Krajské mesto Trnava leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. V rámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Trnavská tabuľa má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka medzi Dudvážskou mokraďou, ktorá je súčasťou Dolnovážskej nivy a Podmalokarpatskou pahorkatinou. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Najvyšší bod sa nachádza v najzápadnejšej časti územia neďaleko hranice s obcou Zvončín, kde na plochom chrbte (hon Medziháje) dosahuje n. v. 188 m n. m. Najnižší bod – 138 m n. m. sa nachádza v najjužnejšej časti územia, v mieste, kde tok Trnávky opúšťa územie mesta. Trnava leží v n. v. 146 m.

Trnava patrí do povodia Dolného Dudváhu. Odvodňovaná je tokmi Parná a Trnávka. Rieka Parná pramení v Malých Karpatoch pod Vápennou skalou. Dĺžka jej toku je 43 km. Najväčším prítokom Trnávky je rieka Parná. V plytkej kotlinke riečky Trnávky na sprašovej Trnavskej tabuli sa od praveku začali usádzať ľudia. Keď potom vzniklo stredoveké mesto, riečka pretekala cez jeho stred – pripomínajú to dodnes názvy niektorých ulíc (Hornopotočná, Dolnopotočná). Toky Trnávka a Parná odvádzajú vody územia prostredníctvom Dudváhu a Malého Dunaja do Váhu.

Vznik Podunajskej panvy spadá do treťohôr – neogénu, ale formovala sa v pliocéne (treťohorách) a v štvrtohorách. Na predneogénne podložie, ktoré v Trnave tvorí kryštalinikum (kryštalické bridlice), boli uložené mohutné neogénne vrstvy morských sedimentov. V neogéne sa centrum panvy spočiatku nachádzal v oblasti Trnavy. Neskôr sa oblasť najintenzívnejšieho klesania začala posúvať na juh. Zo sedimentov sú známe sliene s bohatými paleontologickými zvyškami koralov a mäkkýšov. Vystriedaním morskej sedimentácie jazernou sedimentáciou došlo k uloženiu piesčitých štrkov. Tieto sa nachádzajú pozdĺž Parnej a Trnávky v hĺbke 2 – 6 m pod povrchom. K ich uloženiu došlo po ústupe mora na okraji vzniknutého sladkovodného jazera. Piesčité štrky obsahujú valúny žúl, kryštalických bridlíc, kremeňa a pieskovca.

Piesčitá zložka týchto sedimentov obsahuje aj ostrohranné vápencové zrná. Celá Trnavská pahorkatina má mierny juhovýchodný sklon. Geomorfologicky ju charakterizujú široké zaoblené chrbty smerujúce k juhovýchodu, oddelené plytkými dolinami. Povrch územia Trnavskej tabule tvoria štvrtohorné sedimenty, z ktorých majú prevahu spraše. Na poliach sa pestujú obilniny, slnečnica, kukurica, cukrová repa.

Druhy pôd v Trnave sú výsledkom vzájomného pôsobenia pôdotvorných hornín, foriem reliéfu a podzemnej vody. Na Trnavskej tabuli tvoria pôdny kryt černozeme na sprašiach a černozeme erodované. Hnedozeme sú na území málo rozšírené. Prirodzený vývoj pôd bol narušený zásahom človeka. Touto činnosťou bol pozmenený pôdny kryt v zastavanej časti mesta (intravilán), kde majú hlavné zastúpenie kultizeme. Kultizeme sa nachádzajú na sprašiach, majú však kultiváciou pozmenené vlastnosti. Sú to pôdy záhrad, vinohradov, ovocných sadov a záhradkárskych osád.

Klimatické pomery

Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v °C na území pozorované v r. 1931 – 1960 a 1951 – 1980.

Historický vývoj rastlinstva Trnavy

Exkurziu do minulosti vegetácie okolia Trnavy môžeme začať v dobách ľadových. Na nezaľadnenej časti prevládal ráz kontinentálnej stepi („mrazové pustiny“). V dobách medziľadových sa tu vyskytovali lesy so zastúpením viacerých teplomilnejších druhov. Po ústupe zaľadnenia podstatne zmenená zemská klíma výrazne ovplyvnila rozšírenie rastlinstva a živočíšstva.
V období, keď bol človek iba lovcom, jeho vplyv na rastlinné spoločenstvá bol nepatrný. Prelomovým obdobím bol neolit, keď sa objavili prví roľníci.

Z územia Trnavy sú najstaršie archeologické nálezy datované do obdobia staršieho neolitu (asi 5000 – 4000 p. n. l.). Lokality prvých nálezov súvisiacich s osídlením sú Kamenný Mlyn, Kopánka a Trstínska cesta.
V dobe bronzovej a železnej nastalo odlesňovanie, súvisiace s výstavbou osád, pastierstvom a obrábaním pôdy. Značný vplyv na vegetáciu mala doba rímska. Spolu s Rimanmi sa na naše územie dostali nové rastlinné druhy, či už burinné, alebo plodiny. Plodiny – hrozno alebo nové typy skôr pestovaných plodín.