Demografia a prognostika

1.História mesta Prešov

Archeológovia datujú najstaršie stopy po prítomnosti človeka na území dnešného Prešova a jeho blízkeho okolia na základe nálezov do obdobia mladšej fázy stredného paleolitu
/80 000- 40 000 rokov pred naším letopočtom/. Rieka Torysa, ktorá v súčasnosti obopína mesto Prešov z oboch strán znamenala v minulosti dôležitú komunikačnú spojnicu.
V posledných štyroch storočiach starého letopočtu boli v strednej Európe dominantné kmeňové formácie Keltov.
Na území Prešova sa našli hrnčiarske klenbové pece s roštom. V 1 storočí p. n. l sa tu nachádzala osada s rozvinutou dielenskou výrobou, o čom svedčia aj nálezy keramiky.
Ďalšie významné archeologické nálezy boli odokryté Pod Bikošom, kde sa našiel napríklad kostrový dvojhrob a strieborná minca. Územia mesta Prešov bolo stále osídlené.
Aj v 3 a 4 storočí n. l bol rozvinutý obchodný ruch. Našli sa aj strieborné mince, podľa ktorých zisťujeme, že Prešov bol veľmi významný z oblasti obchodného ruchu.
V 4. a 5. storočí n. l., keď sa začalo veľké sťahovanie národov na naše územie sa prisťahovali nové kmene. Doterajšie výskumy objavili 7 osád zo slovanského obdobia a zdá sa, že Prešov mohol byť v danej dobe centrom slovanského kmeňového územného celku šarišského regiónu. Lokalita Pod Bikošom a Kráľová hora majú zachované osídlenie aj poveľkomoravskom a ranostredovekom období / 10. a 13. storočie/.Na území terajšieho Solivaru už 11. storočí existovala osada, ktorá tam ťažila soľ. Z osád, ktoré obklopovali rieku Torysu z oboch strán sa začalo vytvárať budúce mesto Prešov.

2.Získanie mestských výsad

Prvá písomná správa o meste Prešov pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listila od kráľa Belu IV. V texte je osada Prešov uvedená pod názvom „EPURIES“. Mesto získalo výsady od kráľa Belu IV., čo malo v dejinách mesta Prešov veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta.

3.Prešov v rokoch 1918- 1948

Po ukončení vojny v roku 1918 nedošlo k pripojeniu Prešova k novému štátu- Česko- Slovenskej republike. Až v prvých júlových dňoch roku 1919 mesto Prešov obsadilo vojsko červenej armády. Po krátkom období štátária a konsolidácie bol zakrátko obnovený pokoj a Prešov sa stal riadnou súčasťou Česko- Slovenskej republiky. Významné zmeny nastali po roku 1918 v oblasti školstva, kde sa podarilo nahradiť dovtedy maďarské stredné a vysoké školstvo slovenským.

4.Tri erby mesta Prešov

V minulosti malo pre každé mesto veľký význam mať svoj erb. Erb mohli mať iba slobodné kráľovské a banské mestá, čo ich tiež odlišovalo od miest a mestečiek nižšej kategórie. Erb udeľoval zvláštnym privilégiom za mimoriadne zásluhy, alebo pomoc. Erb používalo mesto v mestskej administratíve. Mesto Prešov disponovalo vlastným erbom od 15. storočia. Celkovo ich malo tri. Podľa modernej slovenskej heraldiky je však heraldicky najčistejší, a teda najvhodnejší historicky prvý erb mesta Prešov. Zachováva jeho znamenie v pôvodnej podobe, bez neskorších doplnkov a polepšení. V tomto zmysle rozhodla pred časom Heraldická komisia Ministerstva vnútra, aby sa mesto vrátilo k používaniu svojho historicky prvého erbu.