referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hugo
Streda, 1. apríla 2020
Búrky
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Monita
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 199
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 
Búrky a ich ničivá sila

Búrka je pozoruhodný, avšak nebezpečný poveternostný jav, ktorý môže ohroziť ľudské zdravie a dokonca spôsobiť aj smrť.

Búrka je súbor elektrických, optických a akustických javov prebiehajúcich medzi jednotlivými vertikálne mohutnými oblakmi typu cumulonimbus alebo medzi nimi a zemským povrchom. Búrka vzniká pri labilnom zvrstvení atmosféry, ktoré podmieňuje rýchly výstup teplého a vlhkého vzduchu do jej vyšších vrstiev. V týchto polohách je chladnejšie a prebytočná vodná para kondenzuje, čím dochádza k tvorbe vertikálne mohutnej kopovitej oblačnosti dosahujúcej výšku 10 až 16 km. V takýchto oblakoch pri veľmi rýchlych výstupných a zostupných pohyboch vzduchu vodné kvapky a ľadové kryštáliky na seba narážajú a trením i rozštepovaním vznikajú kladné a záporné elektrické náboje. Elektrické náboje sa zhromažďujú v rozličných častiach oblaku a oddelené sú izolátorom- vzduchom. Tým vzniká veľké elektrické napätie, ktoré dosahuje až niekoľko stotisíc voltov na meter. Po prekročení kritickej hodnoty napätia dochádza k vyrovnávaniu rozdielov v elektrickom poli medzi oblakmi navzájom alebo medzi väčšinou záporne nabitým oblakom a kladne nabitým zemským povrchom prostredníctvom silného iskrového výboja – blesku.
Blesk vzniká v miestach najmenšieho elektrického odporu vzduchu a v tomto vodivom kanáliku sa elektróny pohybujú veľkou rýchlosťou – rádovo až niekoľko 100 km/s . Vzniknutá obrovská kinetická energia sa prejavuje veľmi vysokou teplotou vzduchu vodivého kanála a veľmi vysokým elektrickým prúdom, ktorý môže dosiahnuť hodnotu niekoľkých desiatok, ba až stoviek tisícov ampérov. Náhlym a silným ohriatím vzduchu dochádza k jeho rozpínaniu a zároveň pri prudkom ochladení k jeho zmršťovaniu, čo sa navonok prejavuje zvukovým efektom – hromom.
Sila blesku je aj pri náraze o zemský povrch obrovská. Teplota vzduchu v čase nárazu dosahuje 8 000 až 33 000 °C, a preto sa účinky blesku prejavujú nielen požiarmi, ale aj tzv. spečením pôdy, roztápaním kovov, deformáciou rozličných materiálov, poškodením budov a úhynom živých tvorov.
V lete sa na Slovensku vyskytuje priemerne 25 až 30 dní s búrkou. Pri takomto častom výskyte je s ohľadom na uvedené nebezpečenstvá potrebné už pri plánovaní výletu získať potrebné informácie o vývoji poveternostnej situácie z televízie, tlače, rozhlasu alebo internetu. Búrka však výletníkov môže prekvapiť najmä v horách, kde najviac oslnené a prehriate svahy podmieňujú vznik výstupných pohybov vzduchu, a tým aj miestnych búrok z tepla. Túto udalosť je potrebné včas predvídať pozorovaním vývoja kopovitej oblačnosti. Búrkový oblak možno pre jeho mohutný vertikálny vývoj včas rozoznať už na veľkú vzdialenosť. Spočiatku nadobúda tvar karfiolu, neskôr sa horná hranica môže rozliať do tvaru kovadliny, ktorá sa predlžuje v smere postupu búrky.
Na blízkosť búrky často upozorňuje aj hrmenie. Podľa časového intervalu, ktorý prejde od zablysnutia po zahrmenie, možno pomerne spoľahlivo určiť vzdialenosť od búrky. Napríklad desaťsekundový interval zodpovedá vzdialenosti 3,3 km (počet sekúnd treba vynásobiť rýchlosťou zvuku 330m/s.) Ak sa časový interval skracuje, búrka postupuje smerom k nám, a preto je potrebné čo najskôr nájsť vhodnú ochranu pred jej nepriaznivými účinkami, ktoré sa nespájajú len s bleskami, ale aj s ďalšími nebezpečnými poveternostnými javmi, najmä húľavou, lejakom a krúpami.


Keďže búrka je nebezpečným poveternostným javom s ťažko predvídateľnými a často až ničivými účinkami, ak je to možné, pri letných potulkách prírodou sa jej treba radšej vyhnúť. Ak to však možné nie je, pri ochrane pred búrkou najviac bezpečia poskytuje automobil alebo dobre uzemnené železobetónové budovy, v ktorých sa vytvára tzv. Faradayova klietka s nulovým elektrickým potenciálom.
Keď turistov búrka zastihne v otvorenom teréne, mali by sa vyhýbať vyvýšeným miestam, behu, jazde na bicykli, pobytu na vodnej hladine, plaveniu v člne, pobytu v stane, dotyku s akýmkoľvek kovovým predmetom, státiu pri akýchkoľvek (nielen kovových) stožiaroch, pohybu v blízkosti elektrického vedenia a hľadaniu útočiska pod skalnými prevismi či košatými stromami. Blesk udiera najčastejšie do stromov rastúcich v blízkosti vodných plôch a potokov, do stromov obsahujúcich veľa miazgy (napr. topoľ, vŕba, javor) a do stromov s drsnou a nepravidelnou kôrou (napr. dub). Pri hľadaní úkrytu pred búrkou si treba spomenúť na riekanku: ,,Dubom sa vyhýbaj, vŕby však obchádzaj, pred smrekmi utekaj, buky však vyhľadávaj.“ Pred účinkami blesku sa na výlete treba chrániť na mieste, ktoré nevyčnieva, je v dostatočnej vzdialenosti od vodných zdrojov a iných vodivých predmetov, od rudných žíl a vchodov do jaskýň. Stáť treba s nohami pri sebe, sedieť je vhodné na batohu s nevodivým obsahom, najlepšie na mieste izolovanom od mokrej zeme.
Pri silnej búrke sa zároveň treba chrániť aj pred komplexom sprievodných nepriaznivých poveternostných javov. To znamená pred nárazmi silného vetra, ktorý môže dosahovať rýchlosť 100 až 150 km/h, pred výdatnými a intenzívnymi lejakmi i pred krupobitím. Tieto javy síce pri bežnej letnej búrke z tepla trvajú pomerne krátko, avšak svojou intenzitou dokážu pobyt v prírode značne znepríjemniť.
Pri frontálnych letných búrkach pobyt v prírode nie je vhodný, nakoľko v poslednom období sa často vyskytujú silné búrky typu multicely a supercely, ktoré vznikajú v dôsledku veľkých teplotných rozdielov na rozhraní studenej a teplej vlhkej vzduchovej hmoty. Multicela je veľmi silná konvektívna búrka, ktorá trvá aj niekoľko hodín s krátkymi prestávkami vo výskyte bleskov a intenzívnych zrážok. Supercela je mimoriadne silná konvektívna búrka trvajúca niekoľko hodín, počas ktorých sa vyskytujú aj silné vzdušné víry typu veternej smršte až tornáda. S deštruktívnou silou týchto búrok sa možno každoročne stretnúť aj na Slovensku pri povodniach, pustošivých veterných smrštiach, ktoré vyvracajú celé pásy lesa od koreňa, a pri lokálnych ničivých krupobitiach, ktoré sa koncom tohtoročného mája vyskytli napríklad v oblasti Štiavnických vrchov a Javoria.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.