KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
Pedagogická fakulta
Katedra geografie

Revúcke Podolie a okolie.

Ján Očenáš
GEO - INF

1. Úvod
V tejto práci som písal o Revúckom Podolí a jeho okolí. Toto územie som si vybral preto lebo na tomto území bývam a celu trasu Revúckeho Podolia každý deň absolvujem cestou do školy. Takto sa denne stretávam s negatívnymi vplyvmi ktoré sú na tomto území.

2. Poloha a vymedzenie územia
Revúcke Podolie sa nachádza na Dolnom Liptove zo severu ho ohraničuje Ružomberok z Juhu možno povedať že ho ohraničuje horský priechod Donovaly. Z názvu vyplýva že cez celé Revúcke Podolie prechádza rieka Revúca ktorá je prítok Váhu. Zo východnej strany Revúcke Podolie ohraničuje pohorie Nízkych Tatier konkrétne západná časť Ďumbierske Tatry. Zo západu Podolie ohraničuje Veľká Fatra.

3. Prírodné pomery

3.1. Geologické pomery
Základná charakteristika: Z geologického hľadiska patria pohoria obkolesujúce Revúcke Podolie do skupiny jadrových pohorí. To znamená, že obsahujú jadro vystupujúce na povrch v najvyšších častiach pohoria, ktoré je zložené z najodolnejších hornín – žúl a kryštalických bridlíc. Na obvode kryštalického jadra sú umiestnené obalové série menej odolných hornín – vápencov, dolomitov a slieňovcov – tvoriace nižšie a členitejšie časti pohoria. Príkladom je časť Salatíny v Nízkych Tatrách s najvyšším vrchom Salatín (1630 m). V západnej časti Veľkej Fatry patriacej do územia regiónu je typické rozšírenie hornín usadených v spodnej a strednej kriede.

3.2. Geomorfologické pomery
Na vznik a vývoj prírodných výtvorov podstatnou mierou vplýva geologický podklad, ktorý je ďalej ovplyvňovaný klimatickými činiteľmi (voda, ľad, mráz, vietor a iné). Druhou najrozšírenejšou skupinou geologických podloží u nás sú väčšinou druhohorné karbonátové horniny (vápence, dolomity, sliene a iné). Síce pohoria obkolesujúce Revúcke Podolie sú jadrové, veľká časť územia Revúckeho Podolia je reprezentovaná obalovými sériami, cez ktoré boli zložitými horotvornými pohybmi alpínskeho vrásnenia presunuté série krížňanského. V týchto útvaroch dominujú vápnité horniny (vápence a dolomity), uplatňujú sa i sliene, slienité vápence, pestré bridlice, kremence a iné horniny. Vo vyšších polohách (vysočinová krajina) prebieha zvetrávanie (krasovatenie) vápencov v chladnejšej a vlhšej klíme rýchlejšie, pretože k chemickému rozpúšťaniu pristupuje aj pôsobenie mrazu. V najnižšie položenej časti územia v okolí rieky Revúca a jeho prítokov je badateľná výrazná fluviálna činnosť riek s mnohými svojimi formami. Nemožno zabudnúť aj na antropogénny vplyv, ktorého pozostatkom je napríklad ťažba štrku na v lome na Bielom Potoku.

3.3. Klimatické pomery
Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou častou je okolie rieky Revúca, ktoré patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou častou sú vrcholové časti pohorí. Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok. Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári. Priemerný počet dní so zrážkami sa v údolí Revúej pohybuje okolo 112, smerom k horám až na 116 dní. Snehová pokrývka trvá priemerne 140 dní, pohoriach dosahuje i 160 dní. Ročné priemery oblačnosti sa pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblačnosť je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry.


3.4. Hydrologické pomery
Z celého Revúckeho Podolia a jeho okolia všetky potoky a rieky patria do úmoria Čierneho mora, keďže rovodnica rozvodnica medzi Čiernym a Baltským morom prechádza severnou časťou Kysuckých a Oravských Beskýd, kam okres nezasahuje a hlavné slovenské rozvodie medzi povodím riek vtekajúcich do Dunaja alebo Tisy prechádza východnou časťou Nízkych Tatier (Kráľova hoľa). Územie povodia patrí do mierne teplej vlhkej oblasti vo svojej kotlinovej časti a časti vybiehajúcich pohorí patria do veľmi vlhkej chladnej oblasti. Tak ako na celom Slovensku, aj v Revúckom Podolí hlavným činiteľom, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje priestorové rozloženie teplôt, zrážok pôd, rastlinstva, živočíšstva, ale aj spôsob využívania krajiny, je nadmorská výška.

3.5. Pedogeografické pomery
Pôdy sa vytvorili na zvetralinách rozličných hornín. Okrem toho s nadmorskou výškou sa menia činitele, ktoré spolu pôsobia pri vzniku pôdy. V pohoriach sa výrazne odlišujú pôdy na výslnných južných svahoch sú vlhké a humózne. Výnimku tvoria pôdy nivné, ktoré sa vyskytujú pozdĺž vodných tokov. Vlastnosti pôdy prevažne určuje geologické podložie, ktoré je karbonátové, tvorené vápencami a dolomitmi. Pre túto oblasť je typická hnedá pôda. Z pôdnych typov sa tu vyskytujú hnedozeme a kambizeme (hnedé lesné pôdy). Na sprašových a svahových hlinách vznikli pseudogleje (oglejené pôdy). Vo vyššie a stredne položených oblastiach sa na silikátových horninách nachádzajú aj hnedé lesné pôdy (kambizeme). Nad kambizemami do výšky 1800m, kde narastá úhrn zrážok, vznikli podzoly. Najvyššie polohy pohorí, nad hornou hranicou lesa, zaberajú málo úrodné rankre a alpínske mačinové pôdy. Najviac zastúpené sú redziny hnedé.. Na území sa nachádzajú hlinito-piesočnaté, piesočnato-hlinité, ílovito-hlinité a hlinité pôdne druhy. Jedná sa o ľahké, stredne ťažké a ťažké pôdy.


3.6. Biogeologické pomery
Pohoria sú budované prevažne na vápencoch a dolomitoch. Tieto vápencové časti možno označiť za skutočné botanické záhrady vytvorené prírodou. Väčšina tu rastúcich druhov je prísne chránená, jednako však voľné prístupná na zhliadnutie, filmovanie a fotografovanie. Trhanie chránených druhov je prísne zakázané. Môžeme tu zhliadnuť poniklec slovenský, šafran Heuffelov, prvosienku holú, horec Clusiov, veternicu narcisokvettú, ľaliu zlatohlavú, astru alpínsku, plesnivec alpínsky a mnohé ďalšie.
Stretneme sa s bežnými živočíšnymi druhmi v horského a podhorského pásma Karpát. Z horských pásiem je na živočíšstvo najbohatšia severná časť Veľkej Fatry, najmä oblasť Ľubochnianskej doliny, v Nízkych Tatrách predovšetkým v oblasti Salatína. Celá oblasť sa vyznačuje veľkou pestrosťou hmyzu a motýľov. Plazy sú zastúpené menej. Na slnečných svahoch a skalách sa vyskytuje zmija a jašterica. Veľmi bohato je celé horské pásmo oživené vtákmi. Z kurovitých sa tu vyskytujú hlucháň, tetrov a jariabok hôrny. Z dravých vtákov je rozšírený jastrab obyčajný, myšiak hôrny a celoslovensky vzácny sokol sťahovavý. V potokoch a riečkach všetkých pohorí ako aj v Revúcej , je veľa druhov rýb, ako je pstruh potočný, lipeň, hlaváče, čereble, ale aj mohutné hlavátky. V súvislosti so zlepšením čistoty. Z drobných cicavcov sú hojné zastúpené plch a veverica, z mäsožravcov kuna skalná i hôrna a líška. Pre krasové oblasti je charakteristické množstvo netopierov. Z väčších šeliem je rozšírený rys, najmä vo Veľkej Fatre. Vo všetkých okolitých horstvách sa stále vyskytujú exempláre medveďa hnedého. V poslednom čase sa vrátili i vlky. Z párnokopytníkov sa hojne vyskytujú diviak a jeleň karpatský.