Košice

Mesto Košice sa svojim významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Košice s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Mesto leží v Košickej kotline v širokom údolí rieky Hornád, ohraničené na západe výbežkami pohoria Slovenské Rudohorie. Centrum mesta sa nachádza v nadmorskej výške 208 metrov. Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.

Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu.. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Je to najstaršia mestská erbová listina v celej Európe. Najstaršia zmienka o Košiciach je z roku 1230, mestské výsady získali v roku 1290.

Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe. Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku.

Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r. 2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb/km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. . Košiciam patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.

Centrum Košíc sústreďuje objekty zo všetkých stavebných období. K najpozoruhodnejším nesporne patrí Dóm sv. Alžbety- najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku, národná kultúrna pamiatka. Celý komplex zahŕňa katedrálu s množstvom vynikajúcich diel gotickej plastiky a maliarstva, gotickú kaplnku sv. Michala a Urbanovu vežu, v ktorej je dnes expozícia kovolejárstva. Cenná je aj secesná budova divadla z roku 1897-1899. Pozornosť návštevníkov určite upúta i barokový Rákocziho palác zo 17. st. v ktorom sú dnes expozície Technického múzea. Miklušová väznica s historickou expozíciou, novogotický kapitulský palác, bývala radnica, jezuitský kláštorný komplex, ktorý bol sídlom Košickej univerzity. V klasicistickom Csákyho paláci zo 17. st. sa dnes možno pokochať exponátmi Východoslovenskej galérie. Pôsobí tu veľa profesionálnych inštitúcií medzi nimi Košické štátne divadlo a Štátna filharmónia. Je tu sídlo vysokej školy Technickej Univerzity P. J. Šafárika, Vysokej školy veterinárskej, mnohých stredných škôl a pôsobí tu konzervatórium. Priemyselný potenciál je reprezentovaný najmä východoslovenskými železiarňami- najväčšou hutníckou základňou na Slovensku. Okrem toho iné významné podniky strojárske, banské, hutnícke, energetické, stavebné a potravinárske. Možnosti rekreácie a oddychu sú v prímestskej rezervačnej oblasti Bankov, Alpinka, Zárodná, Črmeľ, Vodnár a Girbes. V mestskej časti Kavečany sú výborné podmienky na lyžovanie.

Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Košíc je bezpochyby Dóm svätej Alžbety rozprestierajúci sa na stredovekom námesti, čiže na terajšej Hlavnej ulici. Tak ako je svetoznáma šikmá veža neodmysliteľným symbolom talianskeho mesta Pisa, tak je Urbanova veža, spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala, typickým symbolom historického centra.

Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370, a ktorého patrónkou bola svätá Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. Dóm prekonal množstvo požiarov, víchric a povodní. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Nad krížením lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Na ochodzí Dómu je možno vidieť zaujímavé zoomorfné chrliče vody. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál Dómu. V tympanóne je zobrazený posledný súd obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vchod do Dómu bol na prelome 19. a 20. storočia doplnený sochami štyroch uhorských svätcov. Vo vnútri Dómu upúta najmä hlavný neskorogotický oltár, v ktorého arche sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár Navštívenia Panny Márie. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Mimoriadne cenné je aj nádherné pastofórium. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákocziho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Eszterházyho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Bercsényiho a jeho manžeky Kristíny Csákyovej.

Košice boli jednak sídlom mnohých remesiel združených v desiatkach cechov, jednak centrom sústreďujúcim výrobné prebytky zo širokého okolia, s ktorými potom obchodovali na Balkáne, hlavne však v severných častiach Európy, v oblasti hanzovných miest. V diaľkovom obchode boli Košice pojmom počas celého 14. a 15. storočia. V tomto čase získali výsady slobodného kráľovského mesta a stali sa jedným z najbohatších miest Uhorska. Vtedy tiež vznikli ich najkrajšie stavebné pamiatky. Od počiatku 16. storočia však kupecká sláva Košíc začala upadať. Po období ekonomického rozkvetu a relatívneho mieru prežívali Košice v 16. a 17. storočí veľmi rušné časy spôsobené tureckým ohrozením krajiny a sériou stavovských povstaní, počas ktorých často prechádzali z rúk do rúk bojujúcich strán. K tomu sa najviac pridala reformácia a časom protireformácia. V súvislosti s častými vojnami boli Košice prestavané na najsilnejšiu uhorskú mestskú pevnosť a bolo v ních sídlo kapitanátu. Napriek rinčaniu zbraní sa tej dobe stalo mesto aj sídlom univerzity a stredného školstva spojeného s rekatolizáciou. Pôsobili tu tlačiarne a stavali sa nové kostoly. Zmätky nastupujúceho novoveku vystriedal mier a postupný rozkvet.

Košice sa vzchopili z ekonomického a demografického úpadku. Rástla tu nová baroková architektúra, ktorú vystriedal klasicizmus a romantizmus, do mesta sa sťahovala šľachta, pestovalo sa umenie, divadlo, spoločenský život. Po vojnových udalostiach rokov 1848-49 sa rozmach mesta urýchlil. Do konca 19. storočia sa stalo jedným z najvýznamnejších priemyselných miest Uhorska. Vzrástlo čo do veľkosti i krásy a stalo sa akýmsi taviacim kotlom národov Slovákov, Nemcov, Maďarov, Židov, ale i rôznych náboženstiev a kultúr. Kultúrnu a národnostnú pestrosť si Košice podržali až do polovice 20. storočia napriek tomu, že od konca roka 1918 sa stali súčasťou Československej republiky a na krátky čas, v roku 1919 súčasťou Rádovej republiky. Až okupácia v rokoch 1938 až 1945 znamenala opäť ekonomický a demografický úpadok a hlavne zánik významnej židovskej komunity v meste. Na konci druhej svetovej vojny boli Košice načas hlavným mestom obnoveného Československa. V tomto storočí najväčšou pohromou pre európske mestá bola 2. svetová vojna. Na začiatku tejto pohromy sa ničili mestá pre zastrašenie, na konci opäť pre zastrašenie s nádychom pomsty. Košice počas 2. svetovej vojny mali šťastie. Okrem bombardovania v roku 1941, mesto bolo ušetrené pred náletmi a zničením. Nasledujúce roky však mesto - jeho historické jadro neušetrili.
Za 45 rokov mieru padlo za obeť železobetónovému lobby a politickým rozhodnutiam viac objektov ako za prvej a druhej svetovej vojny. Zmenou vlastníckych vzťahov, zanedbávaním údržby zoštátnených bytových a nebytových objektov, podstatná časť historického centra bola pripravovaná na fyzickú likvidáciu.

To, čo nestihol zub času, stihol dynamit a násilné vysťahovanie neprispôsobivého obyvateľstva do centra mesta z chatrčí pod sladovňou. Politológovia, ale aj triezvo zmýšľajúci ľudia sa domnievajú, že táto cieľavedomá akcia bola vlastne 45 ročná vojna proti strednej vrstve spoločnosti, ktorú pre jej vzdelanosť a informovanosť nemohli ideológovia totality zmanipulovať v prospech podpory na krach odsúdenej teórie.
Na hotel, parné kúpele, banku a obytné domy dnes už môžeme len spomínať.