4. Využívanie územia

Územie Revúckeho Podolia a jeho okolie sa využíva vo viacerých oblastiach. Jednou z nich je poľnohospodárstvo. Na väčších plochách prevažuje pestovanie kukurice, repi... Na menších políčkach sa pestujú hlavne zemiaky, ďatelina,... Veľká časť území je zameraná na zber sena. Veľká časť je využívaná ako pasienky (dokonca pred asi 30 rokmi sa páslo aj na hrebeni Nízkych Tatier). Keď že Revúcke Podolie a jeho okolie je situované medzi dva pohoria je tu dosť významný turistický ruch. Nezanedbateľnou oblasťou využívania územia je lesné hospodárstvo.


4.1. Ťažba a spracovanie nerastných surovín
V tejto oblasti sa nachádza aj zopár lomov. Konkrétne na Bielom potoku sa nachádza jeden starý lom v ktorom sa teraz nachádza skládka odpadu. Ale len odpad stavebného charakteru a pod. Ak berieme Revúcke Podolie a okolie musíme povedať že na okraji Ružomberka asi 700m od Bieleho Potoka sa nachádza lom ktorý je stále aktívny. Lom je dosť veľký zásah do krajiny lebo úplne zmení jej ráz. Keď sa začína hĺbiť lom musí sa najprv odstrániť vegetácia ktorá pokrýva ťaženú horninu logicky sa musia vypíliť stromy alebo odstrániť zeminu a potom časté odstrely alebo ťažobný ruch vyženú živočíchov do odľahlejšej časti lesa alebo pod. Nachádzajú sa tu ešte ďalšie menšie lomy ako sú v L.L. napr. na vyšnom konci je lom na metamorfovaný kremenec ktorý sa používa ako obklad alebo ako dlažba isteže nie je taký pekný ako v iných lomoch zameraných na lámaný kameň. Ďalej sa tu nachádza ešte množstvo malých lomov na štrk ktorý používajú lesníci na úpravu zvážnice.


4.2. Poľnohospodárstvo
Vo väzbe na biologickú rozmanitosť územia sa ako výrazné negatívum prejavuje upustenie od tradičného obhospodarovania pôdy, najmä kosením a pastvou, čo spúšťa proces prirodzenej sukcesie, ktorého výsledkom je zánik určitých typov biotopov a druhov a v neposlednom rade aj zníženie estetických hodnôt krajiny.Je tu rozšírený extenzívny chov oviec. Niekedy tu bol aj extenzívny chov hovädzieho dobytka a to konkrétne v letných mesiacoch na hrebeni Nízkych Tatier okolo prašivej. Hovädzí dobytok spásal vo vysokohorských oblastiach všetko aj chránené rastliny. A ak sa pásli cez deň na hrebeni kde nie je voda tak museli schádzať niekde ku žriedlu. Pri tom vznikali chodníky ktoré narušili rastlinstvo ktoré chránilo vegetáciu na tomto mieste a keď bola zem nechránená začala sa erózia pôdy. Ako som už predtým písal malé políčka boli spojené do veľkých a tým sa zväčšila erózia pôdy, ktorú predtým čiastočne chránili medze. Ako sa zakladali družstva začalo sa aj s chemickým hnojením a používaním pesticídov. Potraviny už nie sú také zdravé ako predtým keď sa ešte nepoužívali žiadne postreky. Je skoro pravidlom že keď družstevníci robia na niektorom konkrétnom mieste sú cesty všade okolo dosť znečistené blatom alebo tým čo práve robia (napríklad pri zvážaní sena je seno po cestách čo môže spôsobiť nepríjemný šmyk).
Z času načas sa vyskytujú aj malé vyliatia potokov z koryta ale nie je to nič hrozné pretože potok v tejto časti je dosť strmý.


4.3. Lesné hospodárstvo
Časť lesných porastov má zmenené drevinové zloženie
najmä v prospech smreka a borovice. Z toho vyplýva aj ich pomerne nízka ekologická stabilita a potreba postupne cieleným hospodárením dosiahnuť drevinové zloženie čo najviac podobné prirodzenému. Značná časť porastov má však drevinové zloženie prirodzené a vykazuje vysoký stupeň ekologickém stability. Celistvosť lesných ekosystémov je narušovaná abiotickými (vietor, sneh, námraza, lavíny) a biotickými činiteľmi (podkôrny hmyz).
Veľkým problémom v tejto oblasti je ťažba dreva. Aj keď sa lesníci snažia regulovať ťažbu dreva alebo keď sa už niečo vyťaží tak sa snažia zasadiť nové stromky. Zamestnanci lesov mali na to úplne iný názor. Títo vraveli že majú na deň limit ktorý nemôžu stihnúť. Čiže ostatné stromky jednoducho zakopú len tak niekoľko naraz hlboko aby ich nikto nevidel. Čiže lesníci môžu síce povedať že na každý vyrúbaný strom zasadia ďalších x. Ale pravda je niekde inde. Taktiež pri ťažbe dreva ostáva veľký odpad čo by nebol až taký veľký problém keby neexistovali červotoče ktoré sa z radosťou množia v takýchto stromoch a logicky ked ich je viacej tak potom napádajú aj stojace stromy a postupne začína byť chorý celý les. A keď je les trochu podlomený už je len otázka času kedy príde väčší vietor a nastane kalamita. Takáto kalamita v Revúckom Podolí nastala asi v tom období ako v Tatrách. Vtedy na Podsuchej vylámalo niekoľko hektárov lesa. Teraz keď sa drevo už vyťažilo ostal len holorub, čiže pôda nie je chránená žiadnym porastom a nastáva erózia pôdy. Logicky keď zmizol les nastal aj úbytok životného priestoru pre živočíchy ktoré predtým žili v tejto oblasti. A to že bola táto oblasť odlesnená nepôsobí len na tých živočíchov čo žili tam ale aj tých ktorý žili okolo pretože teraz tie čo žili v postihnutej oblasti sa presunuli do onej oblasti a nastal konkurenčný boj o potravu a územie. Ďalej vplýva lesné hospodárstvo na kvalitu ciest. Pri ťažbe dreva je potrebný aj jeho odvoz a keďže kamióny sú väčšinou preťažené a poškodzujú cesty, mosty tým pádom sa musia znova cesty alebo mosty opravovať a to je ďalší zásah do životného prostredia. Niekedy sa na ťažbu dreva používalo aj splavovanie dreva. Hrádzu na splavovanie dreva môžeme nájsť aj asi 300m od odbočky do Korytnice smerom na Donovaly. Hrádza je vybudovaná z kameňa a betónu. Keďže to je hrádza je logické že musela niekedy brániť migrácii rýb. Píšem že musela preto lebo teraz má už potok plynulý prietok cez túto hrádzu bez akýchkoľvek prekážok. Ako som už vravel hrádza je z betónu takže potrvá ešte dlho kým sa stane normálnou súčasťou okolia. Tým že sa niekedy splavovalo drevo po potoku sa týmto prehlbovalo koryto a tým sa menil ráz krajiny. Stále pretrvávajúcim problémom na tomto území je nelegálne vyrubovanie lesa. Pretože celé Revúcke Podolie je lemované lesom je jednoducho pre skoro každého nelegálne vyrúbať strom. A je dosť obtiažné tento nelegálny výrub stromov ustrážiť. Isteže nie je to v takej veľkej miere ako napríklad výrub stromov pri dedinkách na východnom Slovensku. V minulosti bolo klčovanie lesov a premena na lúky alebo na poľnohospodárku pôdu. Neskôr keď prišiel ku vláde komunizmus tak všetky políčka boli zabraté do družstva a boli spojené do veľkých polí. Po tom ako komunizmus padol tak sa prestalo množstvo lúk kosiť a ostali neudržiavané. Teraz sa lúky pomaly menia na les a pomaly zarastajú. Pri ťažbe dreva nastáva sa logicky robia aj zvážnice. V mnohých miestach sú zvážnice v smere spádnice a to pri dažďoch podmieňuje vodnú eróziu pôdy. Tomuto sa dá zabrániť zmenou trasy zvážnic nie v smere spádnice ale v smere vrstevnice. Ale v niektorých prípadoch to je skôr nemožné pretože by sa ťažba dreva dosť predražila.


4.4. Doprava
Keď sa rozprávame o Revúckom Podolí musíme si uvedomiť že cez celé Podolie prechádza cesta pre medzinárodnú dopravu medzi Maďarskom a Poľskom. Čiže tu denne prejde strašne veľa aut kamiónov. Cez horský priechod Donovaly je intenzívna preprava dreva, niektorý vozia drevo na SCP a iný vozia drevo na späť. Pretože SCP potrebuje tvrdé drevo na zlepšenie kvality papiera. Ale nie je to len pre jeden dôvod je to aj preto lebo na Slovensku je viac listnatých lesov ako ihličnatých. Takže doprava je cez celé Podolie veľmi intenzívna a výfukové plyny pôsobia negatívne na celú faunu aj flóru ktorá sa nachádza v blízkosti cesty.



4. 5. Turistika
Veľmi výraznou mierou je územie zaťažené turistikou, športovými a rekreačnými aktivitami počas celého roka (lietanie na lietajúcich športových zariadeniach, cykloturistika, skialpinizmus, pešia turistika, skalolezectvo, snowbording) a sezónne veľmi výrazne
aj zberom lesných plodov. Zaznamenané sú neoprávnené vstupy verejnosti do nesprístupnených jaskynných priestorov, nepovolený zber rastlín a lov
živočíchov, pohyb na terénnych motocykloch a snežných skútroch. V tejto súvislosti je najväčším rizikovým faktorom blízkosť územia k mestským aglomeráciám (Banská Bystrica, Ružomberok). Keď je tu turistika sú tu turistické cestičky ktoré taktiež narúšajú ráz krajiny. Sú tu turisti a tí sú niektorý slušný a berú si svoje odpadky so sebou ale sú aj takí ktorí spokojne rozhadzujú plechovice, sklenené alebo umelohmotné fľaše. Papier až tak moc prírode nevadí pokým nie je povrchovo upravený. Turisti ako je všeobecne známe trhajú chránené rastliny aj keď niekedy len nevedome lebo tento konkrétny druh nepoznajú, rušia lesnú zver a pod...