5. Negatívne antropogénne zásahy v krajine
Ako všade aj tu sa nachádzajú divoké skládky ktoré negatívne vplývajú na vzhľad krajiny.
Niektoré divoké skládky sú väčšie a iné sú menšie. Môžeme v nich nájsť veci všetkého druhu. Ak človek nájde v prírode vyhodený stavebný odpad nie je to potešujúci pohľad ale oveľa horšie je ak nájdeme nejaké fľaše, autobatérie, nejaké nádoby od oleja alebo niečo podobné. Teraz je to aj tak lepšie ako bolo asi pred 10 rokmi keď ešte nefungoval zber komunálneho odpadu minimálne v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská Osada , Revúce a aj Donovaly. Na Bielom Potoku bol odvoz komunálneho odpadu bol realizovaný skôr ako v iných obciach. Takže predtým ako bol zavedený odvoz komunálneho dopadu to bolo omnoho horšie. Ľudia sa snažili väčšinu odpadu spáliť a to malo za následok nepríjemný smog. Dym s komínov nebol normálny drevený alebo uhoľný ale veľakrát mal nepríjemný zápach akoby sa pálili nejaké odpadky z gumy, plasty alebo nejaký biologický materiál (koža zo zvierat, chlpy...). Takže ako sa uzákonil povinný odvoz komunálneho odpadu zmenšil sa aj celkový zápach v obci. A to že bol predtým väčší smrad v každej dedine nie je jediný problém ktorý bol týmto čiastočne eliminovaný alebo aj odstránený. Čiastočne sa to podpísalo aj pod čistotu potokov. Predtým boli potoky čiastočne využívané ako „odvoz odpadu“ jednoducho keď niečo nebolo kde dať tak to šlo do potoka a ten to odniesol aspoň o sto metrov. V potokoch ste mohli nájsť všetko do konzerv cez autobatérie až po mŕtve jahňatá. ovce a tak podobne. I keď aj teraz sú potoky dosť znečistené i tak možno hovoriť o zlepšení. Jasne že vždy sa niekto nájde kto niečo spokojne hodí do potoka ako by ho hnevalo ako tým škodí prírode. Neskôr sa začal prevádzkovať separovaný zber ale môžeme hovoriť že je to len v začiatkoch.


5.1. Ovzdušie
Časť územia je negatívne ovplyvňovaná znečisteným ovzduším, čo vyúsťuje do poškodzovania predovšetkým lesných drevín a vodných ekosystémov.
Na ovzdušie v tejto oblasti najviac vplývajú v letnom období výfukové plyny. V zimnom období sa dosť veľkou čiastkou na znečisťovaní ovzdušia podieľa dym z komínov. Keďže je tu dostatok dreva , pevné palivo je v tejto oblasti na prvom mieste. Neraz sa nad dedinami vytvára smog.
Ďalej hlavne v blízkosti Ružomberka negatívne ovplyvňuje ovzdušie SCP (Slovenské celulózky a papierne ).


5.2. Povrchové a podzemné vody
Ako prvé môžem spomenúť vodu. Okolo vody je viacero problémov. Ako prvé možno spomenúť že sa s vodou na našom území celkovo nejako moc nehospodári. Čo je spôsobené tým že na našom území je dostatok vody a ľudia si ju nevedia vážiť. Cez revúcke Podolie prechádza hlavná rieka Revúca a podľa nej sa aj Revúcke Podolie volá. Revúca má jeden má viacero prítokov ale spomeniem len jeden väčší prítok Lúžňanka. Takže ľudia si moc vodu nevážia a preto s ňou ľahkovážne hospodária a nevedia si ju vážiť. Niektorý spokojne používajú pitnú vodu na polievanie trávnikov, alebo s ňou polievajú záhradku. A neraz sa potom stáva že na miestach kde sú domy položené vyššie nie je dostačujúci tlak vody hlavne v letných mesiacoch keď trvá dlhšie sucho. Toto by sa mohlo jednoducho odstrániť aspoň pri domoch ktoré sú blízko pri potoku. Veď nebolo by jednoduchšie a hlavne ekologickejšie používať úžitkovú vodu z potoka alebo vodu ktorú by zachytili pri zrážkach napr. zo striech do nejakej nádrže ako pitnú vodu. Doteraz sme sa pozerali na problém vody predtým ako príde do domácnosti ale problém ktorý nastáva vtedy keď sa voda použije a znečistí je omnoho väčší. Keďže vo viacerých obciach Revúckeho Podolia nie je vybudovaný odpadový systém použitá voda by mala ísť do izolovaných nepriepustných žúmp. Ale je tomu tak? Veľa prípadov čo poznám síce používa žumpu a odpadová voda tečie rovno do nej ale niekde v plášti žumpy je diera a je vytvorený trativod kde odpadové vody unikajú do zeme do podzemných vôd... Toto je ešte ten lepší prípad jeden z ďalších možností je to že taktiež používajú žumpu ale v jej hornej časti je jednoducho odtok a to do potoka. V najhoršom prípade nie je žiadna žumpa a znečistené vody idú rovno do potoka. A každý z nás si vie živo predstaviť ako takáto voda plná rôznych čistiacich prostriedkov a iných látok otravuje potok a všetok život v ňom. Konkrétne v Liptovskej Lúžnej bol plán vybudovať kanalizáciu do konca roka 2006 ale vôbec sa nepodarilo dokonca sa ani z výstavbou nezačalo. Ďalej možno hovoriť o tom že zamokrené oblasti sa vysušujú a začína sa tam výstavba. Močiare ktoré predtým slúžili na prírodnú reguláciu vody v krajine sú odvodnené a vysušené a na niekdajších močiaroch sú postavené celé ulice. Ďalej to je napríklad znečisťovanie vody asi 1km od Liptovskej Osady smerom na Ružomberok. Na priepustnom podloží na štrkoch tam sú postavené budovy v ktorých sa prevádzkuje chov oviec. Keďže pôda nie je schopná zadržiavať nečistoty všetky prípadne nečistoty sa ľahko dostanú do vody. Ďalej možno spomenúť to že kaď aj je žumpa riadne urobená a všetka znečistená voda ide priamo do nej aj tak ešte nemusí skončiť tam kde patrí, v nejakej čističke. Niekedy sa stáva že keď aj príde auto na vyťahovanie septiku a septik vytiahne a všetko je v relatívnom poriadku potom je táto špinavá voda plná rôzneho odpadu a to nie len biologického jednoducho vyliata na pole. A to má viacero negatívnych dopadov na krajinu. Chemikálie ktoré boli obsiahnuté v tejto odpadovej vode negatívne pôsobia na všetky živé organizmy. Keď sa táto voda dostane do podzemných vôd môže pôsobiť negatívne aj o niekoľko km ďalej. Napríklad v Liptovskej Lúžnej bol odpad rozlievaný na polia pod ktorou bol močiar kde vyvieral minerálny prameň. Po čase začala mať minerálna voda z tejto časti zvláštnu príchuť. Potom bol vydaný zákaz vylievať septik ale aj močovku na túto lúku a minerálny prameň mal zase normálnu chuť. Keď hovoríme o minerálnych prameňoch možno spomenúť aj to že keď sa v Korytnici postavila hala na plnenie fliaš s minerálnou vodou tak pôvodné pramene v Korytnici úplne zoslabli.


5. 3. Rastlinstvo a živočíšstvo
Môžeme si niečo povedať o zbere lesných plodov. Pri zbere lesných plodov napr. čučoriedky ostáva menej stravy pre medvede a iné lesné živočíchy. Pri zbere lesných plodov sa často stáva že hlavne ľudia z miest zbierajú všetko aj zelené lesné plody. Potom ostáva málo potravy pre lesných živočíchov a zelené plody ktoré si nazbierali v konečnom dôsledku vyhodia.


6. Predpoklady racionálneho využívania krajiny, ochrana prírody a životného prostredia

Rýchly rast turistického a cestovného ruchu v posledných rokoch priniesol okrem pozitívnych momentov aj mnoho negatívnych javov. Človek čím ďalej, tým viac pociťuje potrebu návratu k prírode, ktorá je zdrojom regenerácie telesných a duševných síl, a tiež miestom poznávania a utvárania krásneho vzťahu ku skutočnosti. Táto, doslova expanzia do neporušenej prírody, znamenala, že človek s egoistickým vzťahom k prírodnému prostrediu bezcitne bral všetko, čo mu príroda ponúkala. A tu začala devastácia a narušovanie prirodzenej rovnováhy. Ochranu prírody, starostlivosť o ňu, najmä chránených lokalít na dolnom Liptove, sleduje viacej inštitúcií v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku (Zbor ochrancov prírody a krajiny, Slovenská speleologická spoločnosť, Okresná správa cestovného ruchu v Liptovskom Mikuláši, strediská cestovného ruchu V Liptove, národné parky). Na to, aby sa zachovala príroda, najmä v národných parkoch, neporušená, pracovníci ochrany a starostlivosti stanovili prísne podmienky pre návštevníkov, ako aj obyvateľov tohto územia. Medzi hlavné smery starostlivosti o prírodu patrí zákaz manipulovať s priemyselnými hnojivami, chemickými postrekmi a odpadom. Na tieto zákazy však zabúdajú ako pracovníci robotníckych družstiev, tak aj obyvatelia tejto krásnej prírody. Nie vždy sa podarí zistiť a potrestať vinníka znečistenia daného územia.
Prírodu dolného Liptova, najviac ohrozujú imisie. Ohrozuje ju teda človek, ktorý aj na konci 20. storočia často posudzuje prírodu ako obyčajný prostriedok na dosiahnutie vlastného blaha. Avšak svet je hodnotou sám osebe. Svet nemožno vysvetľovať človeku, ale naopak. A keď to pochopíme my, ľudia, bude mať príroda radosť a my sa budeme tešiť z nej.


7. Záver

Možno povedať že v práci som písal o tých najzákladnejších problémoch ktoré človek vidí. Problémy ktoré sú v Revúckom Podolí a jeho okolí m,5 Horách a ktorý pohltil 120 hektárov lesa. Požiar trval 2,5 dňa a cez tento čas bola aj zastavená premávka cez horský priechod Donovaly. Väčšina negatívnych vplyvov ktoré som uviedol v tejto práci boli z vlastného pozorovania Podolia. Ostáva len dúfať že tieto negatívne vplyvy časom zoslabnú až zaniknú.