Ubytovanie a šport
Nachádza sa tu veľa hotelov a apartmánov poskytujúcich veľmi kvalitné služby: Apartmán Taita Falcon sa nachádza na skalistých vrchoch Batoka Gorge a umožňuje zaujímavý pohľad na rieku Zambezi a na rafterov zdolávajúcich túto rieku.
Kubu Cabins je ubytovacie miesto o rozlohe 35 km štvorcových nachádzajúcih sa v blízkosti rieky, s veľmi dobrými stravovacími podmienkami a s domáckou atmosférou.
Chundukwa Horský Spací Kemp má drevené a slamené obývacie miesta popri rieke a ponúka jazdu na koňoch spolu s jazdou na kanoe.
Medzi ďalšie ubytovania patria: Mawala Lodge, Thorntree, Ngolide Lodge, Safari Lodge...
Viktóriine vodopády sú populárne ako dobrodružné centrum južnej Afriky, pretože sa tu nachádza množstvo športových aktivít, ktoré berú ľuďom dych: Bielovodný Rafting krížom cez Batoka Gorge, Bungee Jumping z 111 m Viktóriineho mosta, kanoistika po Zambezi, jazda na koňoch, vodné safari...

Iguacú
Iguacú Národný Park o veľkosti 185 000 hektárov hraničí s Argentínov a Uruguajom. Park bol založený 10 januára 1939 a neskôr bol uznaný UNESCO-m ako Prírodné Dedičstvo. Dnes obsahuje jednu z najväčších Juhoamerických lesných rezerv a je zaradený v štátnom programe na obnovu prírodného zdrojov krajiny. Hlavná vegetácia sú dažďové lesy a jeďle Araucária, spolu s palmami, caviúna, lesných porastov a mnoho ďalších. Hlavnou atrakciou Parku sú vodopády Iguacú. Vodpády Iguacú sa nachádzajú na rieke Iguacú, ktorá tečie zo západu na východ 1320 km a je prirodzenou hranicou medzi Argentínou a Brazíliou pri meste Foz do Iguacú na Argentínskej strane. Pätnásť kilometrov predtým, ako sa stretáva s riekou Paraná, padá vodopád Iguacú
82 m dolu pozostávajúci z asi 150-300 kaskád a s prietokom 1500 kubických metrov za sekundu. Indiánsky kmeň Caiangangue, ktorý už po stáročia žije v povodí rieky Iguacú, verí, že slovo Iguacú pochádza od Mboi-a, Hadieho Boha, ktorý bol synom Tupã. Náčelník kmeňa, Igobi, mal dcéru Naipi, ktorá bola taká krásna, že rieka sa prestala vlniť, keď sa mladé indiánske dievča chcela pozrieť na svoj odraz vo vode. Pre jej krásu, Naipi mala byť obetovaná Mboi-ovi, ako obeť Hadieho Boha. Avšak, Caiangangue mal mladého bojovníka Tarobá, ktorý miloval Naipi. V deň keď mala byť Naipi obetovaná, keď bojovníci tancovali obetný rituál a šaman s náčelníkom pili cauim ( nápoj zložený z kvasenej kukurice), Tarobá utiekol spolu s Naipi na kanoe dolu po rieke. Po odhalení ich úteku, Mboi bol strašne nahnevaný. Vpustil holuba dolu do útrob Zeme, zatočil svojim telom a s veľkým hrmotom vytvoril obrovský vodopád. Vytvorením vodopádu s mnohými kaskádami, utečenci neočakávane spadli s veľkej výšky, kanoe sa im roztrieštilo o skaly a oni navždy zmizli. Naipi bola premenená v jednu veľkú skalu na vodopádoch (Iguacú), pravidelne udieraná valiacou sa vodou. Tarobá bol premenený na palmový strom stojaci na konci vodopádov, obmývaný čerstvou vodou. Za stromom sa nachádza jaskyňa, kde sa nachádza príšera, ktorá stráži prekliatych zamilovancov na večnosť.

História vodopádov
Iguacú boli objavené 31 januára 1542 Španielskym navigátorom a kolonizátorom Alvarom Nuñesom Cabezom de Vaca, ktorý sa plavil dole riekou aby našiel cestu do Asuncion-u (Paraguay). Samozrejme po zazretí vodopádov zakričal známu vetu: „Santa Maria, aké prekrásne!“. So šťastím a skúsenosťami sa preplavil cez riečne pereje a vošiel so histórie svojou už známou vetou.