USA

Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (po anglicky United States of America, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike a rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj).

Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a Kongresu (Dištrikt Kolumbia), a ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a ďalšie).

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny USA
Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov malo najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich USA.

Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym. Od konca 18. storočia sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: Vermont (1791), Kentucky (1792), Tennessee (1796), Ohio (1803). V roku 1803 bola od Francúzska odkúpená Louisiana (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku 1812). Snaha pripojiť aj Kanadu sa skončila neúspešne vojnou s Veľkou Britániou v rokoch 1812-1814. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: Indiana (1816), Mississippi (1817), Illinois (1818), Alabama (1819), Maine (1820), Missouri (1821). V roku 1819 získalo USA od Španielska Floridu (štát od 1845) a v roku 1845 bol anektovaný Texas a po americko-mexickej vojne z rokov 1846-1848 Kalifornia (štát od 1850) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: Arkansas (1836), Michigan (1837), Iowa (1846), Wisconsin (1848), Minnesota (1858), Oregon (1859).

Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860-1861 k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do 1. svetovej vojny tu vzniklo 15 ďalších štátov: Kansas (1861), Západná Virgínia (1863), Nevada (1864), Nebraska (1867), Colorado (1876), Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington (1889), Idaho, Wyoming (1890), Utah (1896), Oklahoma (1907), Arizona, Nové Mexiko (1912). V roku 1867 odkúpila americká vláda od Ruska Aljašku a od 80. rokov 19. storočia potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do karibskej oblasti a do Tichomoria (protektorát nad Portorikom a Kubou, ostrov Guam, Filipíny, anexia Havajských ostrovov roku 1898, rozdelenie ostrova Samoa s Nemeckom roku 1899, Prieplavové pásmo v Paname atď.).

Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po 2. svetovej vojne bolo USA zverené do správy správcovské územie OSN v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA (Marshallove ostrovy, Mariana, Mikronézia atď.). Roku 1959 boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie - Aljaška a Havaj. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri ZSSR rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Geografia

Poloha
Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Geológia
USA ležia v Severnej Amerike. Základom tohto kontinentu je kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami. V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej.

V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem. Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Mount McKinley  6194 m) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Údolie smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 57°C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.

Vodstvo
Väčšia časť územia USA patrí do úmoria Atlantického oceánu. Vlievajú sa doňho veľtoky ako Mississippi, s prítokom Missouri (najdlhšia riečna sústava USA -6212 km), Rieka svätého Vavrinca, Rio Grande. Tichý oceán prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky Columbia a Colorado.Do Severného Ľadového oceánu sa vlievajú rieky Mackenzie,Yukon.

V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú Veľké kanadské jazerá (Horné jazero, Michiganské jazero, Hurónske jazero a jazero Ontario), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Veľké soľné jazero sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi Skalnatými vrchmi a Pobrežnými vrchmi. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú Niagarské vodopády, ktoré ležia medzi Erijským a Ontárijským jazerom.

Podnebie
Vďaka svojej veľkosti USA ležia v niekoľkých významných podnebných pásmach. Severná časť územia leží v miernom pásme, je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. Centrálne roviny a Veľké prérie majú v závislosti od vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej, tým menej zrážok. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom podnebnom pásme a Mexický záliv, polostrov Florida v tropickom pásme. Výnimku tvoria vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, prejavuje sa tam výšková stupňovitosť. Aljaška leží v studenom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvárnosť povrchu Ameriky umožňuje takmer bezprekážkový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté najmä vpády arktického vzduchu z vyšších zemepisných šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller. Preto vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky od Tichého oceánu, vyprší sa nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a nad náveternými svahmi tichooceánskeho pásma.

Dôležité mestá
New York
Los Angeles, Kalifornia
Chicago, IllinoisV tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2000). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak zostáva poradie prvých troch miest zachované).

New York, štát New York - 8 008 278
Los Angeles, Kalifornia - 3 694 820
Chicago, Illinois - 2 896 016
Houston, Texas - 1 953 631
Philadelphia, Pensylvánia - 1 517 550
Phoenix, Arizona - 1 321 045
San Diego, Kalifornia - 1 223 400
Dallas, Texas - 1 188 580
San Antonio, Texas - 1 144 646
Detroit, Michigan - 951 270
San Jose, Kalifornia - 894 943
Indianapolis, Indiana - 791 926
San Francisco, Kalifornia - 776 733
Jacksonville, Florida - 735 617
Columbus, Ohio - 711 470
Louisville, Kentucky - 693 604
Austin, Texas - 656 562
Baltimore, Maryland - 651 154
Memphis, Tennessee - 650 100
Milwaukee, Wisconsin - 596 974

Administratívne členenie
Samotné Spojené štáty sa skladajú z:

50 štátov (state / mn. č. states)
jedného federálneho dištriktu (Dištrikt Kolumbia, v ktorom leží federálne hlavné mesto Washington, spadá priamo pod jurisdikciu Kongresu, nespadá pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
indiánskych rezervácií (postavenie sporné) a
atolu Palmyra
Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia (pozri dole).

Pri podpísaní americkej Deklarácie nezávislosti sa Únia skladala z 13 zakladajúcich štátov, ktoré boli dovtedy britskými kolóniami. Počet štátov sa potom rozrástol pri expanzii na západ, dobytím či nákupom nových území americkou vládou a delením existujúcich štátov.

Zemská plocha ovládaná USA má nasledujúce oficiálne členenie:

Mapa Spojených štátov s hranicami jednotlivých štátov; Aljaška a Havaj nie sú v mierkeŠtáty (podľa abecedy):
Alabama
Aljaška
Arizona
Arkansas
Colorado
Connecticut
Delaware
Florida
Georgia
Havaj
Idaho
Illinois
Indiana
Iowa
Južná Dakota
Južná Karolína
Kalifornia
Kansas
Kentucky
Louisiana
Maine
Maryland
Massachusetts
Michigan
Minnesota
Mississippi
Missouri
Montana
Nebraska
Nevada
New Hampshire
New Jersey
New York
Nové Mexiko
Ohio
Oklahoma
Oregon
Pensylvánia
Rhode Island
Severná Dakota
Severná Karolína
Tennessee
Texas
Utah
Vermont
Virgínia
Washington
Wisconsin
Wyoming
Západná Virgínia


Federálny dištrikt:
Federálny dištrikt Kolumbia
Indiánske rezervácie
Územia USA (voľne nazývané Ostrovné územia USA):
„Začlenené“ územia (incorporated territories):
s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
- (od roku 1959 žiadne)
bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):
Palmyra (atol spravovaný Ministerstvom federálnej pôdy (Department of the Interior); patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)

„Nezačlenené“ územia (unincorporated territories):
s ustavujúcim aktom Kongresu (organized territories):
Guam (na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
Americké panenské ostrovy (na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
Severné Mariány (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl. commonwealth) )
Portoriko (zároveň k USA pridružený ako „spoločenstvo“ (po angl. commonwealth), čiže „slobodný a pridružený štát“ (po špan. estado libre y asociado) ) bez ustavujúceho aktu Kongresu (unorganized territories):

Americká Samoa (prijal svoju vlastnú ústavu; na Slovensku charakterizovaný aj ako "zámorské autonómne územie")
Baker (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Howland (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Jarvis (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Johnston (vrátane ostrovov Sand, Akau a Hikina; len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Kingmanreef (neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Midway (len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Navassa (nárokovaný aj štátom Haiti; neobývaný; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
Wake (nárokovaný aj štátom Marshallove ostrovy; len vojaci a pod.; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé USA)
lavica Serranilla (nárokovaná aj štátmi Kolumbia, Honduras, Jamaika a Nikaragua; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
lavica Bajo Nuevo (nárokovaná aj štátmi Jamajka, Nikaragua a Kolumbia; patrí aj medzi tzv. Menšie odľahlé ostrovy USA)
(Voľne) Pridružené štáty ((Freely) Associated States; teda štáty, ktoré s USA uzavreli "Compact of Free Association")
Mikronézske federatívne štáty
Marshallove ostrovy
Palau

Poznámky:

Prenajaté územie sporné s Kubou je Stanica amerického námorníctva Guantanamo Bay
Územia sporné s Kanadou:
ostrov Machias Seal s okolím (súčasť štátu Maine)
Úžina Juan de Fuca
časť úžiny Dixon Entrance
časť Beaufortovho mora

Dnešné Pridružené štáty (Mikronézia, Marshallove ostrovy, Palau) a Severné Mariány boli do roku 1990 (aj) tzv. Poručenské územie OSN (pod správou USA) Tichomorské ostrovy (US Trust Territory of the Pacific Islands)
V slovenčine sa Portoriko a Severné Mariány zavádzajúco často tradične označujú ako „pridružené štáty“ alebo „samosprávne volne pridružené štáty“, čo súvisí s tým, že do deväťdesiatych rokov (kedy vznikol status "(Freely) Associated States"-Pridružené štáty), ešte nebola možná zámena s týmito „Pridruženými štátmi“ v pravom slova zmysle.

Hospodárstvo
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú veľa peňazí na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. V 20. storočí svetové vojny neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu (výroba zbraní, potravín). USA posilnili svoj hospodársky a politický rast.

Doprava
Dĺžka železničných tratí v súčasnosti je o tretinu kratšia ako v roku 1930. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Pri preprave osôb sa presadzujú najmä v prímestských oblastiach.

Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Osobné auto je v USA nutnosťou, nie luxusom. Počet osobných áut presahuje 140 miliónov.

Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na Mississippi a Veľké kanadské jazerá. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav South Lousiana.

Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekoná všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravovaných osôb sú v Chicagu, Atlante, Dallase a Los Angeles.

Cestovný ruch
Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na strednom západe Skalnaté vrchy a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky, ale aj mnohé atrakcie ako napr. Disneyland, Hollywood atď.

Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody
Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti Veľkých kanadských jazier, Pobrežnej nížiny a Apalačských vrchov. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.

Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.

Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (NP Everglades), pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. Mohavská púšťa Sonorská púšť.

Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. Yellowstonský národný park bol vyhlásený v roku 1872 ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v NP Sequoia a v Yosemitskom národnom parku. Mammothské jaskyne, ktoré sú najdlhším jaskynným systémom na svete (560 km), ostrov Kodiak, podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.

Demografia

Kultúra
Vplyv americkej kultúry je badateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike spojených štátov amerických.