Príroda Trnavy a okolia

Krajské mesto Trnava leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. V rámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Trnavská tabuľa má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka medzi Dudvážskou mokraďou, ktorá je súčasťou Dolnovážskej nivy a Podmalokarpatskou pahorkatinou. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Najvyšší bod sa nachádza v najzápadnejšej časti územia neďaleko hranice s obcou Zvončín, kde na plochom chrbte (hon Medziháje) dosahuje n. v. 188 m n. m. Najnižší bod – 138 m n. m. sa nachádza v najjužnejšej časti územia, v mieste, kde tok Trnávky opúšťa územie mesta. Trnava leží v n. v. 146 m.

Trnava patrí do povodia Dolného Dudváhu. Odvodňovaná je tokmi Parná a Trnávka. Rieka Parná pramení v Malých Karpatoch pod Vápennou skalou. Dĺžka jej toku je 43 km. Najväčším prítokom Trnávky je rieka Parná. V plytkej kotlinke riečky Trnávky na sprašovej Trnavskej tabuli sa od praveku začali usádzať ľudia. Keď potom vzniklo stredoveké mesto, riečka pretekala cez jeho stred – pripomínajú to dodnes názvy niektorých ulíc (Hornopotočná, Dolnopotočná). Toky Trnávka a Parná odvádzajú vody územia prostredníctvom Dudváhu a Malého Dunaja do Váhu.

Vznik Podunajskej panvy spadá do treťohôr – neogénu, ale formovala sa v pliocéne (treťohorách) a v štvrtohorách. Na predneogénne podložie, ktoré v Trnave tvorí kryštalinikum (kryštalické bridlice), boli uložené mohutné neogénne vrstvy morských sedimentov. V neogéne sa centrum panvy spočiatku nachádzal v oblasti Trnavy. Neskôr sa oblasť najintenzívnejšieho klesania začala posúvať na juh. Zo sedimentov sú známe sliene s bohatými paleontologickými zvyškami koralov a mäkkýšov. Vystriedaním morskej sedimentácie jazernou sedimentáciou došlo k uloženiu piesčitých štrkov. Tieto sa nachádzajú pozdĺž Parnej a Trnávky v hĺbke 2 – 6 m pod povrchom. K ich uloženiu došlo po ústupe mora na okraji vzniknutého sladkovodného jazera. Piesčité štrky obsahujú valúny žúl, kryštalických bridlíc, kremeňa a pieskovca.

Piesčitá zložka týchto sedimentov obsahuje aj ostrohranné vápencové zrná. Celá Trnavská pahorkatina má mierny juhovýchodný sklon. Geomorfologicky ju charakterizujú široké zaoblené chrbty smerujúce k juhovýchodu, oddelené plytkými dolinami. Povrch územia Trnavskej tabule tvoria štvrtohorné sedimenty, z ktorých majú prevahu spraše. Na poliach sa pestujú obilniny, slnečnica, kukurica, cukrová repa.

Druhy pôd v Trnave sú výsledkom vzájomného pôsobenia pôdotvorných hornín, foriem reliéfu a podzemnej vody. Na Trnavskej tabuli tvoria pôdny kryt černozeme na sprašiach a černozeme erodované. Hnedozeme sú na území málo rozšírené. Prirodzený vývoj pôd bol narušený zásahom človeka. Touto činnosťou bol pozmenený pôdny kryt v zastavanej časti mesta (intravilán), kde majú hlavné zastúpenie kultizeme. Kultizeme sa nachádzajú na sprašiach, majú však kultiváciou pozmenené vlastnosti. Sú to pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a záhradkárskych osád.

Klimatické pomery

Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v °C na území pozorované v r. 1931 – 1960 a 1951 – 1980.

Historický vývoj rastlinstva Trnavy

Exkurziu do minulosti vegetácie okolia Trnavy môžeme začať v dobách ľadových. Na nezaľadnenej časti prevládal ráz kontinentálnej stepi („mrazové pustiny“). V dobách medziľadových sa tu vyskytovali lesy so zastúpením viacerých teplomilnejších druhov. Po ústupe zaľadnenia podstatne zmenená zemská klíma výrazne ovplyvnila rozšírenie rastlinstva a živočíšstva.
V období, keď bol človek iba lovcom, jeho vplyv na rastlinné spoločenstvá bol nepatrný. Prelomovým obdobím bol neolit, keď sa objavili prví roľníci.

Z územia Trnavy sú najstaršie archeologické nálezy datované do obdobia staršieho neolitu (asi 5000 – 4000 p. n. l.). Lokality prvých nálezov súvisiacich s osídlením sú Kamenný Mlyn, Kopánka a Trstínska cesta.
V dobe bronzovej a železnej nastalo odlesňovanie, súvisiace s výstavbou osád, pastierstvom a obrábaním pôdy. Značný vplyv na vegetáciu mala doba rímska. Spolu s Rimanmi sa na naše územie dostali nové rastlinné druhy, či už burinné, alebo plodiny. Plodiny – hrozno alebo nové typy skôr pestovaných plodín.

V období Veľkomoravskej ríše sa zastavilo ničenie lesov a nastala čiastočná regenerácia.
S rozvojom mesta Trnava sa postupne odstraňovali lesné porasty. Posledný veľký lesný porast v okolí Trnavy, ktorý sa nachádzal na nive Parnej v priestore dnešného Bieleho Kostola a Ružindola, bol vyrúbaný v rokoch 1854 –1856. V súčasnosti za jediný zvyšok pôvodných nížinných lesov môžeme považovať lesík v Kamennom Mlyne.
Súčasná vegetácia Trnavy a jej okolia sa výrazne líši od pôvodnej. Najväčší podiel na zložení vegetácie územia Trnavy majú spoločenstvá, ktoré vznikli na umele vytvorených stanovištiach, poliach, záhradách, parkoch a okolí ciest.
V katastrálnom území Trnavy patria k najbežnejším porastom s drevinnou vegetáciou agát biely, v krovinnom poschodí baza čierna a vtáčí zob, v bylinnom poschodí pŕhľava dvojdomá a lipkavec obyčajný.

Plošne najväčší porast v trávovo-bylinného spoločenstva sa nachádza na ploche letiska. V poľných kultúrach okrem pestovaných druhov nachádzame mnoho burinových druhov (mak vlčí, horčica roľná, pupenec roľný, pýr plazivý,...).

Historický vývoj živočíšstva v Trnave

Vývoj našej fauny môžeme sledovať od treťohôr, kedy koncom tohto obdobia dochádza k zániku subtropickej a tropickej fauny. Väčšina živočíšnych druhov sa prispôsobila začiatkom štvrtohôr počas nasledujúcich ľadových období chladnému obdobiu.
Predstavitelia studenomilnej fauny: mamut severský, nosorožec srstnatý, jaskynný medveď, zajac belák, hraboš severský a líška polárna. V medziľadových obdobiach, v nižších polohách, teda i v okolí Trnavy, sa v tomto teplom a suchom období vytvorili stepné spoločenstvá živočíchov. Po poslednej dobe ľadovej dochádza ku konečnému ústupu severských druhov a k návratu teplomilnej fauny.

Významné nálezy:
kosti mamuta – Hlboká, Špačinská, Bučianska cesta
kosti nosorožca – Hlboká cesta
kosti koňa (žil v poslednej dobe ľadovej) – Modranka
V súčasnosti k hojne sa vyskytujúcim druhom vtáctva patrí:
hrdlička záhradná, drozd čierny, vrabec domový, kanárik poľný, stehlík pestrý,...
K hojne sa vyskytujúcim cicavcom patrí:
krt podzemný, myš domová, jež bledý, potkan hnedý,...

Percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín stavovcov v intraviláne Trnavy:

Percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín stavovcov v extraviláne Trnavy:

Chránené územia

Zaujímavým cieľom pre milovníkov prírody a oddychu uprostred ticha je chránený areál Trnavské rybníky. Predstavuje významný typ vodného a močiarneho biotopu na Trnavskej pahorkatine. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa. Prírodné bohatstvo Trnavských rybníkov je veľmi rozmanité. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú vtáky. Ornitológovia doteraz na rybníkoch v lokalite Kamenný Mlyn zaznamenali výskyt 191 vtáčích druhov. Napr. kaňa močiarna, trsteniarik škriekavý, chriašteľ vodný, chriašteľ bodkovaný, cíbik chochlatý, potápka chochlatá,...

Veľký úspech zaznamenali Trnavskí ornitológovia 5. 5. 2003. Ako prví na Slovensku zaznamenali na Trnavských rybníkoch výskyt nového vtáčieho druhu trsteniarika krovinatého.

Chránené živočíchy: skokan zelený, hryzec vodný, hranostaj obyčajný,...
Z chránených rastlín sa tu vyskytuje: pálka širokolistá, pálka úzkolistá, kosatec žltý,...

Chránené stromy

V Trnave sú chránené dve lipy veľkolisté pri Kalvárii. Sú staré cca 260 rokov, vysoké 15 a 20 metrov. Obvod kmeňa vo výške 1,3 m dosahuje 502 a 555 cm.