Diagnostika a prognostika mesta Prešov

Demografia a prognostika

1.História mesta Prešov

Archeológovia datujú najstaršie stopy po prítomnosti človeka na území dnešného Prešova a jeho blízkeho okolia na základe nálezov do obdobia mladšej fázy stredného paleolitu
/80 000- 40 000 rokov pred naším letopočtom/. Rieka Torysa, ktorá v súčasnosti obopína mesto Prešov z oboch strán znamenala v minulosti dôležitú komunikačnú spojnicu.
V posledných štyroch storočiach starého letopočtu boli v strednej Európe dominantné kmeňové formácie Keltov.
Na území Prešova sa našli hrnčiarske klenbové pece s roštom. V 1 storočí p. n. l sa tu nachádzala osada s rozvinutou dielenskou výrobou, o čom svedčia aj nálezy keramiky.
Ďalšie významné archeologické nálezy boli odokryté Pod Bikošom, kde sa našiel napríklad kostrový dvojhrob a strieborná minca. Územia mesta Prešov bolo stále osídlené.
Aj v 3 a 4 storočí n. l bol rozvinutý obchodný ruch. Našli sa aj strieborné mince, podľa ktorých zisťujeme, že Prešov bol veľmi významný z oblasti obchodného ruchu.
V 4. a 5. storočí n. l., keď sa začalo veľké sťahovanie národov na naše územie sa prisťahovali nové kmene. Doterajšie výskumy objavili 7 osád zo slovanského obdobia a zdá sa, že Prešov mohol byť v danej dobe centrom slovanského kmeňového územného celku šarišského regiónu. Lokalita Pod Bikošom a Kráľová hora majú zachované osídlenie aj poveľkomoravskom a ranostredovekom období / 10. a 13. storočie/.Na území terajšieho Solivaru už 11. storočí existovala osada, ktorá tam ťažila soľ. Z osád, ktoré obklopovali rieku Torysu z oboch strán sa začalo vytvárať budúce mesto Prešov.

2.Získanie mestských výsad

Prvá písomná správa o meste Prešov pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listila od kráľa Belu IV. V texte je osada Prešov uvedená pod názvom „EPURIES“. Mesto získalo výsady od kráľa Belu IV., čo malo v dejinách mesta Prešov veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta.

3.Prešov v rokoch 1918- 1948

Po ukončení vojny v roku 1918 nedošlo k pripojeniu Prešova k novému štátu- Česko- Slovenskej republike. Až v prvých júlových dňoch roku 1919 mesto Prešov obsadilo vojsko červenej armády. Po krátkom období štátária a konsolidácie bol zakrátko obnovený pokoj a Prešov sa stal riadnou súčasťou Česko- Slovenskej republiky. Významné zmeny nastali po roku 1918 v oblasti školstva, kde sa podarilo nahradiť dovtedy maďarské stredné a vysoké školstvo slovenským.

4.Tri erby mesta Prešov

V minulosti malo pre každé mesto veľký význam mať svoj erb. Erb mohli mať iba slobodné kráľovské a banské mestá, čo ich tiež odlišovalo od miest a mestečiek nižšej kategórie. Erb udeľoval zvláštnym privilégiom za mimoriadne zásluhy, alebo pomoc. Erb používalo mesto v mestskej administratíve. Mesto Prešov disponovalo vlastným erbom od 15. storočia. Celkovo ich malo tri. Podľa modernej slovenskej heraldiky je však heraldicky najčistejší, a teda najvhodnejší historicky prvý erb mesta Prešov. Zachováva jeho znamenie v pôvodnej podobe, bez neskorších doplnkov a polepšení. V tomto zmysle rozhodla pred časom Heraldická komisia Ministerstva vnútra, aby sa mesto vrátilo k používaniu svojho historicky prvého erbu.

5.Prešov dnes

Mesto Prešov, je mesto s veľmi rozvinutou kultúrou, čo znamená, že sa tú nachádza mnoho významných historických budov. Jednou z nich je Divadlo Jonáša Záborského. Táto budova je po jej renovácii vo veľmi dobrom stave a odohrá sa v nej ešte mnoho kvalitných divadelných predstavení.
Ďalšou z významných budov je Caraffova väznica zo začiatku 16. storočia zakončujúca budovu dnešnej mestskej radnice. Ide o jednu z mála zachovaných gotických stavieb v Prešove. Bola postavená okolo roku 1504- 1509. Budova dostala pomenovanie počas Prešovských krvavých jatiek v roku 1687, kedy na základe nespravodlivého súdu cisárskeho generála Antónia Caraffu z Neapola bolo na námestí pri evanjelickom kolégiu postupne popravených 24 uhorských zemanov a mešťanov.
Budova starej školy, pravdepodobne najstaršia školská budova v meste, stojí vedľa evanjelického Chrámu Svätej Trojice. Jej začiatky možno predpokladať z roku 1415, kedy bol známy prvý študent mesta Prešov.

6.Počet narodených

Počet obyvateľov v meste Prešov je 91 621. Po 23 rokoch neustáleho znižovania počtu živonarodených detí a pôrodov na Slovensku sa tento počet zvýšil. K najvyššiemu nárastu došlo v Bratislavskom kraji, mierny pokles bol zaznamenaný v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji. Napriek tomu má však Prešovský kraj najvyššiu mieru pôrodnosti na Slovensku. V posledných rokoch sa zvyšuje aj počet narodených detí mimo manželstva.

7.Nezamestnanosť

Z týchto údaj vieme, že počet nezamestnaných v meste Prešov za posledné roky klesá.

Rok                                   2003    2004     2005
Počet nezamestnaných       16 599  15 352  13 017

8.Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnosť                Počet obyvateľov %
Slovenská                86 91093.67
Maďarská                 2080.22
Rómska                   13231.43
Česká                      7770.84
Moravská                  450.05

Tieto údaje boli aktuálne k 31. 12. 2005


9.Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vierovyznania

Vierovyznanie                  Počet obyvateľov %
rímskokatolícke                61 956 66.77
gréckokatolícke                 8 279 8.92
pravoslávne                      1 563 1.68
evanjelické                       4 436 4.78
iné                                   1 188 1.28

Tieto údaje boli aktuálne k 31. 12. 2005