Peru

Peru

Rozloha: 1 280 000 km2
Počet obyvateľov: 24 523 408
Najvyššia hora: Huascarán ( 6768 m )
Najväčšie jazero: Titicaca
Hl. mesto: Lima ( asi 5 mil. obyv. )
Ďalšie mestá: Callao ( 450 tis. obyv. )
Arequipa (460 tis. obyv. )
Trujillo ( 300 tis. obyv. )
Chiclayo ( 200 tis. obyv.)
Cuzco ( 180 tis. obyv. )
Úradný jazyk: Španielčina, Kečuánština
Etnické zloženie: Indiáni 45 %, mesticovia 37 %, belosi 15 %, černosi, Japonci
Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 90 %, malé percento protestantov, jehovistov a moslimov

Peru sa rozkladá na západnom pobreží Južnej Ameriky, po obidvoch stranách Ánd. Zo severu je obklopená Ekvádorom a Kolumbiou, z východu Brazíliou a Bolíviou a z juhu Chile. Peru je treťou najväčšou krajinou Južnej Ameriky ( hneď po Brazílii a Argentíne ). Prírodné podmienky a hospodárstvo

Peru tvoria tri odlišné geografické celky. Úzka nížina Costa lemuje celé pobrežie Tichého oceánu. Od Ekvádoru k Chilským hraniciam na juh. Veľkú časť Peru tvoria púšte. Andy sa prudko skláňajú k severovýchodu a prechádzajú do takmer ľudoprázdnych tropických pralesov na okraji Amazonskej nížiny. Podnebie tejto oblasti je vlhké a teplé. Náhorné plošiny majú mierne podnebie s občasnými zrážkami a najvyššie položené miesta majú chladné snehové podnebie. Pobrežné oblasti, ktoré sú ovplyvňované studených Peruánskych prúdom majú suchú klímu s častými hmlami, ktoré v okolí Limy spôsobujú smogové situácie. Striedanie teplých a studených vzdušných hmôt nad morom vyvoláva nebezpečný El Niňo, ktorý spôosobuje záplavy a silný odnos pôdy do mora. Aj napriek tomu sa tu aspoň trochu uplatňuje poľnohospodárstvo. Pestuje sa hlavne bavlna, cukrová trstina, káva, obilie, kukurica, ryža aj zemiaky, v amazonskej oblasti je to kakao. Tiež sa chová dobytok, ošípané a ovce, mimoriadny význam má však rybolov. Peru má však aj nerastné bohatstvo. Ťaží železnú rudu, čierne uhlie, ropu, zemný plyn, vanád, bizmut, striebro, cín, zlato, urán, meď, ortuť a zinok. Významný je hutnícky, textilný, potravinársky, rybný, chemický priemysel, v amazonskej oblasti ropný priemysel. História a ľudia

V predkoloniálnom období existovalo na území Peru veľa indiánskych kultúr. V 15. storočí ovládli celé územie kečuánski Inkovia, ktorí budovali veľkolepé kamenné sídla ako napríklad Machu Picchu, posvätné mesto Inkov, kde sa uctieval boh slnka. Ríša Inkov však bola oslabená vnútornými spormi a občianskymi vojnami.

Neskôr bolo Peru ovládnuté španielskymi kolonizátormi, ktorí ako všade inde túto zem drancovali. O niečo neskôr Peru oslobodil argentínsky generál José de San Martín. Potom sa vojenská diktatúra striedala s civilnými vládami, ktorým sa však tiež nepodarilo krajinu hospodársky stabilizovať. V roku 1963 bol zvolený za prezidenta Fernando Belaúnde Terry, ktorý vyhlásil program reforiem, ale v roku 1968 bol zvrhnutý vojenskou diktatúrou, ktorú však odstránila ďalšia vojenská vláda v roku 1975. Hospodársky sa krajinu stále nepodarilo stabilizovať kvôli hospodárskym ťažkostiam, prírodnými katastrofami spôsobovanými El Niňom a teroristickými aktivitami.
Politická nestabilita v Peru bola čiastočne vyvolaná etnickými a sociálnymi rozdiely medzi ekonomicky silnejšími španielsky hovoriacimi mesticami z pobrežia a kečuánskymi Indiánmi z horských oblastí. Doprava v Peru je komplikovaná horským terénom. Na leteckú dopravu je nedostatok pristávacích plôch v horách a pralesoch, ale napriek tomu má Peru 6 letísk a 3 národné letecké spoločnosti. Je tu asi 60 000 zjazdných ciest. V pásme Ánd má veľký význam doprava pomocou ťažných zvierat a autobusov. 6eleznice sú často nefunkčné. Sociálna a zdravotná starostlivosť je dostupná v mestách, ale prakticky neexistuje na vidieku a v horských oblastiach. Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale pre vidiečanov prakticky nedostupné. Gramotnosť je tu však aj napriek tomu vysoká ( asi 90 % ). .