Fínsko

(Suomen, Tasavalta, Republiken Finland (šv.), Suomi, Finland)

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 5 regiónov, 12 provincií (lääni/län), Ahvenanmaa/Aland
Rozloha: 338 144 km2
Počet obyvateľov: 5 223 442 (2005)
Hustota zaľudnenia: 15 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Helsinki/Helsingfors 502 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Espoo 179 000 obyv., Tampere 175 000 obyv., Turku 160 000 obyv.
Najvyšší bod: Halti, 1324 m
Najvýznamnejšie rieky: Kemijoki, Oulujoki, Torniojoki
Úradný jazyk: fínčina, švédčina
Mena: Euro
Štátny sviatok: 6. december (Deň nezávislosti), vznik štátu 6.12.1917
Rasové a národnostné zloženie: Fíni (93%), Švédi (5,8%), Rusi (0,35%), Laponci (0,35%), iné (0,5%)
Náboženstvo: evanjelické (85,7 %), pravoslávne, gréko-románske (1,1%), iné – katolícke, islamské, židovské(13,2%)
Urbanizácia: 64%
Priemerná dĺžka života: muži 71 rokov, ženy 79 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 0,4%
Analfabeti: menej ako 1%

Orientačné ceny:

Fínsko sa radí k najdrahším krajinám Európy. Ceny v prepočte na Sk sú nasledujúce:

2 dcl vína 435 Sk
Predkrm 145 Sk
Hlavný chod cca 605 Sk
Káva 72- 96 Sk
Pivo 242 Sk
Autobus, električka 72 SK
Cigarety 145 Sk
Vstupné do kina 363 Sk

Školský systém

Vo Fínsku neexistujú klasické materské školy, predškolská výchova je zabezpečovaná v centrách dennej starostlivosti a pri základných školách. Rok pred začiatkom povinnej školskej dochádzky sa dieťa môže pripravovať na nástup do školy. Mestá a obce musia zabezpečiť tento prípravný rok, ktorý je bezplatný, ale nepovinný.
Povinná školská dochádzka sa začína vo veku 7 rokov na všeobecnovzdelávacej škole (Grundskola). Existuje ich približne 4 300. Je možné začať o rok skôr alebo neskôr na základe posudku psychológa. Základné vzdelanie trvá 9 rokov. Povinná školská dochádzka končí, keď dieťa absolvuje celú všeobecnovzdelávaciu školu, alebo uplynie desať rokov, odkedy ju začalo. Deti v nich majú nárok na jedno teplé jedlo denne zadarmo. Grundskola má dva stupne. Prvý pre deti vo veku 7 až 12 rokov a druhý pre 13 až 16 ročných žiakov.

Stredné školstvo tvoria:

- všeobecnovzdelávacie školy (Lukio/Gymnasium),
- odborné školy (Ammatillnen oppilaitos/Yrkesläroanstalt ).

Trvajú zvyčajne tri roky, najviac však štyri, od 16 do 19 rokov. Končia sa štátnou skúškou zo štyroch povinných predmetov a jedného voliteľného.

Vysoké školstvo tvorí:

- 20 univerzít (desať všeobecných a desať špecializovaných),
- 29 polytechnických inštitútov.Ekonomika

Základné ekonomické ukazovatele:

Hrubý domáci produkt (HDP): 149,7 mld. EUR (r. 2004)
Inflácia: 2,2 % (r.2005)
Rast HDP: 3,6%
Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP: 3,1%
Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 30,4%
Podiel služieb na tvorbe HDP: 66,5%
Práceschopné obyvateľstvo: 2,61 mil. ( r. 2005)
Zamestnanie:

poľnohospodárstvo 8%
priemysel 28%
služby 64%

Miera zamestnanosti dosiahla výšku 67,2%. Z celkového počtu pracujúcich (2 582 tis. osôb), najviac zamestnaných ľudí je v oblasti služieb pre priemysel (1 632 tis. osôb), v priemyselnom sektore (470 tis. osôb), veľko- a maloobchode (363 tis. osôb).

Nezamestnanosť: 8,8% (r. 2005) t. j. 231 tis. registrovaných žiadateľov o pracovné miesta. Záujem vlády o zníženie nezamestnanosti je jednou z prvoradých úloh a tomuto cieľu je podriadená celková hospodárska politika. Nové pracovné miesta sa vytvárajú hlavne vo verejnom sektore, veľko a maloobchode a v stavebníctve.

Príjmy do štátneho rozpočtu: 99,61 mil. USD
Výdavky zo štátneho rozpočtu: 97,14 mil. USD (r. 2005)
Export: 67,88 mil. USD (r. 2005)
Partneri pre export:

Švédsko 11,1%
Nemecko 10,7%,
Rusko 8,9%,
USA 6,4%,
Holandsko 5,1% (r. 2004)

Import: 56,45 mil. USD (r. 2005)
Partneri pre import:

Nemecko 16,2%,
Švédsko 14,3%,
Rusko 12,8%,
Holandsko 6,3%,
Dánsko 5,2%,
Francúzsko 4,3% (r.2004)

Významnou črtou fínskeho hospodárstva sú mimoriadne vysoké investície v oblasti výskumu a vývoja (3,37% HDP), t. j. 4,97 mld. EUR. Nosným, tradičným odvetvím fínskeho priemyslu ostáva elektrotechnický, drevársky, papierenský a strojársky priemysel. Elektrotechnický a elektronický priemysel sa podieľa na tvorbe HDP 5,9%. Papierenský priemysel sa podieľa na tvorbe HDP3%. Chemický a farmaceutický priemysel je tretím najväčším sektorom, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP 2,5%. Stavebníctvo sa podieľa na tvorbe HDP 2,5%. Strojársky priemysel sa podieľa na tvorbe HDP 2%. Významná je výroba dopravných strojov, strojov na spracovanie dreva a papierenských strojov. Výroba lodí stagnuje, ťažisko spočíva len v prerábaní a opravách lodí. Výroba automobilov v roku 2005 sa obnovila v závode v Uusikauppunki, kde sa kompletizujú nové modely značky Porsche.Zahraničný obchod

Fínska ekonomika je typom otvorenej ekonomiky, jej vývoj je viazaný na hospodársky vývoj krajín Európy, kam smeruje 73,5 % exportu tovarov vyrobených vo FI.

Export do krajín EÚ predstavuje 57,8%. Najvyšší podiel exportu podľa tovarovej štruktúry predstavujú stroje a dopravné zariadenia (42,8 %), trhové výrobky (30,5 %) a chemikálie (7,8 %). V dovoze najväčší podiel predstavujú stroje a dopravné zariadenia (37,6 %), minerálne oleje (13,6 %) a trhové výrobky (12,7 %).

Medzi hlavných obchodných partnerov (vo vývoze i v dovoze) patria: Nemecko, Švédsko, Ruská federácia, Veľká Británia, Francúzsko, USA, Holandsko, Čína, Estónsko, Taliansko, Belgicko, Nórsko a Japonsko.

Zahraničný obchod medzi Fínskom a Slovenskom

Vývoz SR v uvedenom období vo výške 3 282,4 mil. Sk vzrástol oproti sledovanému obdobiu minulého roka o 0,1% (t.j. o 2,5 mil. Sk). Hlavnými vývoznými položkami podľa štruktúry SITC sú: stroje (73,8%), trhové výrobky (16,1%), priemyselné výrobky (5,6%), chemikálie (3,7%), surové materiály (0,8 %) a potraviny (0,1%).

Dovoz do SR v uvedenom období dosiahol hodnotu 1 519,3 mil. Sk, čo predstavuje pokles o 31,1%. Hlavnými dovoznými položkami podľa štruktúry SITC sú: trhové výrobky (52,1%), stroje (26,3%), chemikálie (15,2%), priemyselné výrobky (1,6%),surové materiály (3,1%), potraviny (1,0%) a nápoje (0,6%).