku na mieste dnešného Stallburgu
r. 1221 - vojvoda udeľuje Viedni mestské práva
r. 1237 - prvé udelenie ríšskych práv (nové mestské právo); po vymretí
Babenbergovcov Viedeň toto postavenie stráca (r. 1246)
r. 1251-1276 - rakúske zeme postupne získava český kráľ Premysl Otakar II
r. 1276 - Rudolf I. Habsburský vyháňa Premysl Otakar II., ktorý mu
odmietol odovzdať trón
r. 1278 - Premysl Otakar II. porazený a zabitý v bitke na Moravskom poli pri
Dürnkrute
r. 1278-1282 - vláda kráľa Rudolfa I.
r. 1282 - Rudolf I. poveril svojich dvoch synov panovaním v Rakúsku
r. 1365 - založenie viedenskej univerzity
r. 1396 - nový volebný poriadok umožňuje remeselníkom a obchodníkom
stať sa členmi mestskej rady
r. 1412 - Viedni sú navrátené mestské práva
r. 1438 - Viedeň sa stala sídlom Svätej rímskej ríše nemeckého národa
r. 1469 - Viedeň sa stala sídlom biskupstva
r. 1485-1490 - panovanie maďarského kráľa Mateja Korvína
r. 1493-1519 - Cisár Maximilián I. vyháňa Maďarov z Viedne
r. 1521 - Viedeň sa pripája k reformácii (v pol. 16. stor. rekatolizácia)
r. 1526 - rakúsky arcivévoda Ferdinand I. zvolený kráľom českým a uhorským
r. 1529 - obliehanie Viedne Turkami
r. 1532-1672 - Turecké obliehanie vedie k výstavbe mohutného opevnenia mesta
r.

1551 - do Viedne prichádzajú jezuiti
okolo r. 1660-1638 - Kláštorná ofenzíva - vzniká mnoho nových kláštorov a kostolov
r. 1618-1648 - tridsaťročná vojna priviedla Čechov a Švédov až k bránam Viedne
r. 1679 - Viedeň postihol mor
r. 1683 - Veľkovezír Kara Mustafa s 200 000 vojakmi oblieha mesto. Proti
presile Turkov sa bráni sotva 20 000 mužov pod vedením grófa
Starhemberga. Viedeň oslobodilo vojsko poľského kráľa Johanna III. Sobieskeho
- porážka Turkov u Viedne
r. 1722 - Viedeň je sídlom arcibiskupstva
r. 1744-1749 - výstavba zámku Schönbrunn
r. 1754 - prvé sčítanie ľudu - Viedeň má 175 000 obyvateľov
r. 1800 - Viedeň má 230 000 obyvateľov
r. 1804 - cisár František II. preberá titul cisára Rakúska
r. 1805 - Viedeň obsadzujú Francúzi
r. 1806 - Napoleon prinútil Františka II. vzdať sa rímsko-nemeckej koruny
r. 1809 - Napoleon sa usídlil v zámku Schönbrunn. Okupácia viedla k štátnemu bankrotu
r. 1814-1815 - Viedenskému kongresu sprevádzanému oslavami predsedá knieža Metternich; prerokúva sa nové usporiadanie Európy po Napoleonove smrti
r. 1830 - Dunajská záplava
r. 1831-1832 - epidémia cholery
r. 1837 - zavedenie železnice
r. 1848 - marcová revolúcia proti režimu kniežaťa Metternicha. I keď knieža Windischgrätz revolúciu porazil, knieža Metternich bol zosadený a cisár Ferdinand I. abdikoval
r. 1848-1916 - František Jozef I. rakúskym cisárom
r. 1857 - pás hradieb zbúrali a budovali zónu ulíc tvoriacich vnútornú triedu (Ring)
r. 1872-1873 - výstavba novej radnice
r. 1918 - rozpad monarchie a odstúpenie posledného rakúskeho cisára
Karola I.
- Viedeň sa stáva hlavným mestom spolkového štátu
r. 1919-1934 - stavajú sa ,,spoločné dvory" (napr. Karl-Marx-Hof) pre robotnícke rodiny
r. 1938 - Viedeň sa stáva ríšskym územím
- obsadenie Hitlerovým vojskom
r.

1945 - Viedeň obsadila sovietska Červená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na štyri okupačné zóny (ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva jednotná správa mesta.
r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a parlament
vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Viedeň opúšťajú okupačné jednotky.
r. 1956 - Viedeň sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu
r. 1967 - Viedeň sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj
r. 1969 - výstavba metra
r. 1985 - pri príležitosti výročia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie
ministrov zahraničných vecí signatárskych krajín
r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná cisárovná Rakúska a kráľovná Maďarska. Za obrovskej účasti obyvateľov bola pochovaná v kapucínskej hrobke. Stručné dejiny architektúry a výtvarného umenia

Ringstrasse

- vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za čias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekoľko častí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.


Burgtheater

- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka. Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.


Hofburg

- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol storočia sídlom nemeckých cisárov a v súčasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.






Stephansplatz (námestia sv. Štefana)

- pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín. Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stĺp, v ktorom horel večný oheň na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kameňmi vyznačený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r.

1781 vyhorela a bola zrušená.


Stephansdom (dóm Sv. Štefana)

- so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnosťou i symbolom miesta Viedne a zároveň je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazateľňa z pol. 16. storočia, vyrezávaný oltár z 15. storočia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storočia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storočí).


Staatsoper (Štátna opera)

- Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne členená mohutná budova Opery s historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch 1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela. Rekonštrukčné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5. novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia.

Schönbrunn

- cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámoček z roku 1550. V roku 1683 bol zničený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752).


Graben (Priekopa)

- je sčasti ulica a sčasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storočí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stĺp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojičný stĺp). Dvadsaťjeden metrov vysoký barokový stĺp vznikol vďaka sľubu cisára Leopolda I. , ktorý sa zaprisahal, že keď morová nákaza pominie, nechá postaviť stĺp týčiaci sa k nebu.


Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)

- je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská maľba na skle - na strednom okne chóru (13. storočie) a na oltári Márie z Loretty Čierna Madona.



Kärtner Strasse (Korutánska ulica)

- najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej atmosféru vytvárajú kaviarničky, verklikári, pouličný hudobníci a speváci. Väčšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storočia.


Klosterneuburg

Mesto na úpätí Viedenského lesa nad tokom Dunaja. Má okolo 25 000 obyvteľov. Turistický najpríťažlivejší je veľký kláštorný komplex.

Kláštor postavili na starom keltskom mieste, kde neskôr stál aj rímsky chrám, ktorý v roku 1008 vystriedala kresťanská svätyňa. Pri zrode svätyne bol Leoplod III. Babenberský, ktorý tu vybudoval aj vladárske sídlo, odkiaľ Babenbergovci spravovali zverené územie až do čias, keď sa presťahovali do Viedne. Novozaložený kláštor rýchlo získaval na sláve a udržal si priazeň panovníkov i v časoch, keď Babenbergovcov vystriedali Habsburgovci. A práve tým mu dali dnešnú podobu. Napriek tu rozľahlosti a výstavnostiu je to iba torzo zamýšľaného objektu. Cisár Karol VI. totiž uzatvoril zmluvu so známym staviteľom J. M. Fisherom, z Erlachu na výstavbu kláštora, ktorý mal reprezentovať moc habsburgovcov. Autor projektu sa inšpiroval španielským kláštorom Escorial a predložil panovníkovi plány, ktoré sa však v plnom rozsahu nerealizovali. Vlastné práce zverili inému známemu staviteľovi D. F. D´Alliovi, ktorému sa podarilo postaviť len dve krídla. Ani Frnatišek Štefan Lotrinský, ktorý dielo prevzal po svojom predchodcovi, nebol shopný ho dokončiť, vyrástlo však tzv. sídelné krídlo, ktorý je dnes jednou z najreprezentitávnejších barokových stavieb Rakúska. O jeho určení jasne hovorí cisárska koruna a dolnorakúsky klobú ka vežiach kláštorných budov. Na kláštorných objektoch sa pracovalo i v 19. stor., keď práce v roku 1836 – 1842 viedol staviteľ J. Kornhäusel. Dnes stojí asi štvrtina z celého pôvodného plánovaného komplexu. Návštevníka upúta predovšetkým kláštorný kostol z roku 1114 – 1136 na tzv. Kláštornom námestí. Je to trojloďová bazilika do ktorej sa vychádza portálom. Po jeho stranách stoja gotické sochy sv. Leopolda a Agnesy. Z roku 1460 ostatné vonkajšie úpravy pochádzajú až z 19. storočia (novogotické), nno predchádzala im úprava baroková. Novogotickú podobu majú obe veže. V interiéry zajmú najmä štuky. V hlavne lodi ich vytvoril D. Piazzola, freska je dielom J. G. Greinara. Štuková výzdoba presbytára je od S. Bussyho, fresku maľoval J. M. Rottmazer a G. Fanti. Freska priečnej lode je zasa dielom S. de Rosu, mimoriadne bohatá je sochárska výzdoba, ktorá v presbytáriu je dielom J. F. Caspara, v ostatných častiach bratov Spätzovcov. Tento rámec interiéru, ktorý je výsledkom prestavieb uskutočňovaných v roku 1686 – 1701 a neskôr v roku 1723 až - 1730, dopĺňajú významné barokové práce porpedných umelcov. Na hlavno oltári, ktorý je dielom M Steinla, je veľmi cenný obraz od J. G. Schmidta. Hodnotné sú i umelecky zdobené chórové sedadlá s 24 znakmi Habsburgovcov a orátorium. Veľký organ kostola patrí k najlepším prácam tohto druhu v Rakúsku. Zaujímavé sú i bočné oltáre a kaplnky.

Z nich najhodnotnejšia je kaplnka S. F. Leopolda, ktorá má v oknách vitráže z 13. – 15. storočia. Najcennejším pokladom kláštora je slávny „Verdúnsky oltár“ dielo majstra Mikuláša z Verdunu z roku 1181.Upravené po poškodení požiarom v 14. storočí. Toto dielo sa považuje za umelecky najhodnotnejšiu zlatnícku a emailérsku prácu 12. storočia celosvetového meradla. Krížovú chodbu z 13. – 14. stor. upravili v 19. storočí. Pri prehliadke kláštora vedie návštevný kruh cez Veľkú mramorovú salú s freskou od D. Grana, cisárske miestnosti do Trónnej sály s bruselskými gobelínmi. Kláštorná knižnica so svojimi 170 000 zväzkami, 1250 rukopismi a 85 prvotlačami patrí k najvýznamnejším v Rakúsku.


Greifstein

Nachádza sa tu hrad, ktorý sa dal postaviť v 11. storočí biskupstvo v Passau. V roku 1477 bol zničený Maďarmi, v r. 1529 Turkmi a v r. 1645 Švédmi. Vždy bol však na novo vystavaný. V roku 1818 bol vybudovaný v romantickom slohu.


Tulln
Patrí k najstarším mestám v Rakúsku. V rímskej dobe ho nazývali Commagena a bolo prístavom pre flotilu. Podľa povesti o Nibelungoch bol Tulln mestom, kde sa Kriemhilda po prvý krát stretla s kráľom Etzelom. V 11. storočí tu bola zriadená babenberská rezidencia. Na jej mieste založil Rudolf I. Habsburgský po bitke na moravskom poli v roku 1278 dominkánsky kláštor. Stalo sa tak, keď bol Tulln už mestom /mestské práva obdržal v roku 1159) a bol obohnaný pevnými hradbami. V stredoveku mesto bohatlo z obchodu, pretože tu bolo jedno z veľkých prekladísk soli. V roku 1683 sa tu zhromaždilo vojsko na oslobodenie Viedne od Turkov. Kostol sv. Štefana je románska bazilika s dvoma vežami z 12. storočia, v 15. storočí bol goticky a v 18. stor. barokovo upravený. –neďalekk je barokový karner, považovaný za najkrajšiu stavbu svojho druhu v Rakúsku. Vyniká predovšetkým pekným portálom. Z ďalších cirkevných pamiatok je tu minoritský kostol z 13. storočia, barokizovaný v rokoch 1732 – 1739. V niektorých uliciach, hlavne na Wienerstrasse a Hauptstrasse, stojí viac renesančných a barokových meštianskych domov.


Zwentendorf

V mestečku je farský kostol z 11. storočia. Na vonkajšej strane muriva je vidieť zamurované rímske kamene.


Traismauer

Sú tu zachované opevnenia z doby Augustiana, zbytky rímskych stavieb, múzeum, predhystorické múzeum, ročný kultúrny cyklus v historicky vzácnom zámku.


Krems

Mesto v severovýchodnom Rakúsku na rieke Dunaj vo vinárskej oblasti Wachau. Súčastné mesto vzniklo spojením Kremsu a Steinu. Prvá zmienka je z roku 995.

Zachovalo sa historické mestské jadro, farský kostol z 15. storočia.
Poznatky z českého Ottova slovníka náučného vydaného v rokoch 1888 – 1909 v 28 zväzkoch v pôvodnej, nezmenenej podobe:
„Krems, mesto a sídlo hajtmanstva kremského, súdu krajského a okresného v Rakúsoch pod Enžou, 60 km západne od Viedne, neďaleko ľavého brehu ústí rieky Kremže do Dunaja a na tratiach Krems. Alsdorf rak. st. dráhy a Krems. Herzogenburg rakúske spoločnosti dráh lokálnych. Leží pôvabne na úpätí Mannhartsberku u Dunaje, ktorý šumí skoro priamo pod hradbami kremskými a záhy učinil Krems čulým mestom obchodným i priemyselným. S predmestiami Und, Kremsthal, Hohenstein a Gartenau, s nimi Krems je spojený dvoma mostami, počíta 11.042 ob. V meste je pš., telegr., 4 kostely, radnica s archívom, múzeom (z r. 1884) a mestskou knižnicou, gymnázium, reálka, učiteľský ústav, vinická a obchodná škola; v priemysle vyniká K. fabrikáciou oceli, octu, a najmä horčice zvané kremžskej; istý druh zemín spracuje sa na tak povedanou křemžskou belobou. Vinný vrch Frauenberg u K. ako vôbec všetok okolný kraj rodí výborné vína rakúske. Dunajským prístavom křemžským je vlastne mesto Stein, 2 km od Krems. Mezi Kremsom a Steinem leží spomínané predmestie Und s bývalým kapucínskym kláštorom, ktorý je teraz premenený vo vojenskú nemocnicu. Na promenáde v Steine pomník poln. podm. Schmidta, ktorý tu padol v šarvátke s Francúzmi r. 1805. Nad Dunajom medzi Kremsom a Melkom prekrásne údolí Wachau. Krems obliehali už r. 1485 Uhri, r. 1645 dobyli ju Švédi, načo r. 1646 cisársky im ju vzali; r. 1741 tu prešli Dunaj Bavori pod hr. Tövringem; r. 1805 postrieľané silno od Francúzov. Okr. hajtmanstva kremského má na 1151,32 km2 84.249 obyv., 153 obcí a 329 miest; okresní soudy Gföhl, Krems, Langenlois, Mautern, Pöggstall a Spitz. Srv. Kinzl, Chronik der Städte Krems, Stein u. dessen Umgegend (Krems, 1870); Kerschbaumer, Gesch. d. St. Krems.“


Stein

V mestečku sa na hlavnej ulici nachádzajú gotické a renesančné domy patriace lodníkom, kupcom, vinohradníkom. Za lineckou bránou je dom, v ktorom bývali slávny kremský maliar Johann Martin Schmidt. Dom číslo 92 má zachovanú renesančnú freskovú výzdobu. Na čísle 84 bola cisárska mýtnica. Pamätná tabuľa na Mazzetihaus pripomína, že sa v ňom narodil Ludwig von Köchl, ktorý skatalogizoval Mozartove dielo. Z Passovského domu (č. 17) spravovali biskupské majetky v údolí. Horný kostolík P. Márie. Premenili na pomník padlým v oboch vojnách. Gotický farský kostol sv.

Mikuláša – patróna lodníkov – zdobí hlavný oltár s obrazom od kremského Schmidta. Kostol minoritov dnes slúži ako galéria.


Dürnstein

Malebné mestečko na brehu Dunaja bolo založené okolo r. 1140. Zaujímavá historka sa viaže k r. 1192, kedy bol údajne n a tunajšom hrade babenberským vojvodom Leopold V. tajne väznený anglický kráľ Richard Levie srdce a pomocou piesne ho tu našiel dvorný spevák Blondel. Mesto si uchovalo staroveký charakter. Je opevnený hradbami s vežami a bránami. Z nich najvýznamnejšia je kremžská, neďaleko ktorej sú zbytky kostola klarisiek z 14. stor. Dominantou mesta je farský kostol, pôvodom kláštor, z r. 1727-25 postavený podľa plánov J. Munggenasta a J. Prandtauera. Kostol vyniká jemnou výzdobou portálu a bohato dekorovanou vežou. Je tu baroková výzdoba. V kláštorných budovách je dnes múzeum. Z pôvodného farského kostola, postaveného 13. storočia sa dochovali len častí obvodných múrov. Ďalej sa v meste nachádza gotická radnica a veľa meštianskych domov. V roku 1622 bol na brehu Dunaja postavený zámok s peknými terasami. Na kopci sa nachádza zrúcanina hradu z 12. storočia.


Wießenkirchen

Jedno z najkrajších mestečiek v oblasti Wachau. V roku 850 tu cisár Ludvík Nemec založil kláštor Niederaltaich. Prvé domy v obci postavili v 10. storočí do kruhu z dôvodov obrany pred starými Maďarmi, ktorí pravidelne prepadávali dunajské údolie. Roku 1528 postavili kostol, ktorého biele murivo dalo pomenovanie celej obci. Už roku 1385 tu zriadili školu, r. 1459 dostali trhové právo a 1493 udelil mestečku cisár Maximilián I. právo používa erb. V roku 1531 si jeho strategicky výhodnú polohu uvedomil cisár Ferdinand I., ktorý nariadil postaviť pevné hradby. Skazou množstva historických pamiatok bol požiar v roku 1793. Dnes návštevníka privítajú úzke, mnohokrát schodišťové uličky, lemované domami zo 16. a 17. stor. s vežami a cimburím. Dominantou je gotický kostol Nanebovzatia P. Márie, ku ktorému vedie schodište. V renesančnom dvore zvanom Schützenhof je umiestnené múzeum oblasti Wachau.


Skt. Michael

Je to podľa tradície najstarší kostol Wachau. Spomína sa už od roku 987 ako farnosť pasovského biskupstva. Opevnený komplex okrem gotického kostola tvorí aj karner (kostnica) s ostatkami pochovaných a obranná veža. Na streche presbytéria je 7 záhadných figúr. Niektorí ich považujú za 7 zajacov, čo tu vo vysokom snehu zaspali a po roztopení snehu už nemohli dolu. Iní ich interpretujú ako jelene, kultové zvieratá starých Keltov, ktorí tu mali predkresťanskú svätyňu. Ďalší ako duše zomrelých či čaro na odvrátenie nešťastia.

Taktiež tvrdenie, že ide o žartovný podpis pokrývača, ktorý sa údajne volal Siebenhaas – Sedmozajac.


Spitz

Vinohradnícke mestečko sa v dokumentoch spomína už r. 865. Až do roku 1504 patrilo bavorskému kláštoru Niederltaich. Chránili ho hneď dva hrady, ktoré sú čiastočne zachované. Malebnému námestíčku so starými domami a fontánami dominuje neskoro gotický farský kostol sv. Maurícia. Slávne Tisícdverová vinica nad Spitzom (podľa úrody hrozna, ktorú dáva v dobrom roku, 1 vedro = 56 litrov) údajne rodí víno, ktoré aj menej kvalitné moky zmení na pravé tokajské.. môžete preveriť v niektorej miestnej vinárničke. Nachádza sa tu aj múzeum Dunajskej plavby.


Willendorf

Nachádza sa tu 20 tisíc rokov stará Willendorfská Venuša. Túto pravekú plastiku z mamutoviny tu našli pri výstavbe železničnej trate v roku 1908. Dnes je vystavená v Naturhistorisches Museum. Na mieste jej nálezu sa nachádza pomník Venuše v skutočnej nadživotnej veľkosti.


Aggsbasch markt

Typická dedinka rozložená pozdĺž potoka vlievajúceho sa do Dunaja. Nachádza sa tu neskororománska bazilika z konca 13. storočia, vrch Jauerling, ktorý je najvyšším bodom Wachau. Taktiež ruiny hradu Aggstein, ktorý postavili Kueringovci – silný kniežací rod vládnuci nad Wachau a priľahlými oblasťami. Hrad slúžil na vyberanie mýta, ktoré museli platiť lode zastavované mohutnou reťazou natiahnutou cez tok rieky. S týmito ilegálnymi praktikami skoncovali až okolití šľachtici , ktorí prezlečení za kupcov prilákali loď hradného pána, zajali ho a odviezli do Viedne pred cisárksy súd. V 15. storočí bol vlastníkom hradu iný vydarený lúpežnícky rytier – Scheck von Walde, ktorý rád unášal vznešených cestujúcich a väznil ich na svojom hrade, zakiaľ mu príbuzní nezaplatili výkupné. Na hrade dodnes ukazujú malú „rajskú záhradu“ na výčnelku skalného brala, kde údajne zajatci mohli voliť medzi pomalou smrťou hladom a skokom z hradnej skaly.


Emmersdorf

Dedinka leží na západnej strane Dunaja. Nachádza sa tu ruina hradného kostola v Gossam, neskorogotický kostol, hrad Luberegg a Magdalénska kaplnka.


Melk

Prístavné mestečko s mohutným benediktínskym kláštorom. Miesto bolo osídlené už v rímskej dobe, kedy tu bol opevnený tábor Namare. V roku 900 sa spomínaná pevnosť Maďarov, ktorá sa stala v roku 955 majetkom Leopolda I. O meste je zmienka aj v Piesni o Nibelungoch. V roku 9176-1106 bol Melk správnym strediskom Východnej marky. Za vlády Leopolda II. sem prišli Benedikta a vybudovali kláštor. V roku 1113 sem boli prinesené aj ostatky sv. Kolomana. Nástupci Leopolda III. začali Melk zanedbávať na úkor nimi preferovaných kláštorov v Klosterneuburgu a Heilegenkreuzu.

Boli odnesené aj niektoré cenné relikvie. Do novej hrobky bolo prenesených prvých pätnásť Babenbergov, ktorí boli pochovaní v kláštornom kostole v dobe najväčšieho rozkvetu. Nepriazeň vládnucej vrstvy sa prejavil i na rozvoji mestečka. V roku 1297 bol pohromou požiar. Obnova nastala v roku 1306, ale kláštor prežíval aj naďalej ťažkú dobu. Nasledujúce storočia boli charakterizované veľkou reformou., ktorá mala upevniť uvoľnené mravy rehoľníkov. Prišla však reformácia a pri bojoch bol objekt poškodený. Úplnou skazou pre kláštor bol v roku 1683 za tureckého vpádu. V roku 1700 bol za opáta zvolený mladý 30-ročný Bernold Dietmayer, ktorý sa rozhodol zmeniť kláštor na honosnú rezidenciu zodpovedajúcu postaveniu starobylého kláštora, ktorého opáti boli podriadení priamo pápežovi. Jedno krídlo malo slúžiť aj ako cisárske sídlo. Dietmayer presadil a financoval 30 rokov trvajúcu stavbu i proti odporu. Vlastných mníchov a kongeniálneho druha si našiel v skúsenom tirolskom staviteľovi Jacobovi Prandtauerovi, ktorý vytvoril v Melku svoje majstrovské životné dielo. Dnes je kláštor najvýznamnejším benedickým kláštorom v Rakúsku a jeden z najväčších barokových sakrálnychkomplexov na Dunaji. V meste sú zaujímavé aj domy zo 17. a 18. storočia, ktoré sú sústredené na námestí. Tu je taktiež Kolomanova fontána z roku 1687. Pekný je aj neskoro gotický kostol z počiatku 16. storočia.


Mauer bei Melk

Neveľká dedinka, kde nad hrobom Gothama, sluhu sv. Kolomana bola v 13. storočí kaplnka neskôr rozšírená na kostol. V ňom je dnes uchovaný jedno z predných neskorých gotických diel – veľký vyrezávaný oltár.


Klosterneuburg

mesto v Rakúsku pri Viedni, na Dunaji; 23 900 ob. Priemysel hutnícky, stavebných hmôt, chemický. Múzeá. Najstarší mužský kláštor v Rakúsku, založený v roku 1106.


Schönbühel

Leží v nadmorskej výške 214 m. Je to obľúbené letovisko na pravom brehu Dunaja. Nachádza sa tu kláštor zo 17. stor., zámok Schönbühel, ktorý je na 40 m vysokej skale nad Dunajom. N vonkajšej strane hradného múru je reliéf poslednej večere. Rossatz

Nachádza sa na pravom brehu Dunaja, na severnej strane Dunkelsteinerského lesa. V blízkosti je hrad zo 16. storočia, Pranger zo 17. storočia, socha Nepomuka z 18. storočia, kazateľnica zo 16. storočia vo Wachensdorfe.


Mautern

Leží v nadmorskej výške 201 m. Je vstupnou bránou do Wachau na pravom brehu Dunaja. Spomín sa aj v piesni o Nibelungoch ako „Mutaren“. V roku 1276 sa utvorilo mesto.

Nachádza sa tu kostol s krížovou cestou od kováča Schmidtaz Kremsu a aj vzácne meštianske domy.


Schwallenbach

Neskorogotický kostol s barokovým oltárnym obrazom od kremského Schmidta a pozoruhodnou plastikou Madony. Oproti kostolu neskorogotický mestský hrad. Kúsok za Schwallenbachom sa až takmer k toku Dunaja zvažuje mohutné skalné rebro – Diablov múr. V kostolíku na náprotivnom brehu v St. Johann uschovávali zázračnú sošku sv. Albína – kto ju nemohol zodvihnúť, toho svedomie ťažil hriech, preto sem začali chodiť pútnici.


Wösendorf

Pozoruhodný barokový kostol s dielami kremského Schmidta je zasvätený sv. Floriánovi.


Joching

Pôvodne gotický majer patriaci Kueringovcom a po nich augustiánom zo Skt. Pöltenu barokovo upravil staviteľ MelkuJacob Prandtauer, preto sa dnes volá aj Pradtauerhof. Patrí k špičkovým vínnym reštaurantom vo Wachau. Horský potok Ritzlingbach vlievajúci sa tu do Dunaja dal údajne meno jednej zo známych odrôd viniča – rizlingu.