Na vidieku, „bosí“ doktori roznášali informácie a antikoncepciu členom „združenia ľudu“.
V roku 1973 sa do hnutia plánovaného rodičovstva zapojil sám veľký Mao Ce-Tung, čo znamenalo väčší rešpekt tejto myšlienky.
Ciele rastu populácie boli určené v administratívnych jednotkách aj v individuálnych rodinách. V strede 70-tych rokov bola maximálna doporučená veľkosť rodiny dve deti v mestách a tri až štyri na vidieku. Od 79-teho vláda hlása jedno-dieťaťový limit pre obidve, mestské aj vidiecke rodiny a všeobecne určila maximum dve deti za špeciálnych okolností. V 86-tom mohli byť pre väčšinové národnosti dve deti na jeden manželský pár, tri za špeciálnych okolností a žiadny limit pre etnické skupiny s nízkou populáciou. Celkový cieľ jedno-dieťaťového systému bolo udržať celkovú populáciu na 1,2 miliarde cez rok 2000.
Jedno-dieťaťový systém bol veľmi ambiciózny program. Ako ostatné programy 60-tych a 70-tych rokov používal kombináciu propagandy, sociálneho nátlaku a v nejakých prípadoch násilné prinútenie. Spájal reprodukciu s ekonomickým aspektom. Odmeňoval tých, ktorí systém dodržiavali a pokutoval tých, ktorí to nerobili. Manželským párom s jedným dieťaťom dávali certfikát, že majú len jedno dieťa, ktorý ich oprávňoval na mnohé výhody ako peňažné prémie, dlhšia materská dovolenka, lepšia starostlivosť o dieťa, školy zdarma, boli preferovaní na lepšie ubytovanie. Za to sa museli zaviazať, že budú mať len jedno dieťa. Pokutami bolo zníženie platu, drahšia zdravotná opatera a horšie šance pri vybavovaní bývania.
Na vidieku bol veľký nátlak na dodržiavanie limitu jedného dieťaťa. Pretože vidiecka populácia tvorila 60% z celkovej, bola považovaná za kľúč k úspechu alebo zlyhaniu celého systému. Vo vidieckych oblastiach bol každodenný kontrolný program zabezpečovaný sociálnymi pracovníkmi, zvanými kádre a zdravotnými pracovníkmi.
Pracovníčky, ktoré mali na starosť ženské veci, chodili pravidelne po domácnostiach a robili záznamy, kto používa akú antikoncepciu a kto je tehotný. Potom dávala hlásenie vyššie. Slobodní mladí ľudia boli presvedčovaní, aby sa zobrali čo najneskôr a páry bez detí zase mali čakať čo najdlhšie na dieťa. (Ideálny číňan sa mal ženiť v šesťdesiatke a prvé dieťa mal mať v devedesiatke :) Ženy s neoprávneným tehotenstvom boli nútené potratiť, tí čo mali už dieťa museli používať antikoncepciu, alebo podstúpiť sterilizáciu. Páry s viac deťmi ako jedno boli nabádané aby sa dali sterilizovať.
Systém jedného dieťaťa sa tešil väčšiemu úspechu v mestských rodinách ako na vidieku. Aj bez pričinenia štátu boli dôvody, aby mala rodina len jedno dieťa. Vychovať dieťa chcelo značný príjem. Páry s jedným dieťaťom mali výhody pri zaobstarávaní si bytu. A ešte v mestách až tak veľmi nezáležalo na pohlaví prvého dieťaťa.