KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
Pedagogická fakulta
Katedra geografie

Revúcke Podolie a okolie.

Ján Očenáš
GEO - INF

1. Úvod
V tejto práci som písal o Revúckom Podolí a jeho okolí. Toto územie som si vybral preto lebo na tomto území bývam a celu trasu Revúckeho Podolia každý deň absolvujem cestou do školy. Takto sa denne stretávam s negatívnymi vplyvmi ktoré sú na tomto území.

2. Poloha a vymedzenie územia
Revúcke Podolie sa nachádza na Dolnom Liptove zo severu ho ohraničuje Ružomberok z Juhu možno povedať že ho ohraničuje horský priechod Donovaly. Z názvu vyplýva že cez celé Revúcke Podolie prechádza rieka Revúca ktorá je prítok Váhu. Zo východnej strany Revúcke Podolie ohraničuje pohorie Nízkych Tatier konkrétne západná časť Ďumbierske Tatry. Zo západu Podolie ohraničuje Veľká Fatra.

3. Prírodné pomery

3.1. Geologické pomery
Základná charakteristika: Z geologického hľadiska patria pohoria obkolesujúce Revúcke Podolie do skupiny jadrových pohorí. To znamená, že obsahujú jadro vystupujúce na povrch v najvyšších častiach pohoria, ktoré je zložené z najodolnejších hornín – žúl a kryštalických bridlíc. Na obvode kryštalického jadra sú umiestnené obalové série menej odolných hornín – vápencov, dolomitov a slieňovcov – tvoriace nižšie a členitejšie časti pohoria. Príkladom je časť Salatíny v Nízkych Tatrách s najvyšším vrchom Salatín (1630 m). V západnej časti Veľkej Fatry patriacej do územia regiónu je typické rozšírenie hornín usadených v spodnej a strednej kriede.

3.2. Geomorfologické pomery
Na vznik a vývoj prírodných výtvorov podstatnou mierou vplýva geologický podklad, ktorý je ďalej ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi (voda, ľad, mráz, vietor a iné). Druhou najrozšírenejšou skupinou geologických podloží u nás sú väčšinou druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity, sliene a iné). Síce pohoria obkolesujúce Revúcke Podolie sú jadrové, veľká časť územia Revúckeho Podolia je reprezentovaná obalovými sériami, cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté série krížňanského. V týchto útvaroch dominujú vápnité horniny (vápence a dolomity), uplatňujú sa i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny. Vo vyšších polohách (vysočinová krajina) prebieha zvetrávanie (krasovatenie) vápencov v chladnejšej a vlhšej klíme rýchlejšie, pretože k chemickému rozpúšťaniu pristupuje aj pôsobenie mrazu. V najnižšie položenej časti územia v okolí rieky Revúca a jeho prítokov je badateľná výrazná fluviálna činnosť riek s mnohými svojimi formami. Nemožno zabudnúť aj na antropogénny vplyv, ktorého pozostatkom je napríklad ťažba štrku na v lome na Bielom Potoku.

3.3. Klimatické pomery
Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou častou je okolie rieky Revúca, ktoré patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou častou sú vrcholové časti pohorí. Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok. Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári. Priemerný počet dní so zrážkami sa v údolí Revúej pohybuje okolo 112, smerom k horám až na 116 dní. Snehová pokrývka trvá priemerne 140 dní, pohoriach dosahuje i 160 dní. Ročné priemery oblačnosti sa pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblačnosť je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry.

3.4. Hydrologické pomery
Z celého Revúckeho Podolia a jeho okolia všetky potoky a rieky patria do úmoria Čierneho mora, keďže rovodnica rozvodnica medzi Čiernym a Baltským morom prechádza severnou časťou Kysuckých a Oravských Beskýd, kam okres nezasahuje a hlavné slovenské rozvodie medzi povodím riek vtekajúcich do Dunaja alebo Tisy prechádza východnou časťou Nízkych Tatier (Kráľova hoľa). Územie povodia patrí do mierne teplej vlhkej oblasti vo svojej kotlinovej časti a časti vybiehajúcich pohorí patria do veľmi vlhkej chladnej oblasti. Tak ako na celom Slovensku, aj v Revúckom Podolí hlavným činiteľom, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje priestorové rozloženie teplôt, zrážok pôd, rastlinstva, živočíšstva, ale aj spôsob využívania krajiny, je nadmorská výška.

3.5. Pedogeografické pomery
Pôdy sa vytvorili na zvetralinách rozličných hornín. Okrem toho s nadmorskou výškou sa menia činitele, ktoré spolu pôsobia pri vzniku pôdy. V pohoriach sa výrazne odlišujú pôdy na výslnných južných svahoch sú vlhké a humózne. Výnimku tvoria pôdy nivné, ktoré sa vyskytujú pozdĺž vodných tokov. Vlastnosti pôdy prevažne určuje geologické podložie, ktoré je karbonátové, tvorené vápencami a dolomitmi. Pre túto oblasť je typická hnedá pôda. Z pôdnych typov sa tu vyskytujú hnedozeme a kambizeme (hnedé lesné pôdy). Na sprašových a svahových hlinách vznikli pseudogleje (oglejené pôdy). Vo vyššie a stredne položených oblastiach sa na silikátových horninách nachádzajú aj hnedé lesné pôdy (kambizeme). Nad kambizemami do výšky 1800m, kde narastá úhrn zrážok, vznikli podzoly. Najvyššie polohy pohorí, nad hornou hranicou lesa, zaberajú málo úrodné rankre a alpínske mačinové pôdy. Najviac zastúpené sú redziny hnedé.. Na území sa nachádzajú hlinito-piesočnaté, piesočnato-hlinité, ílovito-hlinité a hlinité pôdne druhy. Jedná sa o ľahké, stredne ťažké a ťažké pôdy.

3.6. Biogeologické pomery
Pohoria sú budované prevažne na vápencoch a dolomitoch. Tieto vápencové časti možno označiť za skutočné botanické záhrady vytvorené prírodou. Väčšina tu rastúcich druhov je prísne chránená, jednako však voľné prístupná na zhliadnutie, filmovanie a fotografovanie. Trhanie chránených druhov je prísne zakázané. Môžeme tu zhliadnuť poniklec slovenský, šafran Heuffelov, prvosienku holú, horec Clusiov, veternicu narcisokvettú, ľaliu zlatohlavú, astru alpínsku, plesnivec alpínsky a mnohé ďalšie.
Stretneme sa s bežnými živočíšnymi druhmi v horského a podhorského pásma Karpát. Z horských pásiem je na živočíšstvo najbohatšia severná časť Veľkej Fatry, najmä oblasť Ľubochnianskej doliny, v Nízkych Tatrách predovšetkým v oblasti Salatína. Celá oblasť sa vyznačuje veľkou pestrosťou hmyzu a motýľov. Plazy sú zastúpené menej. Na slnečných svahoch a skalách sa vyskytuje zmija a jašterica. Veľmi bohato je celé horské pásmo oživené vtákmi. Z kurovitých sa tu vyskytujú hlucháň, tetrov a jariabok hôrny. Z dravých vtákov je rozšírený jastrab obyčajný, myšiak hôrny a celoslovensky vzácny sokol sťahovavý. V potokoch a riečkach všetkých pohorí ako aj v Revúcej , je veľa druhov rýb, ako je pstruh potočný, lipeň, hlaváče, čereble, ale aj mohutné hlavátky. V súvislosti so zlepšením čistoty. Z drobných cicavcov sú hojné zastúpené plch a veverica, z mäsožravcov kuna skalná i hôrna a líška. Pre krasové oblasti je charakteristické množstvo netopierov. Z väčších šeliem je rozšírený rys, najmä vo Veľkej Fatre. Vo všetkých okolitých horstvách sa stále vyskytujú exempláre medveďa hnedého. V poslednom čase sa vrátili i vlky. Z párnokopytníkov sa hojne vyskytujú diviak a jeleň karpatský.

4. Využívanie územia

Územie Revúckeho Podolia a jeho okolie sa využíva vo viacerých oblastiach. Jednou z nich je poľnohospodárstvo. Na väčších plochách prevažuje pestovanie kukurice, repi... Na menších políčkach sa pestujú hlavne zemiaky, ďatelina,... Veľká časť území je zameraná na zber sena. Veľká časť je využívaná ako pasienky (dokonca pred asi 30 rokmi sa páslo aj na hrebeni Nízkych Tatier). Keď že Revúcke Podolie a jeho okolie je situované medzi dva pohoria je tu dosť významný turistický ruch. Nezanedbateľnou oblasťou využívania územia je lesné hospodárstvo.

4.1. Ťažba a spracovanie nerastných surovín
V tejto oblasti sa nachádza aj zopár lomov. Konkrétne na Bielom potoku sa nachádza jeden starý lom v ktorom sa teraz nachádza skládka odpadu. Ale len odpad stavebného charakteru a pod. Ak berieme Revúcke Podolie a okolie musíme povedať že na okraji Ružomberka asi 700m od Bieleho Potoka sa nachádza lom ktorý je stále aktívny. Lom je dosť veľký zásah do krajiny lebo úplne zmení jej ráz. Keď sa začína hĺbiť lom musí sa najprv odstrániť vegetácia ktorá pokrýva ťaženú horninu logicky sa musia vypíliť stromy alebo odstrániť zeminu a potom časté odstrely alebo ťažobný ruch vyženú živočíchov do odľahlejšej časti lesa alebo pod. Nachádzajú sa tu ešte ďalšie menšie lomy ako sú v L.L. napr. na vyšnom konci je lom na metamorfovaný kremenec ktorý sa používa ako obklad alebo ako dlažba isteže nie je taký pekný ako v iných lomoch zameraných na lámaný kameň. Ďalej sa tu nachádza ešte množstvo malých lomov na štrk ktorý používajú lesníci na úpravu zvážnice.

4.2. Poľnohospodárstvo
Vo väzbe na biologickú rozmanitosť územia sa ako výrazné negatívum prejavuje upustenie od tradičného obhospodarovania pôdy, najmä kosením a pastvou, čo spúšťa proces prirodzenej sukcesie, ktorého výsledkom je zánik určitých typov biotopov a druhov a v neposlednom rade aj zníženie estetických hodnôt krajiny.Je tu rozšírený extenzívny chov oviec. Niekedy tu bol aj extenzívny chov hovädzieho dobytka a to konkrétne v letných mesiacoch na hrebeni Nízkych Tatier okolo prašivej. Hovädzí dobytok spásal vo vysokohorských oblastiach všetko aj chránené rastliny. A ak sa pásli cez deň na hrebeni kde nie je voda tak museli schádzať niekde ku žriedlu. Pri tom vznikali chodníky ktoré narušili rastlinstvo ktoré chránilo vegetáciu na tomto mieste a keď bola zem nechránená začala sa erózia pôdy. Ako som už predtým písal malé políčka boli spojené do veľkých a tým sa zväčšila erózia pôdy, ktorú predtým čiastočne chránili medze. Ako sa zakladali družstva začalo sa aj s chemickým hnojením a používaním pesticídov. Potraviny už nie sú také zdravé ako predtým keď sa ešte nepoužívali žiadne postreky. Je skoro pravidlom že keď družstevníci robia na niektorom konkrétnom mieste sú cesty všade okolo dosť znečistené blatom alebo tým čo práve robia (napríklad pri zvážaní sena je seno po cestách čo môže spôsobiť nepríjemný šmyk).
Z času načas sa vyskytujú aj malé vyliatia potokov z koryta ale nie je to nič hrozné pretože potok v tejto časti je dosť strmý.

4.3. Lesné hospodárstvo
Časť lesných porastov má zmenené drevinové zloženie
najmä v prospech smreka a borovice. Z toho vyplýva aj ich pomerne nízka ekologická stabilita a potreba postupne cieleným hospodárením dosiahnuť drevinové zloženie čo najviac podobné prirodzenému. Značná časť porastov má však drevinové zloženie prirodzené a vykazuje vysoký stupeň ekologickém stability. Celistvosť lesných ekosystémov je narušovaná abiotickými (vietor, sneh, námraza, lavíny) a biotickými činiteľmi (podkôrny hmyz).
Veľkým problémom v tejto oblasti je ťažba dreva. Aj keď sa lesníci snažia regulovať ťažbu dreva alebo keď sa už niečo vyťaží tak sa snažia zasadiť nové stromky. Zamestnanci lesov mali na to úplne iný názor. Títo vraveli že majú na deň limit ktorý nemôžu stihnúť. Čiže ostatné stromky jednoducho zakopú len tak niekoľko naraz hlboko aby ich nikto nevidel. Čiže lesníci môžu síce povedať že na každý vyrúbaný strom zasadia ďalších x. Ale pravda je niekde inde. Taktiež pri ťažbe dreva ostáva veľký odpad čo by nebol až taký veľký problém keby neexistovali červotoče ktoré sa z radosťou množia v takýchto stromoch a logicky ked ich je viacej tak potom napádajú aj stojace stromy a postupne začína byť chorý celý les. A keď je les trochu podlomený už je len otázka času kedy príde väčší vietor a nastane kalamita. Takáto kalamita v Revúckom Podolí nastala asi v tom období ako v Tatrách. Vtedy na Podsuchej vylámalo niekoľko hektárov lesa. Teraz keď sa drevo už vyťažilo ostal len holorub, čiže pôda nie je chránená žiadnym porastom a nastáva erózia pôdy. Logicky keď zmizol les nastal aj úbytok životného priestoru pre živočíchy ktoré predtým žili v tejto oblasti. A to že bola táto oblasť odlesnená nepôsobí len na tých živočíchov čo žili tam ale aj tých ktorý žili okolo pretože teraz tie čo žili v postihnutej oblasti sa presunuli do onej oblasti a nastal konkurenčný boj o potravu a územie. Ďalej vplýva lesné hospodárstvo na kvalitu ciest. Pri ťažbe dreva je potrebný aj jeho odvoz a keďže kamióny sú väčšinou preťažené a poškodzujú cesty, mosty tým pádom sa musia znova cesty alebo mosty opravovať a to je ďalší zásah do životného prostredia. Niekedy sa na ťažbu dreva používalo aj splavovanie dreva. Hrádzu na splavovanie dreva môžeme nájsť aj asi 300m od odbočky do Korytnice smerom na Donovaly. Hrádza je vybudovaná z kameňa a betónu. Keďže to je hrádza je logické že musela niekedy brániť migrácii rýb. Píšem že musela preto lebo teraz má už potok plynulý prietok cez túto hrádzu bez akýchkoľvek prekážok. Ako som už vravel hrádza je z betónu takže potrvá ešte dlho kým sa stane normálnou súčasťou okolia. Tým že sa niekedy splavovalo drevo po potoku sa týmto prehlbovalo koryto a tým sa menil ráz krajiny. Stále pretrvávajúcim problémom na tomto území je nelegálne vyrubovanie lesa. Pretože celé Revúcke Podolie je lemované lesom je jednoducho pre skoro každého nelegálne vyrúbať strom. A je dosť obtiažné tento nelegálny výrub stromov ustrážiť. Isteže nie je to v takej veľkej miere ako napríklad výrub stromov pri dedinkách na východnom Slovensku. V minulosti bolo klčovanie lesov a premena na lúky alebo na poľnohospodárku pôdu. Neskôr keď prišiel ku vláde komunizmus tak všetky políčka boli zabraté do družstva a boli spojené do veľkých polí. Po tom ako komunizmus padol tak sa prestalo množstvo lúk kosiť a ostali neudržiavané. Teraz sa lúky pomaly menia na les a pomaly zarastajú. Pri ťažbe dreva nastáva sa logicky robia aj zvážnice. V mnohých miestach sú zvážnice v smere spádnice a to pri dažďoch podmieňuje vodnú eróziu pôdy. Tomuto sa dá zabrániť zmenou trasy zvážnic nie v smere spádnice ale v smere vrstevnice. Ale v niektorých prípadoch to je skôr nemožné pretože by sa ťažba dreva dosť predražila.

4.4. Doprava
Keď sa rozprávame o Revúckom Podolí musíme si uvedomiť že cez celé Podolie prechádza cesta pre medzinárodnú dopravu medzi Maďarskom a Poľskom. Čiže tu denne prejde strašne veľa aut kamiónov. Cez horský priechod Donovaly je intenzívna preprava dreva, niektorý vozia drevo na SCP a iný vozia drevo na späť. Pretože SCP potrebuje tvrdé drevo na zlepšenie kvality papiera. Ale nie je to len pre jeden dôvod je to aj preto lebo na Slovensku je viac listnatých lesov ako ihličnatých. Takže doprava je cez celé Podolie veľmi intenzívna a výfukové plyny pôsobia negatívne na celú faunu aj flóru ktorá sa nachádza v blízkosti cesty.

4. 5. Turistika
Veľmi výraznou mierou je územie zaťažené turistikou, športovými a rekreačnými aktivitami počas celého roka (lietanie na lietajúcich športových zariadeniach, cykloturistika, skialpinizmus, pešia turistika, skalolezectvo, snowbording) a sezónne veľmi výrazne
aj zberom lesných plodov. Zaznamenané sú neoprávnené vstupy verejnosti do nesprístupnených jaskynných priestorov, nepovolený zber rastlín a lov
živočíchov, pohyb na terénnych motocykloch a snežných skútroch. V tejto súvislosti je najväčším rizikovým faktorom blízkosť územia k mestským aglomeráciám (Banská Bystrica, Ružomberok). Keď je tu turistika sú tu turistické cestičky ktoré taktiež narúšajú ráz krajiny. Sú tu turisti a tí sú niektorý slušný a berú si svoje odpadky so sebou ale sú aj takí ktorí spokojne rozhadzujú plechovice, sklenené alebo umelohmotné fľaše. Papier až tak moc prírode nevadí pokým nie je povrchovo upravený. Turisti ako je všeobecne známe trhajú chránené rastliny aj keď niekedy len nevedome lebo tento konkrétny druh nepoznajú, rušia lesnú zver a pod...

5. Negatívne antropogénne zásahy v krajine
Ako všade aj tu sa nachádzajú divoké skládky ktoré negatívne vplývajú na vzhľad krajiny.
Niektoré divoké skládky sú väčšie a iné sú menšie. Môžeme v nich nájsť veci všetkého druhu. Ak človek nájde v prírode vyhodený stavebný odpad nie je to potešujúci pohľad ale oveľa horšie je ak nájdeme nejaké fľaše, autobatérie, nejaké nádoby od oleja alebo niečo podobné. Teraz je to aj tak lepšie ako bolo asi pred 10 rokmi keď ešte nefungoval zber komunálneho odpadu minimálne v obciach Liptovská Lúžna, Liptovská Osada , Revúce a aj Donovaly. Na Bielom Potoku bol odvoz komunálneho odpadu bol realizovaný skôr ako v iných obciach. Takže predtým ako bol zavedený odvoz komunálneho dopadu to bolo omnoho horšie. Ľudia sa snažili väčšinu odpadu spáliť a to malo za následok nepríjemný smog. Dym s komínov nebol normálny drevený alebo uhoľný ale veľakrát mal nepríjemný zápach akoby sa pálili nejaké odpadky z gumy, plasty alebo nejaký biologický materiál (koža zo zvierat, chlpy...). Takže ako sa uzákonil povinný odvoz komunálneho odpadu zmenšil sa aj celkový zápach v obci. A to že bol predtým väčší smrad v každej dedine nie je jediný problém ktorý bol týmto čiastočne eliminovaný alebo aj odstránený. Čiastočne sa to podpísalo aj pod čistotu potokov. Predtým boli potoky čiastočne využívané ako „odvoz odpadu“ jednoducho keď niečo nebolo kde dať tak to šlo do potoka a ten to odniesol aspoň o sto metrov. V potokoch ste mohli nájsť všetko do konzerv cez autobatérie až po mŕtve jahňatá. ovce a tak podobne. I keď aj teraz sú potoky dosť znečistené i tak možno hovoriť o zlepšení. Jasne že vždy sa niekto nájde kto niečo spokojne hodí do potoka ako by ho hnevalo ako tým škodí prírode. Neskôr sa začal prevádzkovať separovaný zber ale môžeme hovoriť že je to len v začiatkoch.

5.1. Ovzdušie
Časť územia je negatívne ovplyvňovaná znečisteným ovzduším, čo vyúsťuje do poškodzovania predovšetkým lesných drevín a vodných ekosystémov.
Na ovzdušie v tejto oblasti najviac vplývajú v letnom období výfukové plyny. V zimnom období sa dosť veľkou čiastkou na znečisťovaní ovzdušia podieľa dym z komínov. Keďže je tu dostatok dreva , pevné palivo je v tejto oblasti na prvom mieste. Neraz sa nad dedinami vytvára smog.
Ďalej hlavne v blízkosti Ružomberka negatívne ovplyvňuje ovzdušie SCP (Slovenské celulózky a papierne ).

5.2. Povrchové a podzemné vody
Ako prvé môžem spomenúť vodu. Okolo vody je viacero problémov. Ako prvé možno spomenúť že sa s vodou na našom území celkovo nejako moc nehospodári. Čo je spôsobené tým že na našom území je dostatok vody a ľudia si ju nevedia vážiť. Cez revúcke Podolie prechádza hlavná rieka Revúca a podľa nej sa aj Revúcke Podolie volá. Revúca má jeden má viacero prítokov ale spomeniem len jeden väčší prítok Lúžňanka. Takže ľudia si moc vodu nevážia a preto s ňou ľahkovážne hospodária a nevedia si ju vážiť. Niektorý spokojne používajú pitnú vodu na polievanie trávnikov, alebo s ňou polievajú záhradku. A neraz sa potom stáva že na miestach kde sú domy položené vyššie nie je dostačujúci tlak vody hlavne v letných mesiacoch keď trvá dlhšie sucho. Toto by sa mohlo jednoducho odstrániť aspoň pri domoch ktoré sú blízko pri potoku. Veď nebolo by jednoduchšie a hlavne ekologickejšie používať úžitkovú vodu z potoka alebo vodu ktorú by zachytili pri zrážkach napr. zo striech do nejakej nádrže ako pitnú vodu. Doteraz sme sa pozerali na problém vody predtým ako príde do domácnosti ale problém ktorý nastáva vtedy keď sa voda použije a znečistí je omnoho väčší. Keďže vo viacerých obciach Revúckeho Podolia nie je vybudovaný odpadový systém použitá voda by mala ísť do izolovaných nepriepustných žúmp. Ale je tomu tak? Veľa prípadov čo poznám síce používa žumpu a odpadová voda tečie rovno do nej ale niekde v plášti žumpy je diera a je vytvorený trativod kde odpadové vody unikajú do zeme do podzemných vôd... Toto je ešte ten lepší prípad jeden z ďalších možností je to že taktiež používajú žumpu ale v jej hornej časti je jednoducho odtok a to do potoka. V najhoršom prípade nie je žiadna žumpa a znečistené vody idú rovno do potoka. A každý z nás si vie živo predstaviť ako takáto voda plná rôznych čistiacich prostriedkov a iných látok otravuje potok a všetok život v ňom. Konkrétne v Liptovskej Lúžnej bol plán vybudovať kanalizáciu do konca roka 2006 ale vôbec sa nepodarilo dokonca sa ani z výstavbou nezačalo. Ďalej možno hovoriť o tom že zamokrené oblasti sa vysušujú a začína sa tam výstavba. Močiare ktoré predtým slúžili na prírodnú reguláciu vody v krajine sú odvodnené a vysušené a na niekdajších močiaroch sú postavené celé ulice. Ďalej to je napríklad znečisťovanie vody asi 1km od Liptovskej Osady smerom na Ružomberok. Na priepustnom podloží na štrkoch tam sú postavené budovy v ktorých sa prevádzkuje chov oviec. Keďže pôda nie je schopná zadržiavať nečistoty všetky prípadne nečistoty sa ľahko dostanú do vody. Ďalej možno spomenúť to že kaď aj je žumpa riadne urobená a všetka znečistená voda ide priamo do nej aj tak ešte nemusí skončiť tam kde patrí, v nejakej čističke. Niekedy sa stáva že keď aj príde auto na vyťahovanie septiku a septik vytiahne a všetko je v relatívnom poriadku potom je táto špinavá voda plná rôzneho odpadu a to nie len biologického jednoducho vyliata na pole. A to má viacero negatívnych dopadov na krajinu. Chemikálie ktoré boli obsiahnuté v tejto odpadovej vode negatívne pôsobia na všetky živé organizmy. Keď sa táto voda dostane do podzemných vôd môže pôsobiť negatívne aj o niekoľko km ďalej. Napríklad v Liptovskej Lúžnej bol odpad rozlievaný na polia pod ktorou bol močiar kde vyvieral minerálny prameň. Po čase začala mať minerálna voda z tejto časti zvláštnu príchuť. Potom bol vydaný zákaz vylievať septik ale aj močovku na túto lúku a minerálny prameň mal zase normálnu chuť. Keď hovoríme o minerálnych prameňoch možno spomenúť aj to že keď sa v Korytnici postavila hala na plnenie fliaš s minerálnou vodou tak pôvodné pramene v Korytnici úplne zoslabli.

5. 3. Rastlinstvo a živočíšstvo
Môžeme si niečo povedať o zbere lesných plodov. Pri zbere lesných plodov napr. čučoriedky ostáva menej stravy pre medvede a iné lesné živočíchy. Pri zbere lesných plodov sa často stáva že hlavne ľudia z miest zbierajú všetko aj zelené lesné plody. Potom ostáva málo potravy pre lesných živočíchov a zelené plody ktoré si nazbierali v konečnom dôsledku vyhodia.

6. Predpoklady racionálneho využívania krajiny, ochrana prírody a životného prostredia

Rýchly rast turistického a cestovného ruchu v posledných rokoch priniesol okrem pozitívnych momentov aj mnoho negatívnych javov. Človek čím ďalej, tým viac pociťuje potrebu návratu k prírode, ktorá je zdrojom regenerácie telesných a duševných síl, a tiež miestom poznávania a utvárania krásneho vzťahu ku skutočnosti. Táto, doslova expanzia do neporušenej prírody, znamenala, že človek s egoistickým vzťahom k prírodnému prostrediu bezcitne bral všetko, čo mu príroda ponúkala. A tu začala devastácia a narušovanie prirodzenej rovnováhy. Ochranu prírody, starostlivosť o ňu, najmä chránených lokalít na dolnom Liptove, sleduje viacej inštitúcií v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku (Zbor ochrancov prírody a krajiny, Slovenská speleologická spoločnosť, Okresná správa cestovného ruchu v Liptovskom Mikuláši, strediská cestovného ruchu V Liptove, národné parky). Na to, aby sa zachovala príroda, najmä v národných parkoch, neporušená, pracovníci ochrany a starostlivosti stanovili prísne podmienky pre návštevníkov, ako aj obyvateľov tohto územia. Medzi hlavné smery starostlivosti o prírodu patrí zákaz manipulovať s priemyselnými hnojivami, chemickými postrekmi a odpadom. Na tieto zákazy však zabúdajú ako pracovníci robotníckych družstiev, tak aj obyvatelia tejto krásnej prírody. Nie vždy sa podarí zistiť a potrestať vinníka znečistenia daného územia.
Prírodu dolného Liptova, najviac ohrozujú imisie. Ohrozuje ju teda človek, ktorý aj na konci 20. storočia často posudzuje prírodu ako obyčajný prostriedok na dosiahnutie vlastného blaha. Avšak svet je hodnotou sám osebe. Svet nemožno vysvetľovať človeku, ale naopak. A keď to pochopíme my, ľudia, bude mať príroda radosť a my sa budeme tešiť z nej.

7. Záver

Možno povedať že v práci som písal o tých najzákladnejších problémoch ktoré človek vidí. Problémy ktoré sú v Revúckom Podolí a jeho okolí m,5 Horách a ktorý pohltil 120 hektárov lesa. Požiar trval 2,5 dňa a cez tento čas bola aj zastavená premávka cez horský priechod Donovaly. Väčšina negatívnych vplyvov ktoré som uviedol v tejto práci boli z vlastného pozorovania Podolia. Ostáva len dúfať že tieto negatívne vplyvy časom zoslabnú až zaniknú.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Revúcke podolie a okolie