Aby sa zredukovala populácia vláda vymýšľa rôzne programy rodinného plánovania, o ktorých sa zmienim neskôr.
Samotní číňania tvoria 92% čínskej populácie. Medzi ďalšie národy žijúce na tomto území patria Čuangovia, Tibeťania, Kazaši, Mongolovia. Všetky z týchto národov majú v Číne svoju autonomnú oblasť (Kuang-Si, Tibet, Sin-Ťiang, Vnútorné Mongolsko).
Komunistická vláda sa snaží presadzovať ateizmus, ale náboženstvá sú v číne povolené. Hoci Čína je oficiálne ateistická, väčšina čínskeho obyvaťeľstva sa hlási k nejakému náboženstvu. Najčastejším náboženstvom je tu taoizmus, konfucionizmus, budhizmus a pár ludí sa hlási k islamu a kresťanstvu. Všetky náboženské aktivity sú dôkladne monitorované štátom a za akékoľvek neoprávnené aktivity hrozí väzenie.

SVATBA A RODINA
Svatby v Číne sú jednoduché. Dvojica najprv zháňa povolenie v lokálnom vládnom úrade. Ak sa im povolí, podpíše sa zmluva a sú z nich manželia bez nejakých ceremónií. Dvojica potom príde domov a z ostatnou rodinou a priateľmi si spravia svatobnú ceremóniu a oslavu. Bežné sú svatobné prstene. Žena si necháva svoje meno, nedáva si manželove priezvisko. Potom ako sa žena vydá, už nie je považovaná za časť svojej rodiny, ale patrí k manželovej rodine. Synovia sú tradične viacej cenení ako dcéry, pretože ostávajú v rodine a starajú sa o svojich rodičov keď zostarnú a zachovávajú rod.

PLÁNOVANIE RODINY A KONTROLA POPULÁCIE
V druhej polovici 20. storočia zaznamenáva Čína veľkú populačnú explóziu. Nová komunistická vláda si najprv myslela, že veľkú populáciu treba považovať za plus. Až neskôr zistili, že rapídne rozrastajúca sa populácia môže znamenať problém. V roku 1956 sa rozpútala prvá propaganda Ministerstva Zdravotníctva. Ale tieto snahy mali malý následok na pôrodnosť. Po období „Veľkého skoku“ vláda zase videla rýchly nárast populácie a ich záujem na kontrole pôrodnosti sa znova oživil. V začiatkoch 60-tich rokov propaganda, o čosi hlasnejšia ako prvá, zvýrazňovala výhody neskoršej svatby. V roku 1964 sa úrady pre kontrolu pôrodnosti začlenily medzi centrálne vládne úrady. Druhá kampaň bola obzvlášť úspešná v mestách, kde sa počas rokov 1963-66 obmedzila pôrodnosť na polovicu. Chaos z kultúrnej revolúcie program zastavil. V rokoch 1972-73 sa znova rozbehla celonárodná kampaň kontroly pôrodnosti. Úradníci, ktorí mali tieto veci na starosti boli dosadení do každej administratívnej úrovňe každého úradu po celej krajine. Táto rozsiahla a zdanlivo efektívna sieť pokryla mestskú aj vidiecku populáciu. V mestských oblastiach, úrady verejnej bezpečnosti, obsahovali aj sekcie pre kontrolu populácie.