Poloha a príjazdy
Jazerá a národný park ležia vo východnej Like medzi reťazcom vrchov Malej Kapely a Ličkej Plješevice - táto čiastočne tvorí hranicu s Bosnou a Hercegovinou. Osada Plitvice leží na dobre vybudovanej ceste E 71, ktorá je hlavným spojením medzi dalmátskym pobrežím a vnútrozemím. Do osady Plitvice sa dá dobre dostať zo Zadaru a Šibenika. Okrem toho vedú do národného parku menšie cesty zo Senja a Karlobagu. Plitvice sú vzdialené od Zadaru približne 150, z Karlobagu 110 a zo Senja 90 km.
Všeobecné informácie
Plitvické jazerá so širším okolím patria k najkrajším prírodným výtvorom v Európe. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé, najhornejšie jazero, ktoré sa volá Prošćansko jezero, vzniká pri ústí veľmi krátkej rieky Matica, vytvorenej z riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera.
Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb: od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája, mohutným 72 metrov vysokým vodopádom, potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované. Z celkovej rozlohy národného parku tvorí les 157 km2, lúky 35 km2 a približne 2,2 km2 pripadá na jazerá a vodopády.
Dvanásť horných jazier leží v nadmorskej výške 639 - 534 m. Jazero Kozjak, 2 km dlhé a 46 m hlboké, je najväčšie. Obklopuje ho bukový les. Štyri malé dolné jazerá, brehy ktorých sú porastené stromami a krami, sa nachádzajú vo výške medzi 526 a 503 m. Ležia v 70 až 80 m hlbokom kaňone, ktorý v skalnatom vápenci vyhĺbila rieka. Jazerá sú navzájom pospájané nielen nádhernými vodopádmi, ale aj podzemnými prúdmi vody a jaskyňami, z ktorých je asi tucet prístupných. Najvyšší vodopád je Plitvica, v blízkosti vchodu č. 1, kde voda malej prítokovej riečky padá z visiaceho bočného údolia do 72 m hlbokej Koranskej priepasti. Na miesto nazvanom Sastavci sa stretávajú takmer všetky pozemné i podzemné toky z celého územia jazier.
Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré vznikali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchle (za priaznivých podmienok až 3 cm za rok), ale rovnako rýchle sa môžu aj rozložiť, resp. zničiť. Vápencový tuf, nazývaný travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky: kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru ničí. Na pokojných miestach, t.j. v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál.
